Dve tváre

♥< 25 >♥

Ráno som sa prebudila skôr ako Jared. Pomaly som sa otočila k jeho tvári. Keď spal jeho nahnevané črty, ako to raz nazvala Candy, sa úplne vyhladili. Bol krásny a bol len môj.

Usmejem sa a uhladím  mu neposlušné vlasy. Urobila som to jemne, ale aj tak sa pomrvil a pootvoril oči. Unavene nimi pár krát zažmurkal a vykúzlil úsmev. Aj ja sa usmejem.

Pri pohľade na jeho nahý hrudník  si spomeniem na včerajšok a do tváre mi vstúpil červeň. Bola som ako šialená. Krátko som sa nad tou spomienkou zachichotala.

,,Čo ti je smiešne?" zachripí a privinie si ma bližšie k sebe. Neodpoviem mu. Iba s úsmevom pokrútim hlavou a vtisnem mu bozk na pery.

,,Už sa cítiš lepšie?"

,,Cítim sa výborne... a ty? Ako si sa vyspala?" opýta sa a zazíva. Pripomínal mi mačiatko.

,,Výborne." Znova mu vtisnem bozk.

,,Niekto tu chce evidentne pokračovať, tam kde sme včera skončili." podpichne ma Jared.

,,Nepovedz, že tebe by sa to nepáčilo." zamumlem pobavene.

,,Tak povedzme, že keby som povedal nie... Klamal by som." Prevalil ma na chrbát a jeho pery sa okamžite prisali na tie moje. Rukami som mu spočinula na nahom chrbte a pleciach.

,,Si taká krásna, že pochybujem o tom, že si ťa vôbec zaslúžim." zašepká ticho.

Po týchto slovách mi až poskočí srdce. ,,Ešte mi nikdy nikto nepovedal nič krajšie."

,,Tak si začni zvykať, lebo ti to budem hovoriť každý deň." Usmial sa spod mihalníc.

V tom mi zaškvŕkalo v žalúdku. ,,Čas na raňajky." vyhlásil a ťahal ma z postele.

***

,,Nemusíš ísť do školy?" opýta sa zrazu Jared, keď kráčame po ulici k jeho bytu.

,,Prečo? Nechceš ma tu?" Vrhnem naňho pohľad so zdvihnutým obočím.

,,Nie, len sa pýtam." Zasmeje sa.

,,Ešte som na chorej, pamätáš?"

Zamračí sa. ,,Radšej by som sa na to nepamätal." odvetí.

Vydám zo seba súcitné: ,,Ou." a vtisnem mu bozk na líce. ,,Nepôjdeme dnes pozrieť Jeffa?"

,,Môžeme, je to po ceste. Zase mi vynadá, že som ho nebol dávno pozrieť." Zasmeje sa Jared.

Po pár minútach sme stáli pred pizzériou. Bolo pomerne skoro, takže bola ešte zatvorená. Jared zazvonil na nenápadný zvonček za kvetináčom, ktorý by som si sama nebola všimla. Asi veľa ľudí nevedelo, že pizzéria je aj Jeffovým domovom.

Po chvíľke sa ponad zábradlie na streche vytrčila rozospatá tvár.

,,Čau starec! Čo keby si nám išiel otvoriť?" opýta sa Jared s vyškerenou tvárou. Tlmene sa zasmejeme keď počujeme Jeffove nadávky a frflanie.

Smejeme sa aj keď Jeff otvorí dvere na pizzérií. ,,Prečo ma buntošíte tak skoro? Ja som pracujúci človek!" vynadá nám okamžite. ,,Poďte do vnútra, rád vás vidím!"

Ospravedlňujúco ho objímem. Jared mu podá ruku. ,,Ako sa máte?" opýta sa nás a poriadne nahlas si zívne.

,,Výborne! Čo ty? Ako idú kšefty?" opýta sa ho priateľsky Jared.

,,Zatiaľ sa neschystám skrachovať." zažartoval Jeff. ,,Prinesiem vám niečo? Colu?" pozrie sa na mňa. S úsmevom prikývnem. Jaredovi však zazvoní telefón.

,,Prepáč, musím to zdvihnúť."

Jared vybehne späť na ulicu. Ja si zatiaľ sadnem za stôl pre dvoch. Jeff predo mňa položí colu a sadne si oproti všimnem si, že má okuliare. 

,,Jeff.." začnem.

,,Áno?" zdvihne obočie. Váhavo si zahryznem do pery.

,,Jared chce skončiť s gangom."

Jeff sa zamračí a sklopí pohľad na stôl. Prstom začne kresliť neviditeľné tvary. ,,Čakal som to. Má na viac a navyše, teraz má teba." Usmeje sa.

,,Problém je v tom, že nevie ako na to. Nechce si nájsť zástupcu a taktiež nechce rozpustiť gang úplne. Myslím, že to skôr robí kvôli tebe...Hovoril mi ako si ho založil."

,,Chceš, aby som sa s ním o tom pozhováral?"

Prikývnem.

,,Viníš ma z toho, že som mu prenechal žezlo." Povie zrazu. 

Zahanbene sa pozriem na svoje ruky. Som zrejme ako otvorená kniha. Vždy všetci vedia čo si myslím... teda okrem rodičov. 

,,Netráp sa pre to." Neveselo sa zasmeje. ,,Ja sám občas rozmýšľam, že som urobil chybu, ale kto vie kde by bol teraz? V našich kruhoch je vážený človek." Znova sa zasmeje na svojom vtipe.

,,Čo si urobil, keby si bol v jeho koži? Čo by si urobil dnes, Jeff?" zdvihnem obočie.

,,Dnes by som urobil to isté, ale Jared nie je ja. Jared bol vždy ten nesebecký, dobrý chlapec. Pochybujem, že si niekoho vyberie." povie a zahryzne si do pery. Potom si nervózne odpije s Coly. 

Dvere do pizzérie sa otvoria. ,,Čo sa tvárite tak napäto?" opýta sa Jared pobavene.

,,Len sme sa rozprávali o vážnych veciach." Priznám sa. ,,Ty si však veselý. Dobré správy?"

,,Miles súhlasil s mojou ponukou." Usmeje sa. ,,Chce sa stať vodcom."

,,Nie." Vydýchnem takmer nečujne.

,,Čože?" Jared sa zatvári nechápavo. Úsmev na tvári mu zamrzne.

,,To nemôžeš! Candy by ho zabila a teba tiež! Jeff, povedz mu niečo!" otočím sa na neho.

,,Ehm...Už to nie je môj gang." povie a odprace sa do kuchyne. Zradca.

,,Cat, je to buď alebo." Jared si sadne na Jeffove miesto. ,,Miles s ponukou súhlasil. Preberali sme to v celej skupine. Všetci by ho prijali...Rozmýšľal som. Všetky tie decká...Väčšina mala podobný osud ako ja. Sú bez rodiny, bez peňazí a budúcnosti..."

,,Jared o budúcnosti nechcem počuť ani jediné slovo v tomto kontexte!" zastavím ho nahnevane.

,,Catherine, ale ja ti hovorím pravdu. Prežil som to, ty nevieš o čom to je. Nikdy si nebola v takejto situácií ako oni alebo ja." povie nežne, ale mňa jeho slová aj tak rania.

,,Môj otec im môže nájsť prácu...a.." Hľadala som slová.

,,Nemôžeš zachrániť všetkých." Pohladí ma po líci.

,,Musím hovoriť s Candy." Pevne zatnem sánku. Jared si nahlas vzdychne.

,,Pôjdem s tebou."

***