Dve tváre

♥< 37 >♥

,,Keď sme sa rozišli...Chcel som pokračovať vo svojom zabehnutom živote. Bohužiaľ, veľa deciek moje zaváhanie vzalo dosť osobne. Viedol som s nimi nekonečné rozhovory a hádky... Nakoniec sa gang rozpadol." Na chvíľu stíchne. Odpije si z pohára a pokračuje vo svojom rozhovore. ,,Takže som skončil sám, bez lásky svojho života a bez ľudí, ktorí mi boli ako rodina." Pozrie mi do očí. Ja na sucho prehltnem. ,, Ani nevieš ako veľmi som chcel prísť ku tvojím dverám a prosiť ťa, aby si ma prijala späť. Bol som úplne na dne, sám a zúfalý. Najskôr som sa išiel zaregistrovať na úrad práce. Samozrejme, je tam milión iných ľudí, aká bola pravdepodobnosť, že dostanem prácu?" Tlmene sa uchechtol. Jeho oči potemneli.

,,Ale po krátkom čase sa na mňa usmialo šťastie. Dostal som ponuku... Policajný výcvik. Všetky náklady hradil štát." Jared sa usmeje. ,,Spomenul som si na teba. Na slová, ktoré si mi ten posledný krát adresovala... Nemohol som odmietnuť. Chcel som dokázať sebe... a neskôr aj tebe, že nie som obyčajný vandrák bez budúcnosti."

Zahľadím sa na pizzu, ktorej som sa zatiaľ ani nedotkla. Premôžu ma spomienky na náš posledný rozhovor. Keby urobil takýto krok už vtedy, nič by sa nebolo stalo... Boli by sme spolu.

,,Tak som po pol roku ukončil výcvik. Hneď nato ma zamestnali. Celkom sa mi začalo dariť. Niečo sa mi podarilo našporiť. Pred nedávnom som si mohol kúpiť vlastný byt..." Znova si odpije. ,,A v tom som zistil, že prešli dva roky..." Zahľadí sa mi hlboko do očí.

Po tele mi prejdú zimomriavky. Začnem si nervózne rukami žmoliť látku na blúzke.

,, Čo ak už Cat niekoho má? Prečo by na mňa mala čakať? Nič mi predsa nesľúbila, bude v poriadku ak niekoho má..." Pokrúti hlavou. Jeho oči sa zabárajú hlbšie do tých mojich. Cítim sa ako uväznená v jeho pohľade.

,,Cat...Celý ten dlhý čas som nepomyslel na nikoho iného. Každý deň som mal pred sebou tvoju tvár...začal som si kupovať noviny, len pre prípad, že by sa o tvojej rodine niečo písalo." Slabo sa zasmeje. ,,Som tu, Catherine... Tu a teraz a čakám ako sa rozhodneš."

Zahľadí sa na svoje ruky. Akosi zlomene. Svojho jedla sa tiež nedotkol. Všimnem si, že už vypil svoje šampanské.

Bez slov sa nahnem ku fľaši a nalejem mu plný pohár. Sebe dolejem. Ticho sleduje moje pohyby.

Fľašu vrátim do ľadu. Zdvihnem svoj pohár a odpijem si. Teraz som na rade ja.

,,Catherine Reed po tvojom odchode zmaturovala." Zasmejem sa. ,,Na maturitný ples som išla sama... Dokonca som zvažovala, že zavolám Milesa..." znova sa zasmejem. ,,Ale ani to som nemohla. Povedala som si, že už o tebe nebudem vyzvedať. Tým pádom som sa musela prestať kamarátiť aj s Candy, čo mi ešte viac trhalo srdce. Odpustila mi, že som jej klamala a ja ju jednoducho opustím?" Pokrútim hlavou, som hrozný človek. ,,Ak by som však mala stále chodiť do vašej štvrte a náhodou by som ťa tam stretla. Neviem či by som to vtedy zvládla." Znova si musím odpiť. ,,Celé prázdniny som potom pomáhala otcovi v hotely, len aby som na teba nemusela myslieť. Otec bol celý bez seba... Ale neskôr si s mamou všimli, že všetko robím akosi mechanicky a bez radosti. Posielali ma k psychológom, ale odmietla som. Na zlomené srdce je predsa najlepší liek čas..." Pozriem sa do jeho očí. Má akýsi tvrdí pohľad. Pevne zatne sánku, ale nič nepovie. Iba počúva.

S trhaným nádychom znova pokračujem. ,,Nakoniec som nastúpila na vysokú školu. Úlohy a učenie ma zamestnávali dostatočne dobre. Ďalšie prázdniny som strávila v hotely. Prestala som na teba myslieť." poviem úprimne. ,,Nemala som na to čas, za čo som bola vďačná. Konečne som našla niečo čo ma naozaj bavilo. A potom sa náhodou objavil Miles. " Usmejem sa. ,,Prišla tá nešťastná večera a ja som ťa opäť stretla. Dva roky zabúdania sa v sekunde rozpadli." Pohár, ktorý som ešte stále držala v ruke, som s cinknutím položila na stôl.