Dve tváre

♥< 27 >♥

,,Cat, Jared to prehnal. Nemyslíme si to! Sú len rozrušení z novej situácie, to je všetko. Nebudete sa tu predsa hádať." Začne Candy tlmene. Ani som si nevšimla kedy prešla ku Milesovi a pevne ho zvierala za ruku.

Neveriacky pokrútim hlavou. ,,Niečo podobné si mi hovoril pri Jeffovi..." sťažka prehltnem, aby som mohla pokračovať. ,,Naozaj si myslíš, že peniaze sú všetko? Naozaj budeš môj život súdiť podľa toho? Ani nevieš koľkokrát som chcela odísť z domu. Zmeniť si meno a žiť hoci aj na ulici ako bezdomovec! Celý život som bola obletovaná médiami! Nemohla som sa len tak hrať s ostatnými deťmi na ulici. Neustále nám domov chodili výhražné listy o tom, ako ma unesú. Moji rodičia zvýšili opatrnosť! Nemohla som sa s nikým stretávať. Celý život som bola zavretá v tom obrovskom dome, až na mňa napokon zabudli aj vlastný rodičia! Áno, žila som si ako v takom nekonečnom sne..." zvyšok vypľujem ako nadávku.

Jared chce niečo povedať, ale mávnutím ruky ho zastavím.

,,Myslela som si, že sme prekonali tie bariéry medzi nami. Ale teraz vidím, že sa nič nezmenilo. Stále máte predsudky, závidíte mi peniaze... Ktoré ma aj tak nikdy neurobili šťastnou..." Teraz som už kričala na všetkých. Ako nepríčetná začnem krútiť hlavou. Slzy, ktoré som doteraz starostlivo udržiavala sa mi spustia dolu tvárou.

,,Catherine." Začujem Jaredov hlas. Poutieram si slzy a prehltnem ďalšiu hrču, ktorá sa mi vytvorí v hrdle.

,,Peniaze, ešte nikdy, nikdy nikoho neurobili šťastnými." zašepkám. ,,Vravíte mi, že nepoznám váš svet, ale evidentne ani vy nepoznáte ten môj...Zrejme bude lepšie, ak si nebudeme navzájom liezť do kapusty."

Jaredove oči sa rozšíria náhlym poznaním. ,,Cat, ty nemôžeš odísť." Pokrúti hlavou.

,,Môžem a to aj urobím." poviem rázne a opustím Candyn byt. Prasnem za sebou dverami a je mi jedno, že z toho môžu mať problém pri susedoch.

,,Choď za ňou!" počujem Candy aj cez dvere.

,,Cat!" Dvere bytu sa znova rozrazia. Zrýchlim krok, po schodoch takmer utekám. Za sebou počujem Jaredove kroky. Nespomalím.

Ďalej utekám dolu točitým schodiskom. Na druhom poschodí ma doženie. Pocítim pevné zovretie na lakti. Mocne mnou trhne. Zastaví ma to a otočí na päte.

Jaredov pohľad bol smutný. Jeho tvár bola červená, nevedela som však určiť či z toho nahnevaného výbuchu alebo zo zahanbenia. Možno ani jedno...

,,Cat, odpusť mi to. Nemal som na teba tak vyletieť."

,,Stalo sa." odvrknem a snažím striasť jeho ruku z môjho lakťa. Márne. Zovretie ešte zosilnelo. Odvrátila som pohľad. ,,Pusti ma." vytisnem zo seba odmerane.

,,Pozri sa na mňa." povie prosebne. S krátkym zaváhaním sa naňho otočím.

,,Viem, že ťa moje slová ranili, ale pochop aj ty mňa. Táto situácia je pre mňa nová. Neviem ako sa zachovať. Prosím pozhovárajme sa." Snažil sa upokojiť situáciu.

Ale ja som sa cítila tak nahnevane a ublížene, že by som sa najradšej niekam schovala a v pokoji si poplakala. Pretože tie slzy, ktoré som spustila pred pár minútami ešte neboli všetky. Zvyšok čakal, kým osamiem.

,,Myslím, že sme si toho povedali už dosť." Prižmúrim oči. ,,Mám predsa svoju hrdosť...Dnes už viac neznesiem to tvoje opovrhovanie mnou."

,,Preboha, ja tebou neopovrhujem!" Jeho oči sa znova nahnevane rozšíria. Druhou rukou ma chytí za druhý lakeť. Otočí si ma ku sebe. Trochu sa skloní, aby mi videl do tváre.

,,Ale áno...Vy všetci! Ja som vám nikdy nevyčítala ako žijete! Vždy mi to bolo jedno! Pozerala som na vás ako na ľudí, ako na svojich priateľov! Jared, ja ťa ľúbim preto aký si, nie preto či máš alebo nemáš peniaze. Čo odo mňa chceš? Mám odísť od rodičov? Chceš, aby som bývala vo vašej štvrti? Bez peňazí? Ja to urobím ak chceš! Ak bude treba padnem na úplné dno, aby si videl, že som pre teba dosť dobrá." Teraz sa už naozaj rozplačem.

,,Choďte si hulákať inde!" začujem akýsi hlas z vyššieho poschodia.

,,Drž hubu! Lebo tam vybehnem a jednu ti pribombujem!" zazjape Jared vytočene dotyčnému. V tom sa však opäť pozrie do mojich očí.

,,Nechcem, aby si sa takto cítila. Nemyslel som to tak, ako to vyznelo..." nahnevane si prebehne rukami cez vlasy. ,,Kašlem na to! Vyseriem sa na celý gang!" rozhodí rukami.

,,Css..." vydám zo seba znechutene a pokračujem dolu schodmi.

,,Cat, kam ideš?" opýta sa unavene Jared.

,,Idem domov." Vysvetlím a znova si zotriem slzy.

,,Dobre, v poriadku, nechám ťa. Ale daj mi vedieť, keď budeš doma."

***