Dve tváre

♥< 13 >♥

 S Jaredom sme si písali SMS-ky a vo štvrtok mi dokonca zavolal, či sa môžeme stretnúť. Samozrejme, že som súhlasila. Prechádzali sme sa po uličkách. 

Dnes mi volal znova. Je Piatok.

Celý deň som rozmýšľala čo si oblečiem. Bola som nervózna, nie len pre oblečenie, ale aj pre Mandyne slová.

Neviem či sa odhodlám povedať mu to. Necítim sa byť na to pripravená... Príliš sa bojím.

Nakoniec som sa rozhodla, že mu to poviem niekedy inokedy. Je škoda kaziť si pekný víkend. Mandy to tiež nejako vysvetlím. Alebo budem klamať aj jej...To by sa na mňa viac podobalo.

S povzdychom som si zo skrine vytiahla čierne nohavice a tmavozelený top bez ramienok. Opäť som si dala na krk čierny choker a obliekla si koženú bundu ku ktorej som doladila čierne kožené topánky. Vlasy som si nechala voľne rozpustené.

Do vrecka som si vzala mobil a desať dolárov ako vždy. Rýchlo som sa ponáhľala na večeru s rodičmi.

K stolu som prišla ako posledná. Rodičia už večerali. Rýchlo som do seba začala hádať zeleninový šalát s kúskami kuracieho mäsa a cesnakovým dressingom.

,,Catherine." osloví ma matka. Vrhla som na ňu veľavýznamný pohľad a čakala čo bude nasledovať.

,,O tri týždne sa bude konať benefičný večierok. Nájdi si nejaké večerné a hlavne slušné šaty. Musíš ísť s nami." povie zastreným hlasom, ako keby nerozprávala týždne.

,,Prečo tam musím ísť?" zdvihnem obočie a rozhodím rukami.

,,Pretože si budúcou dedičkou našej spoločnosti. A je pre firmu a aj pre nás dobré, keď nás vidia spolu na verejnosti a hlavne na takýchto akciách." vysvetlila ako učiteľka žiakovi.

,,Áno, akože sme malá šťastná rodinka však?" odfrknem sarkasticky. Zadíva sa mi do očí. Na chvíľu v nich zbadám zahanbenie.

,,Nájdi si tie šaty." odpovie len a vráti sa k svojej večeri.

,,Nehľadajte ma. Cez víkend nebudem doma." zamumlem a vstanem od stola.

***

Pred vchodom do baru som zbadala Candy s Milesom. S úsmevom som k nim vykročila.

,,Čavte ako? Dávno sme sa nevideli." skonštatujem.

,,Že si nás vôbec ešte pamätáš." povie Candy, hrajúc urazenie.

Prevrátim očami. ,,Až tak dávno to zase nebolo."

,,Ideme dnu?" opýta sa Miles. Obe s Candy prikývneme.

Pri prechode cez dvere pocítim známu vôňu alkoholu a cigariet. Hudba hlasno dunela. Ľudia sa smiali, zabávali a tancovali.

Usmiala som sa. Milujem to tu aj keď je to ošarpané a možno trošku špinavé. Candy s Milesom ma predbehli. Miles si sadol do boxu a Candy sa usalašila na jeho kolenách.

Ja som sa v začala hýbať do rytmu hudby. Začali hrať pesničku od Pitbulla-Greenlight. Bola by som aj pokračovala v tanci, ale už som sa konečne chcela dosať ku Jaredovi.

Zbadala som ho uprostred sedačky. Usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala. Decká sediace okolo sa mi začali ustupovať, aby som si mohla sadnúť ku Jaredovi.

Napodobila som Candy. Sadla som si Jaredovi na koleno a celou váhou sa mu oprela o hruď.

,,Ahoj." Usmejem sa. Pri pohľade na jeho tvár mi však úsmev zamrzne. Cez kapucňu som si predtým nevšimla jeho zranenia. Mal rozbitú peru a tiež obočie.