Dve tváre

♥< 16 >♥

Celým telom mi preje strach. Nohy mi úplne stuhnú. Začnem sa potiť, napriek tomu, že mi je zima.

Jared. Stál ako obarený a hľadel mi priamo do očí. Mal oblečený oblek čašníka. V rukách držal prázdnu tácku.

Začala som sa obzerať. Boli tu všetci z jeho partie. Preto mi bol ten čašník taký známy. Zrejme toto bola ich dnešná akcia. Ale čo chceli? Kradnúť?

Pravdaže... Zbierali sa tu peniaze pre nadáciu.

Párkrát som musela zažmurkať. Otcov príhovor som počula akoby z veľkej diaľky.

Znova som pozrela na Jareda. Bol viac prekvapený ako ja. Nepatrne začal krútiť hlavou. Zrazu ku nemu prišiel Miles. Niečo mu pošepkal do ucha. Jared však neodpovedal. Stále mi hľadel do očí.

Videla som v nich zdesenie, odvrhnutie a nenávisť. Len, len, že som sa nerozplakala.

Miles do Jereda nepatrne drgol. Zrejme mal dať chlapcom signál. Pravdaže, teraz všetci počúvajú môjho otca. Nikto by si nič nevšimol.

Keď Jared neodpovedal Miles sa tiež pozrel mojim smerom. Najskôr sa na mňa nechápavo pozeral, zrejme ma na prvý pohľad nespoznal. No v tom som aj v jeho tvári zbadala pochopenie.

Jared čosi zamumlal. Miles prikývol. Obaja sa otočili na odchod. Všimla som si, že odchádzajú všetci.

,,Zlatko čo ti je?" opýta sa mama pomedzi zuby. ,,Je ti zle?"

Pozrela som jej hlboko do očí. Pustila mi ruku. ,,Asi by si si mala ísť sadnúť..." povie ticho, v jej očiach vidím krátky záblesk strachu.

Prikývnem aj keď mi jej slová nedávajú veľký význam. Ani neviem ako, zídem dolu schodmi a začnem sa pretláčať pomedzi dav ľudí. Všetci zrejme pochopili, že mi nie je dobre. Uvoľnili mi cestu aj keď s tichým šumením.

Len čo som prešla davom, zrýchlila som. Stále som si neuvedomovala čo sa práve stalo. Možno sa mi to len zdalo. Možno to bolo iba v mojej hlave...

Vybehla som na ulicu. Zbadala som obrovskú čiernu dodávku. Práve do nej nastupoval posledný z Jaredovej skupiny. Jareda som zbadala sedieť na strane spolujazdca.

,,Jared!" zvolala som. Celým telom mu myklo. Hodil na mňa ten najhorší pohľad aký mohol. Nahnevane vystúpil z auta.

,,Už nikdy! Počuješ ma! Nikdy ma neoslovuj menom! Keď si mi povedala, že je to nejaké klamstvo myslel som, že... neviem! Nečakal som toto! Toto nie je iba klamstvo. Toto je podvod tých najväčších rozmerov! Už za mnou nikdy nechoď! Nechcem ťa už ani vidieť."

Chytila som ho za predlaktie. Ruku si vytrhol tak rýchlo, že som ostala prekvapene stáť.

,,Urobila som chybu... ja..." nevedela som, čo povedať. Dopadlo to najhoršie ako mohlo.

Jared iba pokrútil hlavou a nasadol do auta. Dodávka rýchlo vyštartovala. Ja som si iba bezvládne sadla na posledný schodík. Vložila som si tvár do dlaní a nevedela prestať plakať.

***

V Nedeľu ráno ma prebralo tiché zaklopanie na dvere. Nespala som celú noc. Iba som striedala plač a čumenie do blba.

Moje čumenie znova prerušilo klopanie. ,,Slečna Catherne...Vaši rodičia vás volajú na raňajky. Vraj je to súrne. Želajú si vašu prítomnosť." začujem tichý hlas našej slúžky Clary. 

Zahľadím sa na biele dvere a ani neviem ako prinútim svoje telo pohnúť sa tým smerom. Pomaly otvorím dvere.

Clara na mňa hodí vytreštený pohľad. Zrejme som vyzerala ešte horšie ako som si predstavovala.

Včerajšiu noc som prestala vnímať od vtedy, ako odišiel Jared...

Nevšímam si jej pohľad a pohnem sa smerom dolu schodmi do jedálne. Rodičia sedeli a upierali pohľady do novín a notebookov- neraňajkovali.

Sadnem si za stôl a čakám. Sledovala som priezračnú vodu vo váze s kvetmi. Možno by mi bolo lepšie, keby som bola kvet... Vyrastie, je krásny, zvädne...koniec.

,,Catherine." ozve sa zrazu mama. Opäť ma jej hlas vytrhne zo zamyslenia. Unavene k nej zdvihnem pohľad. ,,Spala si vôbec? Ani si sa neodlíčila ani neprezliekla. Ty si..." nedokončila. Ruka jej vyletela k ústam.

Všimnem si otcov pohľad. Tlmene sa zasmejem. Možno vyzerám ako psychopat, ale táto situácia mi príde ohromne smiešna.

,,Po dlhých osemnástich rokoch ste si ma konečne všimli." znova sa zasmejem.

,,Catherine, ty berieš drogy?" opýta sa ticho otec.

,,Už nie, ale brala som... brala som drogu zvanú láska. Ale včera mi došla posledná dávka. Bohužiaľ už ju nikdy nezoženiem. Pretože som Catherine Reed – dedička siete hotelov. Bohatá pipka zo zbohatlíckej štvrte, s bohatými rodičmi a priateľmi...Môj život je taký dokonalý." pokrútim hlavou so zavretými očami.

Rodičia mlčali. Ja som mlčala s nimi.

Napokon otvorím oči. Zbadám mamu so zaslzenými očami. Tuho zvierala bielu servítku.

Otec si zložil z očí okuliare a upieral pohľad na titulok v novinách. Aj ja som sa pozrela jeho smerom.

CATHERINE REED! TOTÁLNE FIASKO NA BENEFIČNOM VEČIERKU!

ČIERNA OVCA RODINY!

ZDROGOVANÁ KRÁĽOVNÁ!

Zrazu sa stalo čo som nečakala. Mama vyskočila na rovné nohy. Prebehla stôl a s plačom sa mi hodila okolo krku.

Nevedela som prečo, ale začala som plakať s ňou. Tuho som ju chytila za plece a vložila si hlavu do jamky na jej krku. Nadýchla som sa vône, ktorú som si pamätala z detstva. Orgován. 

Ani neviem za aký čas som pocítila ešte jedny známe ruky. Obe nás začal objímať otec.

Jedných ľudí som stratila, druhých opäť našla.

Možno môj život začne opäť dávať zmysel.