Dve tváre

♥< 39 >♥

Ráno som sa zobudila s niečiou rukou prehodenou cez svoj pás. Najskôr ma prepadla panika. Zobudila som sa na cudzom mieste s nejakým človekom v posteli.

Po pár sekundách mi však docvaklo, že to musí byť Jared. Som v jeho byte...Unavene zažmurkám a zívnem.

Opatrne sa otočím na chrbát a pozriem sa na jeho spiacu tvár len niekoľko centimetrov od tej mojej.

Usmejem sa a voľnou rukou ho pohladím po líci, uhladím mu vlasy za uchom a zahrabnem prsty do jeho svetlej hrivy.

Všimnem si, že má nahú hornú časť tela. Zahryznem si do pery a moja ruka sa dá opäť do pohybu. Pomaličky mu bruškami prstov prechádzam po nahej pokožke na pleci.

Usmejem sa.

Ani sa nepohne. Musí byť unavený, kto vie kedy prišiel. Opatrne sa otočím na ľavý bok a objímem ho okolo pliec. Na pár minút ešte zavriem oči a poležím si s ním.

Nedokážem však dlhšie vylihovať. Opatrne sa od neho posuniem a zložím si jeho ruku z môjho pása. Trochu sa zamrví, ale spí ďalej.

Potichu vyjdem zo spálne a navštívim kúpeľňu. Po krátkej rannej hygiene urobím krátky prieskum kuchyne. Nájdem kanvicu na vodu, hrnček a kávu.

Len čo voda zovrie zalejem hnedú zmes v hrnčeku. Nadýchnem sa príjemnej vône, ktorá začne stúpať k mojej tvári. V maličkej chladničke nájdem mlieko. Opatrne ho ovoniam či nie je pokazené. Keď sa uistím, že je v poriadku trochu si nalejem do kávy.

Malou lyžičkou premiešam tekutinu a dielo je dokonané. S úsmevom na perách sa napijem horúcej lahôdky.

,,Ranný rituál?" začujem za sebou Jaredov rozospatý hlas. Usmejem sa a obliznem si pery. Nepriznám, že som si sama kávu robila zrejme druhýkrát v živote. S hrnčekom v rukách sa otočím a opriem sa o linku.

,,Tak nejako." Pri pohľade na jeho rozospatú tvár a strapaté vlasy sa ešte viac usmejem.

,,Môžem ochutnať?" Nečaká na odpoveď. Pomalým krokom sprevádzaným tichým ťapkaním jeho bosých nôh o podlahu sa začne približovať ku mne. Môj pohľad mi padne na jeho svetlo modré pyžamové nohavice a nahú hruď. Prehltnem a zahľadím sa mu radšej do očí.

Zastane tesne pri mne. Dotýkame sa stehnami. Jared sa usmeje a zdvihne obočie. Zabudla som mu odpovedať.

Iba prikývnem a podám mu hrnček. Sledujem ako sa jeho dlhé prsty omotajú okolo uška a ako sa hrnček blíži k jeho perám vykrúteným do úsmevu. Fascinovane sa zahľadím na jeho ohryzok, ktorý podskočí, keď prehltne.

Keď si hrnček odtrhne od úst, zamračene sa zahľadí na jeho obsah. Zodvihnem jedno obočie. Naše oči sa stretnú.

Jared sa hlasno rozosmeje. ,,No, variť vieš..." Tiež sa rozosmejem.

Stíchneme až keď Jared položí hrnček na linku a oboma rukami sa oprie vedľa mojich bokov.

,,Ako si sa vyspala?" opýta sa s miernym úsmevom.

,,Môže byť." Objímem ho rukami okolo krku. ,,Kedy si prišiel?"

,,O tretej." povie a ja v jeho hlase cítim únavu.

,,Všetko v poriadku?"

Prikývne a jeho pery sa nečakane prilepia o tie moje. Pootvorím ústa. Na jazyku pocítim chuť kávy.

Prstami mu zájdem do svetlých vlasov a pritlačím sa k nemu ešte viac. Jeho nahý hrudník cítim aj cez tenučkú látku trička.

Jaredove pery zrazu cestujú po mojej pokožke na krku a zastavia sa pri uchu. ,,Ani by som nepomyslel, že budeš v mojom starom tričku vyzerať takto sexy..." zašepká mi doň.

Na tvári sa mi objaví vlčí úsmev. Zahryznem si do pery, keď sa mi túžobne pozrie do očí.

Jeho dlane pevne zovrú moje boky. Moje chodidlá opustia pevnú zem, posadí ma na kuchynskú linku. Z hrdla mi vykĺzne krátky smiech.

Nohami ho objímem okolo pása a pritisnem si ho ku sebe. Teraz sa krátko zasmeje on. Rukami ho pohladím po širokých ramenách a pleciach a prstami mu zájdem do vlasov.

Pobozkám ho na usmiate pery a tým vyplním aj posledný kúsok priestoru medzi nami. Pomedzi bozky prestanem uvažovať. Úplne vypnem mozog a nechám sa unášať jeho perami, ktoré sú čím ďalej tým viac nenásytné. Snažia sa dohnať stratený čas.

Moje dlane sa nenásytne kĺžu po Jaredových ramenách a chrbte. Naše pery sa od seba odtrhnú, len keď sa potrebuje jeden z nás nadýchnuť.

Zrazu môj zadok opustí kuchynskú linku. Namiesto nej pocítim Jaredove silné dlane. Nijako na to nereagujem iba pevnejšie zovriem svoje nohy okolo Jaredových bokov.

O pár sekúnd na to sme opäť v spálni. Pod sebou pocítim mäkký a ešte stále teplý matrac. Jared ma naň opatrne položí. Chce sa trochu dotiahnuť, ale ja mu to nedovolím. Čo ho prinúti opäť sa zasmiať.

Na sekundu sa moje spomienky vrátia do podobnej situácie s pred dvoch rokov. Keď moje rozohnenie zastavil Jared.

Dnes však ani jeden z nás nemal chuť na slová. Nechali sme sa uniesť citmi...

***