Dve tváre

♥< 34 >♥

Bolo osem hodín a večierok v plnom prúde, keď ma znova ovanula mäta. Sťažka som prehltla a odpila si poriadny dúšok z vína.

,,Hlásim, že zatiaľ je všetko v úplnom poriadku."

,,Výborne." Znova si odpijem. Mala by som sa krotiť...Ako by to asi vyzeralo, keby sa opila sama hostiteľka?

,,Oh. Môj. Bože!" zvolá známi hlas o oktávu vyššie ako normálne. Zbadám blížiacu sa Mandy s Ericom. Tlmene sa zasmejem.

,,Nie je to Jared Smith?" opýta sa s vyvalenými očami. Iba nemo prikývnem. Žiadna odpoveď by teraz pre ňu nebola uspokojujúca.

,,Oh, Bože! Už to budú aj tri roky nie?" Rozhodí rukami nadšene. ,,Čo tu robíš človeče?"

,,Dva roky...Strážim to tu." Zasmeje sa Jared. Premáham nutkanie urobiť detinskú grimasu.

,,Akože?" nerozumie.

,,Je policajt... Vypomáha pri udržiavaní bezpečnosti...Nič viac nič menej." Naozaj by som sa mala krotiť s tým vínom...a hlavne v spojení s prázdnym žalúdkom.

Mandy až teraz pochopí, že sa vidíme zrejme prvý krát po rokoch. Nebadane si zahryzne do pery.

,,Cat, nádherný večierok. Všetci ho neuveriteľne chvália. Rodičia musia byť hrdí." Usmeje sa a pobozká ma na líce.

,,Ďakujem." Usmejem sa.

,,Poď Eric, ideme si zatancovať." povie svojmu partnerovi a ťahá ho na parket.

,,Zdá sa mi to... alebo ma naozaj nenávidíš?" opýta sa vážne Jared a postaví sa predo mňa. Stratím reč. Nenávidím?

Ani zďaleka. Ľúbim ho... dokonca viac ako predtým. Zrejme už pri nikom inom nebudem cítiť nič podobné.

,,Catherine! To ťa ešte nikto nevyzval do tanca? Tak poď." Zbadám Jacka. Vytrhne mi pohár s vínom z rúk a položí ho na pultík. Začne ma ťahať na parket. A ja mu to dovolím.

Chvíľu ani neviem chytiť rytmus, pretože som úplne vedľa z Jaredovej otázky. Aj tak je to jedno, pretože s Jackom netancujem dlho.

Okamžite nás stopne Jared, ktorému stačí vrhnúť len jeden zamračený pohľad a Jack zo mňa spustí svoje ruky.

Ten sa vzdiali a nevšíma si pritom moje oči volajúce o pomoc. Jared okamžite zastúpi prázdne miesto.

Je v tom obrovský rozdiel. Jared má rameno omnoho vyššie ako Jack. A taktiež z neho sála oveľa väčšie teplo.

Hlavu musím zakloniť vyššie, aby som mu videla do tváre. Dočerta! Jeho pery sú tak blízko.

,,Niečo som sa pýtal." povie akosi nahnevane. Zatne čeľusť. Oh! Tak by som vybozkávala tie lícne kosti.

,,Nemám ti čo povedať Jared. Všetko sme si povedali vtedy... Neozval si sa." Myknem plecami.

,,Viem, že som ti povedal, že takto je to lepšie, ale... rozmýšľal som." Pokračuje stále o čosi nahnevanejšie. Stisk jeho ruky ešte zosilnie. Pritiahne si ma ešte bližšie. ,,Možno som urobil chybu, že som sa ti vyhýbal...Vidím to Cat. Vidím to v tvojej tvári, že ku mne ešte stále niečo cítiš." Posledné slová zašepká. Hypnotizuje ma pritom očami. Sťažka prehltnem. Celé telo sa mi chveje. Som taká rada, že ma drží. Nohy mám ako z plastelíny.

,,Jared, pusti ma..." poviem s posledným dychom, ktorý mi ešte ostal v pľúcach.

,,Nepustím ťa!" povie blízko môjho ucha. ,,Už nikdy ťa nepustím Cat. Už nevládzem žiť bez teba."

Zrazu sa odtiahne. ,,Ak si klamala a je tu niekto iný... Budem proti nemu bojovať, ale ver mi, že sa ťa už nikdy nevzdám. Už neurobím rovnakú chybu ako pred dvoma rokmi." Jeho hlas je zrazu nežný.

Oči mi zvlhnú od sĺz. Ani neviem koľko krát som si podobné scenáre prehrávala v mysli... Stále dookola. Občas sa mi niečo podobné aj zasnívalo. Vždy som sa zobudila sklamaná, že to bol iba sen. Teraz stojí oproti mňa. A tieto slová naozaj vypustil z úst.

Zrazu na mňa doľahne všetok stres, náhle city, hlad a minutá životná energia.

,,Ja asi omdliem..." zamumlem a stratím vedomie. Moje telo ochabne v Jaredových mocných rukách.

***

Pomaly zaklipkám očami, ale ešte ich nechám zatvorené. Ležím na posteli v jednej z hotelových izieb. Ešte stále mám oblečené večerné šaty.

,,Už sa preberá." Počujem mamin hlas. ,,Catherine, zlatko, počuješ ma?"

,,Uhm." Zamumlem.

,,Neviem čo si čakal, že sa stane!" Osopí sa mama zrejme na otca. ,,Mala skúšky, starosti s tým debilným večierkom, nejedla a ešte stretla aj tohto tu!" Ešte som ju nepočula takto sa vyjadrovať.

Čože? Týmto tu? Poriadne otvorím oči a poobzerám sa po miestnosti. Takže to nebol iba sen.

Na jednej strane postele zbadám otca s mamou a na druhej Jareda so založenými rukami. Vyzeral byť policajtom viac ako kedykoľvek predtým. Všetci po sebe navzájom zazerali.

Oblečení boli v tom istom. Znamená to, že večierok ešte prebieha?

,,Dobre, už sa prebrala, lekár povedal, že to nie je žiadna otrava...Môžete opustiť náš hotel." zvolá zrazu nahnevane otec.

,,Nikam nepôjdem! Večierok ešte stále prebieha, to znamená, že je potrebné, aby som tu bol! Je to moja práca!" povie odhodlaným hlasom.

,,V tom prípade je vaša prítomnosť potrebná v sále a nie tu!" Zazrie po ňom otec. Ja s mamou iba skáčeme pohľadom z jedného na druhého.

,,Čo keby ste to išli vyriešiť vonku! Catherine je unavená. Pred pár minútami skolabovala. Myslím, že nepotrebuje viacej rozrušenia." Navrhne mama a ťahá otca k dverám.

,,Nepohnem sa odtiaľto, pokým tento človek neopustí jej izbu." Ukáže otec prstom na Jareda.

Jared si vzdychne. Pozrie sa mi do očí a trochu sa nakloní k mojej tvári. Najskôr sa zľaknem, že ma pobozká, ale on iba povie: ,,Poriadne si oddýchni a dávaj si na seba pozor. Len čo to bude možné. Prídem." Potom sa vystrie do svojej celej výšky a pozrie na mojich rodičov. ,,Dovidenia." zahlási a vypochoduje z miestnosti.

Pevne zovriem pery. Chcem za ním zakričať, aby neodchádzal, ale nevládzem. Dnes už toho bolo dosť.

,,Dočerta s ním." Zasipí otec a sadne si na okraj postele. Unavene si pošúcha čelo.

,,Už mi je dobre. Môžete sa ísť zabávať..." poviem akosi chrapľavo.

,,Zabávať? Všetci tam dole čakajú v napätí, čo sa ti stalo. Zrejme bude lepšie, ak večierok predčasne zrušíme." povie podráždene otec.

Oči mi zalejú slzy. ,,Tak veľmi som sa snažila..."

,,Čššš..." začne ma tíšiť mama a sadne si bližšie ku mne. Studenú dlaň pritisne na moje čelo.

,,Patric! Jednoducho zídeme dole, povieme, že je Catherine v poriadku a večierok sa skončí až keď budú chcieť hostia!"

Otec si hlasno vzdychne a potľapká ma po nohe. ,,Je to skvelý večierok. Som na teba hrdý. Oddychuj... O zvyšku sa porozprávame neskôr. Dám ti priniesť nejaké jedlo." Pomaly sa postaví z postele a načiahne ruku k mame.

Spoločne opustia izbu.

Ja zavriem oči a znova sa oddám spánku.