Dve tváre

♥< 36 >♥

Sedím v šatníku na zemi s tvárou v dlaniach. Načo mám toľko vecí, keď aj tak neviem čo na seba?

So zmučeným výdychom sa porozhliadnem okolo seba. Postavím sa zo zeme a začnem sa prehrabovať medzi rifľami. Najskôr vyriešim tie. Nakoniec vytiahnem jedny tmavomodré. Oblečiem si ich.

Čo teraz? Zahľadím sa na tričká a blúzky na vešiakoch. Po krátkom zaváhaní vytiahnem jednu bielučkú blúzku z jemnej látky. Rukávy sa dali vyhrnúť. Vzadu bola látka dlhšia. Výstrih môže byť... Potmehúdsky sa usmejem.

Z botníka vytiahnem jednoduché čierne lodičky. Tými človek nič nepokazí. Na uši si dám korálkové visiace náušnice. Vlasy si nechám voľne rozpustené.

Ešte si trochu prepudrujem tvár a namaľujem mihalnice.

Do ruky schytím čiernu listovú kabelku a skontrolujem čas. Pol ôsmej. Mala by som vyraziť.

Rodičom nepoviem kam idem. Bez ďalšieho zdržiavania nasadnem do auta a vyrazím.

Zaparkujem pred Jeffovou pizzériou. Ešte chvíľu sedím v aute a nechávam sa unášať spomienkami. Nebola som tu už dva roky. Nič sa nezmenilo...

Po pár minútach zbadám prichádzať Jareda. Kráča v rifliach, bielom tričku a koženej bunde. Je zvláštne vidieť ho v niečom inom ako v šedej mikine s kapucňou na hlave.

Chýba mi to.

Lenže ten Jared je minulosť. Nový Jared je už muž. Oblieka sa primerane k svojmu veku a hlavne povolaniu. Tento Jared je už dospelý...Ani tento Jared nie je na zahodenie.

Ešte stále sedím v aute, keď sa naše pohľady stretnú. Zhlboka sa nadýchnem a otvorím dvere. Obe nohy vystrčím von. S klopnutím dopadnú na asfalt. Vystúpim a zabuchnem. Len čo sa vzdialim auto sa automaticky zamkne.

Prejdem niekoľko klopkavých krokov a zastanem oproti nemu. Všimnem si, že ma celou cestou sem hltá očami od hlavy až po lodičky.

,,Ahoj." pozdraví sa s malým úsmevom.

,,Ahoj." odzdravím sa. Cítim sa akosi zvláštne... Akoby som sa ho hanbila. Nerozumiem tomu. Veď sa už poznáme! A pred dvoma rokmi som ho predsa zbalila ja!

,,Chcel by som ísť sem, ale môžeme ísť aj inde... Stačí povedať." Prejde si rukami po vlasoch. Aj on je nervózny.

,,Môžeme ísť sem... Dobrú pizzu som už veľmi dlho nejedla." Poznamenám. Jared iba nemo prikývne a otvorí mi dvere.

Do pizzérie vojdem popri ňom. Zhlboka sa nadýchnem. Oregano... a mäta.

Za barom zbadám Jeffa. Má dlhšie vlasy zopnuté v gumičke. Uškrniem sa.

Jeff zrazu zdvihne pohľad od piva, ktoré čapoval. Okamžite vyvalí oči. Na tvári sa mu objaví obrovský úsmev. ,,Nech ma porazí... Cat! Si to ty?"

Tlmene sa zasmejem. Za sebou pocítim Jaredove telo a slabý smiech. Vykročím v ústrety Jeffovi. ,,Som to ja."

Jeff obehne bar a objíme ma. ,,Panebože! Zmenila si sa. Vyzeráš dobre." Znova sa usmeje.

,,Aj ty si sa zmenil." Potiahnem ho za malý copík. Jeff si ho so smiechom napraví.

,,Jared, kamoš." Jeff natrčí ruku k Jaredovi. Ten ňou okamžite potrasie.

,,Môžeme ísť hore?" opýta sa Jared.

,,Samozrejme bežte! Donesiem vám pizzu a...colu?" Uškrnie sa a na oboch žmurkne. Obaja iba prikývneme. Jeff znova uteká za bar a ja bez ďalších rečí pokračujem k schodisku.

Strecha a malá terasa sa predsa len zmenili. Bolo to tu modernejšie a novšie. Všade boli nasadené rôzne kvetiny. Miešali sa tu všetky ich vône.

V strede kroku sa však zarazím. Na terase nás čakal pripravený stôl pre dvoch. V strede horeli sviečky.

,,Deje sa niečo?" začujem za sebou Jaredov hlas. Cítim, že sa usmieva. S Jeffom museli byť vopred dohodnutí.

Iba pokrútim hlavou a prejdem k jednej zo stoličiek. Jared mi ju trochu odsunie. Prekvapene sa naňho pozriem a sadnem si.

On pokračuje k pripravenej fľaši so šampanským. Začne ju otvárať.

,,Ja som tu, ale autom, pán policajt." Snažím sa ho zastaviť.

Jeho ruky sa na chvíľu zastavia. Pozrie sa na mňa. ,,Pekné..." uškrnie sa a pokračuje v otváraní. Prevrátim očami.

,,Vezmeš si taxík." povie a naleje mi šumivé víno. Potom si naleje aj on. Fľašu položí do pripraveného ľadu a sadne si oproti mňa. Svoj pohár zdvihne do ruky. Pochopím, že chce predniesť prípitok. Preto to urobím aj ja.

,,Na Catherine Reed... dúfam, že po dnešnom rozhovore znova neodpadneš..." Uškrnie sa. Prevrátim očami.

,,Tak teda na mňa..." Tiež sa usmejem a štrngnem si s ním. Jared si s pohľadom na mňa krátko odpije. Hneď nato sa znova usmeje.

Prečo sa stále usmieva? Vyzerá ako taký pako. Veľmi príťažlivý a sexy pako...

Ja si odpijem trošku viac. Ak chcem prežiť dnešný večer musím sa vzpružiť.

Jaredov pohľad trochu zvážnie. ,,Už sa cítiš lepšie?"

,,Nechystám sa odpadnúť, ak narážaš na to." odvetím pobavene.

,,To som rád." Usmeje sa. ,,Tak teda... zrejme by sme mohli pokračovať v našom nedávnom rozhovore."

,,Zrekapitulujme si to..." Trochu sa nahnem cez stôl. ,,Najskôr si povedal, že je to takto lepšie... potom si si to rozmyslel, vravel si niečo o tom, ako si urobil chybu... mám pravdu?" začnem odrátavať na prstoch. Jared sa ku mne tiež nakloní. Celý čas mu na perách pohráva úsmev.

,,Áno, zatiaľ, celkom presne."

,,Potom som z tých tvojich rečí odpadla a teraz sedíme na streche pizzérie pri sviečkach... Kto vie ako sa dnešný večer skončí." Uškrniem sa a odpijem si zo šampanského. Opriem sa o stoličku. ,,Tak hovor počúvam."

Jared sa začne nadychovať, ale vyruší ho Jeff, ktorý nesie dva taniere. Jeden položí predo mňa a druhý pred Jareda.

,,Dobrú chuť." Usmeje sa a odíde. Zahľadím sa pred seba. Na väčšom tanieri som mala zmenšenú pizzu. Všimla som si, že na mojej sú olivy, ale na Jaredovej nie.

Ešte si pamätá... usmejem sa.

,,Možno by som mohol začať od začiatku." navrhne a spustí svoju časť príbehu.

***

Ahojte, 

dúfam, že sa Vám zatiaľ príbeh páči :) Pár dní nebude žiadna kapitolka, pretože mám nejaké školské povinnosti a nebudem mať so sebou noťas.. :) 

Dúfam, že to prežijete :) Len čo to bude možné, rozhovor Jareda a Cat zverejnííím... (SPOILER: Bude to hustéééé!) 

Luci-Musi ♥