Dve tváre

♥< 4 >♥

V tom sa mi podlomia nohy a ja sa zveziem na zem. So zatvorenými očami plnými sĺz čakám na smrť, ale tá akosi neprichádza....

Dvaja neznámi muži sa spolu začali biť. Obaja mali kapucne, takže som vôbec nevedela čo sú zač. Bitka netrvala dlho.

,,Tom! Prestaň!" zhúkne známi hlas. Zamračene sa pozriem na vyššieho chalana v kapucni.

,,Jared? Prepáč! Nevedel som, že si to ty..." začal habkať Tom a spustí napriahnuté päste.

,,O čo si sa to tu, kurva, pokúšal!?" zhúkne doňho Jared nahnevane a zatrasie ním ako akousi handrou.

,,Ja... Chcel som len nejaké peniaze." zamumle Tom.

,,Tak toto si urobil posledný krát! Rozumel si! Inak ťa zničím! A potom už neokradneš ani chromú babičku!" povie výhražným hlasom Jared. ,,Rozumel si?!" zopakuje.

,,Áno... Už sa to nestane... Sľubujem." povie Tom vystrašeným hlasom. 

,,Tak v to dúfam, pretože ďalšiu šancu už nedostaneš." povie znechutene Jared a pustí Tomovu bundu. Len čo to urobí. Tom sa rozbehne opačným smerom. Jared sa zrazu otočí ku mne.

Ja som ešte stále sedela na studenom a špinavom chodníku. Lomcovala mnou triaška a hrozilo, že spustím hysterický plač.

,,Cat?" opýta sa zrazu Jared. Aj v tejto situácii ma prekvapilo, že si pamätá moje meno. Okamžite ku mne pribehne a kľakne si vedľa mňa.

,,Si v poriadku? Nič ťa nebolí? Nezlomila si si niečo?" začne sa ma vypytovať.

,,N-n-nie." Pokrútila som hlavou viackrát ako bolo treba. Bola som v šoku.

,,Kurva." zašepkal si sám pre seba a začal si vyzliekať bundu. Zabalil ma do nej ako nejakú krehkú bábiku. Okamžite som pocítila teplo a vôňu mäty.

,,Kde bývaš?" opýta sa ma. Dočerta, čo mu mám povedať? Určite nie pravdu. 

,,J-j-ja..." vzdám to. Nedostanem  zo seba ani hláska. Znova zahreší.

,,Tak ťa vezmem ku sebe. Dobre?" opýta sa. Prikývnem. Pod sebou pocítim jeho mocné ruky. Zdvihol ma ľahko ako pierko. Otočil sa so mnou smerom, ktorým som ho predtým videl utekať.

Trasúcou rukou som si začala utierať slzy z tváre. A snažila som sa prestať vzlykať.

Neniesol ma dlho. Prešiel so mnou len cez ulicu do ošarpanej budovy. Kopol do prvých dverí v ľavo. Tie sa so zavŕzganím otvorili.

Prekvapil ma poriadok, aký tu bol. V malej izbe hral televízor a medzi dverami do kuchyne stála staršia pani so založenými rukami v dlhej nočnej košeli.

,,Jared? Čo sa stalo?" opýtala sa vystrašene.

,,Nič starká..." odbil ju zahanbene.

,,Nemohla som spať. Išla som si zobrať tabletku na spanie. Ty si len tak pozeral von oknom a zrazu si vybehol preč... Zľakla som sa čo sa deje. Stalo sa jej niečo? Vyzerá bledo... chúďatko. Odnes ju do svojej izby. Dúfam, že si si upratal..." Žena od ľaku nevedela prestať rozprávať.

,,Starká! Panebože! Všetko je v poriadku. Uvar jej čaj alebo niečo..." povedal jej pokojne, ale akosi nebezpečne zatínal sánku.

,,Čaj... áno hneď to bude." Okamžite sa zvrtla a utekala do kuchyne. Jared ma zatiaľ odniesol do drobnej izby s posteľou, stolíkom a jednou skriňou.

Opatrne ma položil na posteľ. Vyzul mi topánky a starostlivo ma zabalil do periny. Všetko voňalo mätou alebo skôr Jaredom.

,,Ako sa cítiš?" opýtal sa sucho.

,,Dobre." odpoviem napriek triaške.

,,Si hrozná klamárka." povie posmešne a prisunie si ku posteli stoličku. Unavene si na ňu sadne a zloží si z hlavy kapucňu.

 Konečne tak  identifikujem farbu jeho vlasov... Boli svetlo hnedé skoro blond. Stáli mu do všetkých smerov. Vyzeral hrozne sexy.

,,Máš mobil? Nepotrebuješ niekomu zavolať?" opýtal sa zrazu.

,,Mám mobil." odpoviem iba.

,,Tak? Mám zavolať tvojim rodičom? Alebo niekomu známemu? Aby sa o teba nebáli?" rozhodí rukami. Určite sa cíti ako keby sa rozprával s malým deckom.

,,Netreba. Nikto sa o mňa nebude báť." Bola to pravda. Rodičia asi aj zabudli, že som dnes večer mala niekam ísť.

,,Tak...dobre." prikývne a oprie sa rukami o kolená.

Pripadal mi ako obyčajný chlapec. Chlapec, ktorý zachránil dievča pred násilným prepadnutím. Nepripadal mi ako nejaký vodca gangu ako ho opisovala Candy.

,,Ešte nikdy som sa takto nebála." zašepkám zrazu.

Jared sa mi pozrie do očí. Bol naozaj pekný. Veľmi pekný.

,,Prečo si tadiaľ liezla sama? Vieš predsa, že je to tu nebezpečné... A hlavne v noci." Krútil neveriacky hlavou, ako keby som bola úplne pojašená. 

Posadím sa na posteli, tak aby som sedela oproti nemu. ,,Neprídeš mi ako gangster."

,,Čože?" vypustí zo seba unavene.

,,Candy vraví, že si mám na teba dávať pozor. Vraj si... nebezpečný." dodám.

,,Asi si ešte v šoku z toho prepadnutia...mala by si si radšej ľahnúť." povie premáhajúc smiech. Rukou ma začne za rameno tlačiť do postele. Jedným lakťom sa podopriem o matrac.

,,Jared...Dnes si ma zachránil..." zašepkám.

,,To je v poriadku...Niekedy mi to vrátiš." prikyvoval, len aby ma konečne uložil. Ja som si však nemienila ľahnúť.

Voľnou rukou som ho chytila za zátylok a ani neviem prečo... Ale pobozkala som ho.

Jeho ruka na mojom ramene zrazu zamrzla. Zrejme čakal čokoľvek len nie toto. Ak sa mám priznať tiež som to nečakala. Asi to spôsobil zvýšený adrenalín v krvi.

Prsty som si preplietla s jeho strapatými vlasmi. Pery mal neskutočne jemné a sladké. Už si ani nepamätám kedy som sa naposledy s niekým bozkávala.

Keď som mu jazykom prešla po spodnej pere vydal zo seba tichý výdych. Spokojne som sa od neho odtrhla a ľahla si na posteľ. 

Tváril sa prekvapene a zarazene. Dúfam, že nemá frajerku... Nič však nepovedal, pretože do izby vošla jeho starká so šálkou horúceho čaju.

,,Už vyzerá lepšie." skonštatuje a položí čaj na stôl. ,,Mal by si ju nechať oddýchnuť si."

Jared upierajúc svoje modré oči do tých mojich vyskočil na nohy ako strunka. ,,Idem. Budem spať v obývačke na pohovke..." povie iba a konečne preruší očný kontakt. Po chvíľke odíde aj jeho stará mama.

A ja spokojná a v bezpečí zaspím.

***

Zobudím sa skoro ráno. Slnko ešte len začínalo svitať. Pozriem na mobil. Bolo šesť. Spala som asi tri hodiny. Po tom incidente som bola rada, že som vôbec spala...

Potichu sa postavím z postele. Popravím vankúš aj prikrývku a vyzlečiem si Jaredovu bundu. Poskladanú  ju položím na posteľ.

Zo stola som si vzala kus papierika a pero. Načarbala som naň odkaz: Ešte raz ďakujem za záchranu. Papierik nechám ležať na Jaredovej bunde. 

Najtichšie ako som vedela som otvorila dvere. Zbadala som Jareda spiaceho na gauči. Bol zakrytý len malou ružovou dekou. Musela som sa usmiať.

Ešte som mu venovala jeden pohľad a vyšla som z bytu. Len čo som bola von, ponáhľala som sa k autu. Rýchlo som ho odomkla a ešte rýchlejšie som odfrčala preč.

***