Dve tváre

♥< 10 >♥

Mestom sme kráčali asi desať minút. Po ceste mi Jared ukázal pár miest na ktoré chodil ako malý chlapec. Ukázal mi aj basketbalové ihrisko, kde prežil veľkú časť svojho života.

Začal sa smiať, keď som mu povedala, že ja sa basketbalovej lopty nedotknem, odkedy som ňou schytala poriadnu bombu do hlavy.

Po ceste sme stretli pár ľudí, ktorých som  nepoznala. Jareda však všetci zdravili, ako keby bol ich najlepší priateľ.

,,Ty všetkých tých ľudí poznáš?" opýtam sa prekvapene.

Jared mykne plecami. ,,Hej." Potmehúdsky sa zaškerí a zahľadí sa na mňa tými svojimi modrými očami. Na ten pohľad by zbalil hádam každú...

,,A sme tu." povie zrazu a zastane pred tehlovou budovou. Všade boli vyvešané staré plagáty. Sklené vchodové dvere boli rozbité. Jared skúmal výraz mojej tváre.

,,Hmm...pekné." vypustím so seba.

,,Nesúď knihu podľa obalu." Drgne do mňa plecom a s tichým smiechom začne vystupovať po schodoch do vnútra. Podrží mi dvere, aby som mohla vojsť. Pod nohami mi zavŕzga sklo.

,,Opatrne." vypustí so seba a začne kráčať po schodoch. V tichosti ho nasledujem. Som zvedavá kam ideme.

Na treťom poschodí sa stretneme s dvoma chalanmi. Vyzerali úplne identicky. S úsmevom pozdravia Jareda.

,,Sevas, brácho." povedia jednohlasne.

,,Čavte." odzdraví sa im Jared.

,,Ideš jej ukázať svoju haciendu?" opýta sa jeden z dvojčiat.

Druhý vyprskne smiechom. ,,Iba závidí, lebo jemu si ju neukázal..."

Nečakajú na odpoveď, so smiechom sa rozbehnú dole schodiskom.

,,Haciendu?" opýtam sa so zdvihnutým obočím. V tom mi to docvakne. Sťažka prehltnem. ,,Ty...Ehm..." neviem sa vykoktať.

,,Čo?" opýta sa nechápavo.

,,Ty si tam vodíš dievčatá na...?" nedokončím.

Jared sa hlasno rozosmeje. ,,Myslíš na sex?" Prikývnem. Mám chuť otočiť sa na päte a odísť.

,,Nie, Cat. Nevodím si tam dievčatá na sex. Reggie a Robbie si iba myslia, že sú vtipní." povie úprimným hlasom a na chvíľu sa mi zahľadí do očí. ,,Ak tam nechceš ísť, tak nemusíme..."

,,V pohode."

Jared sa mi ešte dlho hľadí do očí. Nakoniec to vzdá a znova začne vystupovať po schodoch.

Zastavíme sa na piatom poschodí. Dvere vyzerajú dosť ošarpane. Jared zo zadného vrecka vytiahne kľúč. Vloží ho do zámky a odomkne. Dvere sa so zavŕzganím otvoria.

,,Až po tebe." Oprie sa o zárubňu a rukou mi naznačí, aby som vošla. Celý čas sa usmieva. On sa dnes usmieva zrejme stále...

Pomaly vojdem do vnútra. Nedalo sa povedať, že tu bol poriadok...Iba tu bolo málo nábytku. Byt mal jednu veľkú priestrannú miestnosť s gaučom a kuchyňou. A jednu menšiu s posteľou a pár skrinkami. Bola tu aj darobná kúpeľňa.

,,Útulné." poviem po chvíľke.

,,Dobre... Viem, že to nie je nič moc, ale pre mňa je to miesto kde oddychujem..." Mykne plecami a poobzerá sa dookola.

,,Nevadí mi ako to tu vyzerá." poviem napokon. ,,Domov netvoria drahé veci, ale ľudia."

Jared sa na mňa prekvapene usmeje. Nadvihne pritom obidve obočia až sa mu na čele spravia drobné vrásky. Opäť sa oprie o zárubňu dverí.

,,Neviem prečo som to povedala..." poviem zahanbene.

,,Nie, len...prekvapilo ma to." Odlepí sa od zárubne a posadí sa na gauč.,, Máš pravdu." 

 Ja ho po chvíľke nasledujem a sadnem si vedľa naho. Pohodlne sa opriem a nohy si vyložím na stolík pred sebou. Zahľadím sa na pomaľovanú stenu rôznymi grafitmi. Len niektoré boli naozaj vydarené.

,,Máš rodičov?" opýta sa ticho. Odlepím pohľad od steny a otočím hlavu, aby som mu videla do tváre.

,,Hej...Ak sa tí dvaja ľudia s ktorými žijem dajú nazvať rodičmi." Usmejem sa. Nie je to šťastný úsmev. Jared zamyslene prikývne.

,,A ty? Kde máš rodičov? Vychováva ťa starká?"

,,Hej. Mal som sedem keď som videl rodičov naposledy. Skončil som v decáku... Nebol som tam ale dlho. Keď sa to dozvedela starká, okamžite po mňa prišla. Od vtedy sa o mňa stará ona." vysvetlí ticho.

,,To mi je ľúto." zašepkám.

,,Ona je ten najlepší človek pod slnkom. Nevymenil by som ju za nič." Usmeje sa. To ma presvedčí.

,,Chodíš ešte do školy?"

Jared sa zaškerí. ,,Už nie."

Zrazu ma napadne. ,,Ozaj! Už ste vyriešili tú záležitosť, U Halla?" opýtam sa vzrušene.

,,Veď si sľúbila, že sa do týchto- záležitostí - pliesť nebudeš..." povie takmer unavene.

,,Ja viem, ale som tak trochu súčasťou tejto záležitosti." usmejem sa. Jared prevráti očami.

,,To, že si sa skoro dostala do problémov pri Murphym, ešte neznamená, že si jej súčasťou." oponuje mi.

,,Stačila by mi len odpoveď áno alebo nie." Myknem plecami urazene. Už mi to bude pripomínať zrejme stále.

,,Nie." odpovie napokon. Prikývnem. Mlčím, ale nie dlho.

,,Má ten tvoj gang niečo spoločné s drogami?" vyhŕknem zrazu.

Jared si unavene vzdychne. ,,Nie."

,,Dobre." odpoviem spokojne.

,,To je všetko? Alebo máš ešte niečo na srdci?" usmeje sa na mňa.

,,To je všetko...zatiaľ." zasmejem sa. V tom mi zaškvŕka v žalúdku. Ráno som toho veľa nezjedla. A už môže byť aj čas obeda.

,,Si hladná?" opýta sa ma okamžite. Prikývnem. Jared sa zasmeje. ,,Poznám jedno miesto..."

***