Dve tváre

♥< 30 >♥

O dva roky neskôr

Ponáhľala som sa do otcovej kancelárie. Friday, jeho sekretárka ma už ohlásila, preto som s pozdravom vošla do vnútra.

,,Catherine...Čo sa deje?" opýta sa ustarane otec.

,, Pokazila sa nám polovica práčok pri tom výpadku prúdu... Zatiaľ máme dosť čistého prádla pre hostí, ale treba to riešiť. Preto som obvolala asi šesť opravárov, ale žiadny sa nešpecializuje na práčky...Ach.. budem hľadať ďalej. A ešte nám prišla jedna sťažnosť na recepčného...Hostia si vyžiadali tvoju účasť pri riešení problému." Zo zadného vrecka vytiahnem zložený papierik. Podám mu ho. ,,Tu je krátka správa, ktorú som prepísala zo sťažnosti. Friday som už informovala, kedy je stretnutie dá ti dopredu vedieť... Á dnes mi drž palce mám presne o hodinu skúšku z Manažmentu." Usmejem sa.

,,Oh, Catherine. Nedávaj si na plecia toľko práce, načo máme zvyšok zamestnancov? Musíš sa presa sústrediť na školu." Povie zamračene.

,,Sám si mi predsa povedal, že ak chcem vedieť viesť hotel, musím najskôr poznať všetky jeho zákutia...Robím len to o čo si ma žiadal." Rozhodím pobavene rukami.

,,Nemyslel som to ale doslova." Zasmeje sa. ,,Dobre, daj si pauzu, pred tou skúškou a až potom hľadaj opravára! Hostia chvíľu počkajú." Žmurkne na mňa. Prikývnem a opustím jeho kanceláriu.

Z kabelky, ktorú som mala prevesenú cez plece vytiahnem skryptá. Začnem si opakovať učivo.

***

Nahnevane zaklapnem notebook. Všetci opravári dokonca aj tí hoteloví nemajú čas, alebo nevedia opravovať práčku.

,,Dočerta!" tlmene zanadávam. Nakoniec sa rozhodnem ešte pre poslednú možnosť. Zlaté stránky... V živote som tu nič podobné nehľadala, ale dnes možno motyka vystrelí.

Bingo! Miles Brown. Okamžite vytočím uvedené číslo.

,,Prosím." ozve sa na druhom konci.

,,Oh, dobrý deň, tu je recepcia hotela High reed's tu v Californii. Našla som vaše číslo v zozname opravárov práčok, máme tu poruchu a nemôžeme už pár hodín nikoho zohnať, aby sa na to pozrel. Máte čas?" V duchu som si opakovala: Prosím, prosím, prosím.

,,Áno, práve som skončil s jednou fuškou. Za pätnásť minút som tam." Ozve sa okamžite.

,,ďakujem vám veľmi pekne! Ohláste sa na recepcii. Dovidenia." Spokojne sa opriem o stoličku.

Znova vezmem do rúk telefón a vytočím recepciu.

,,Recepcia hotela High reed's, môžem vám pomôcť?" ozve sa Kristinin hlas.

,,Kristin, to som ja Cat. O chvíľu príde opravár- Miles Brown. Len čo bude tu okamžite mi zavolaj. Som u seba." A zložím.

Kým mám ešte čas, môžem sa pozrieť na Ekonómiu. Tú mám zajtra.

***

Opravár bol presný ako hodinky. Myslím, že mu za to nechám aj vyšší tringelt. Len čo sa otvoria dvere výťahu zbadám ho sedieť na koženom kresle vo vestibule.

Takmer sa potknem o vlastnú nohu. Miles Brown, je Miles!!!

Jeho oči sa pozrú do tých mojich. Tiež sa rozšíria prekvapením. Okamžite vyskočí zo stoličky.

,,Cat?" opýta sa prekvapene. So širokým úsmevom sa mu hodím okolo krku. Je milé stretnúť starého známeho.

,,Miles, ani vo sne by mi nenapadlo, že to budeš ty." Nahlas sa zasmejem a prezriem si jeho údržbársku kombinézu a kufrík. Pobavene pokrútim hlavou. ,,Kto by to bol povedal."

,,Vidíš..." Rozhodí rukami.

,,Poď sa najskôr pozrieť na tie práčky, už sú pokazené viac ako šesť hodín. Potom sa môžeme porozprávať." Navrhnem a zavediem ho do práčovne.

Oprava trvala viac ako dve hodiny. Miles mi vysvetľoval, že tam čosi zoskratovalo, ale aj tak som tomu nerozumela. Keď sme spolu po práci pili kávu, rozprával mi, čo sa dialo po mojom rozchode s Jaredom.

,,Ešte stále som s Candy. Je na teba nahnevaná, že si sa jej od vtedy už neozvala... gang sa nakoniec rozpadol akosi sám. Po Jaredovom váhaní, to väčšina vzdala a zvyšok, sa rozhodol viac nepokračovať v niečom čo vlastne neexistuje..." Mykne plecami. ,,Jared mi prenajíma haciendu, bývam tam s Candy, O rok sa budeme brať." Povie hrdo.

,Oh, Bože Miles! Gratulujem!" Vyhŕknem šťastne. ,,Po tom rozchode, som to mala ťažké. Chcela som naňho zabudnúť a ak by som sa s vami ešte stále stretávala... Bolo by to ešte horšie. Ani nevieš ako často som sa vám chcela ozvať, ale... Vidíš prešli dva roky. Už by bolo aj tak neskoro." pozriem sa na svoje zovreté ruky.

,,Á... čo Jared..." vytisnem zo seba a pozriem na Milesa.

Miles sa usmeje. ,,Jared... Pracuje. Má sa dobre...dúfam." Vzdychne si. ,,Tiež sa mi často neozýva, naposledy to bolo pred pár mesiacmi, keď sme sa s Candy zasnúbili."

,,Kde pracuje?" Zahryznem si do pery... Malo by mi to byť jedno. Dosť dlho som čakala kým sa ozve. Neurobil to. Do kedy budem naňho čakať?

,,Možno ťa to prekvapí, ale je z neho policajt. Pracuje, ale v inej časti mesta. Dávno som ho nevidel... Časy sa dosť zmenili."

S malým úsmevom prikývnem. ,,Miles... rada by som ťa s Candy niekedy navštívila."

,,To by bolo skvelé, teda, neviem ako to vezme Candy, ale každopádne... Poviem jej, že sme sa stretli a moje číslo máš... Budeš kedykoľvek vítaná!" Prikývne a rozlúči sa so mnou.

***