Dve tváre

♥<12>♥

,,Si normálny? Od teba nič neberiem! To bolo na účet podniku!" rozčuľoval sa Jeff pri pokladni.

,,Tak ďakujem, kamoš." Usmeje sa Jared a obaja si potrasú rukou.

,,Jeff, som rada, že som ťa spoznala. Ďakujeme za pizzu, bola naozaj skvelá...Dúfam, že sa ešte stretneme." poviem úprimne. Jeff súhlasne prikývne.

,,Lepšiu pizzu som naozaj ešte nejedla." zhodnotím, keď vyjdeme na chodník. Jared neodpovie. Pozriem sa naňho.

,,Deje sa niečo?" opýtam sa.

,,Nie. Všetko je v poriadku." Usmeje sa. Čiapku a kapucňu mal opäť na hlave.

,,Tak dobre..." prikývnem. Zrazu ma objíme jednou rukou okolo pliec. Prekvapí ma to, ale nič nepoviem. Spoločne kráčame po chodníku.

,,Tak mi to povedz." Pozriem sa naňho.

,,Stále čakám, že si to rozmyslíš." Usmeje sa na mňa.

,,Čo si mám rozmyslieť?" zdvihnem jedno obočie.

,,To, že to chceš so mnou skúsiť." povie hľadiac mi do očí.

Prevrátim očami. ,,Prestááň. Si normálny chalan...Ak narážaš na gang. Neriešim to." Pokrútim hlavou.

,,Nie...Ja to beriem tak, že gang je momentálne súčasťou môjho života. Ale neviem čo bude o pár rokov. Nemám dobrú budúcnosť ako napríklad Jeff. On si žije svoj sen a ide mu to...Ale ja. Nemám ani sny a ani budúcnosť. Nie som dobrá voľba pre teba." Sťažka prehltne.

Zastanem. ,,Jared, čo to hovoríš? Prečo by si nemal mať budúcnosť? Každý ju má..." pokrútim hlavou. Ustarane sa mu zahľadím do očí. ,,Možno nie si dobrá voľba, ale si moja voľba." Usmejem sa a postavím sa na špičky, aby som mu dočiahla na pery. Jemne ho pobozkám.

Po krátkej chvíľke ma Jared objíme okolo pása a zodvihne do vzduchu. Ja ho oblapím pevne okolo krku. So smiechom mnou párkrát zatočí.

,,Je mi s tebou dobre, Cat." povie keď ma zloží na zem.

,,Aj mne je s tebou dobre."

***

Večer som zavolala Candy a všetko jej porozprávala. Nemá Jareda rada. Ale vie, že mám oňho vážny záujem. Rešpektuje to.

V posteli som si spomenula na Mandy. Naposledy som sa s ňou rozprávala vtedy v kaviarni. Napíšem jej aspoň SMS, aby sa nehnevala...

AHOJ MANDY, IDES ZAJTRA DO SKOLY?

Odpísala mi okamžite, zrejme mala mobil v rukách.

JASNE. PRECO?

LEN ZE BY SME POTOM MOHLI NIEKAM ZAJST. VIES AKO MINULE...

TO BY BOLO SKVELE!!! DOHONDEME SA V SKOLE, CMUK.

Mobil som položila na nočný stolík. Ešte som chcela napísať Jaredovi, ale neurobila som to. Kto vie kde sa práve nachádza. Ak bude mať čas, ozve sa.

Aspoň som s úsmevom myslela na dnešný deň. Po pár minútach som zaspala.

***

,,Tak? Čo máš nové?" Usmievala sa na mňa Mandy potmehúdsky.

,,Asi s niekým chodím..." zdvihnem pohľad od šálky kávy. Mandy radostne zapiští, až sa za ňou otočí pár ľudí. So smiechom pokrútim hlavou.

,,Je to ten záchranca...Jared alebo ako to bolo?" zodvihne obočie.

,,Áno Jared." Prikývnem.

,,Kedy nás zoznámiš?" opýta sa nadšene.

,,Vieš, on... nie je odtiaľto. Ešte o ňom nikto nevie a bola by som rada, keby si to ani ty nikomu nevravela." povedala som dôverným hlasom.

,,Mlčím ako hrob." Rukou si začne imaginárnym kľúčom zamkýnať ústa. ,,Ako si to myslela, že nie je odtiaľto?"

,,Nie z našej štvrte..." myknem plecami.

,,Híí, akože nie zo zbohatlíckej štvrte?" zatvári sa prekvapene. Prevrátim očami.

,,Nie."

,,Hanbíš sa to niekomu povedať?" opýta sa priam súcitne. Zvraštím obočie.

,,Jasné, že nie! Je mi úplne jedno či je bohatý alebo chudobný! Alebo kam chodí alebo nechodí do školy či ako sa oblieka. Povedala som to tebe lebo si moja kamoška. Rodičov to ani nebude zaujímať a nikoho iného nemám. Nechcem aby sa to roznieslo po škole...Nie kvôli mne, ale kvôli nemu. Nezniesla by som pocit, že ho niekto ohovára. To je jediný dôvod." poviem vytočene. 

Mandy prekvapene zdvihla ruky do vzduchu na svoju obranu. ,,Prepáč. Nechcela som ťa uraziť. Jasné, že keby ti na tom záležalo, tak s ním nechodíš... Prepáč." zopakuje.

Odpijem si z kávy, aby som sa upokojila. Asi nebol dobrý nápad hovoriť jej to.

,,No tak, aký je? Povedz mi o ňom niečo. Nikdy som s nikým chudo... z inej štvrte nechodila." Nakloní sa bližšie cez stôl.

,,Je úplne iný ako chalani odtiaľto. Je krásny. Má modré oči a svetlohnedé vlasy. Stále však nosí kapucňu čo ma hnevá. A...jednoducho je úžasný." Usmejem sa.

,,Ách... Ty si z neho hotová... " zasmeje sa Mandy. Prikývnem. ,,Chcela by som ho spoznať."

Úsmev mi trochu pohasne. ,,Vieš, je tu jeden... Problém."

,,Aký?" opýta sa okamžite.

,,On. On nevie, že som bohatá. Netuší, že moji rodičia vlastnia siete hotelov. Nepozná ani moje celé meno... A bojím sa mu to povedať. Ak mu to vôbec niekedy poviem." Myknem plecami. Mandy padne sánka.

,,Čože? Ty si mu nepovedala kto si? To nie je dobré..."začne krútiť hlavou.

,,Ja viem." Zahryznem si do pery. ,,Ale keby vedel kto som, určite by so mnou nechcel nič mať. Decká z chudobných štvrtí bohatých nenávidia."

,,Catherine. Si úžasná a určite si si už získala jeho srdce. Malo by mu byť jedno odkiaľ pochádzaš... Tak ako tebe je jedno odkiaľ pochádza on. Mala by si sa mu priznať a to čo najskôr! Lebo ak sa to dozvie iným spôsobom ako od teba, dopadne to zle." Ukáže na mňa ukazovákom. Bola som prekvapená, ako Mandy zareagovala. Naozaj ho neodcudzovala a ani mňa. Dokonca mi chcela pomôcť.

,,Ďakujem ti Mandy. Nevedela som komu to môžem povedať. Už dlhšiu dobu ma ťaží svedomie." Vložím si tvár do dlaní.

,,Od toho sú priatelia." povie milo. Usmejem sa na ňu.

***