Dve tváre

♥< 32 >♥

,,Cat a čo ty? Máš niekoho?" opýta sa zrazu Candy. Chlapci stíchnu. Candy vie, že nikoho nemám. Vravela som to aj Milesovi v hotely. Určite jej všetko zreferoval. Potvora jedna. Vie, že nemôžem klamať.

,,Nó... Nie. Som sama a tak to aj zostane." Zatnem sánku a nervózne si zastrčím pár vlasov za ucho.

,,Prečo?" opýta sa zrazu Jared. Neochotne sa ku nemu otočím.

,,Lebo." Prižmúrim oči. Nie! Nebudem flirtovať. Jared sa pobavene usmeje. To ma znervózni.

,,Ehm... Ďakujem za večeru, bola výborná. Už pôjdem. Zajtra ma čaká skúška a práca." Postavím sa zo stoličky. Všetci sa ako na povel postavia so mnou.

,,Cat, ešte sa stretnime..." vyhŕkne Candy.

,,Kedykoľvek budeš chcieť." Pritakám.

,,Aj ja už pôjdem. O pol hodinu mám službu." povie Jared. ,,Ďakujem za pozvanie. Bolo to milé a...prekvapivé stretnutie."

,,To mi hovor..." zahundrem. Zrejme ma počul iba Miles, pretože sa ticho zasmial.

,,Nemáte začo. Budem rada ak si to niekedy ešte zopakujeme." Zvolá Candy keď sme už na chodbe. Všetci iba prikývnu. Najradšej by už podobný večer nechcel zažiť nikto.

,,Miles, nemusíš sa obťažovať. Vyprevadíme sa aj sami." navrhne Jared stojaci na chodbe a podá mu ruku. Ale do čerta! Len to nie!

Ja objímem Candy. ,,Ešte sa určite vidíme." Zašepkám jej do ucha. ,, A nenávidím ťa." Dodám ešte tichšie.

,,To máš za to, že si sa mi dlho neozvala." pošepká mi späť. Potmehúdsky sa usmeje.

Neochotne sa otočím na odchod. Na osvetlenej chodbe už stál Jared a čakal kým vyjdem z bytu.

,,Tak teda dobrú noc." Už to dlhšie nemôžem naťahovať.

Začnem pochodovať dolu schodiskom. Jednou rukou sa pridržiavam zábradlia. Moje lodičky klopkajú celou bytovkou. Jared ticho kráča vedľa mňa.

,,Zmenila si sa." Začujem jeho hlas na treťom poschodí. Neznelo to ako výčitka, len holé konštatovanie.

,,Aj ty."

,,Máš sa... Máš sa dobre?" opýta sa zrazu.

Zastanem. Pozriem sa jeho smerom. ,,Čo chceš počuť Jared?" Aj on zastane. Uprie na mňa tie svoje modré oči. Rukou si prehrabne vlasy.

,,Ja neviem Cat... Chcem počuť, že sa máš dobre a že si šťastná."

Šťastná? Opustila som kvôli tebe svojich priateľov! Cítila som sa ako zombie bez duše! Nepomohli tomu ani tie dva roky... Kvôli tebe som zanevrela na všetkých mužov! Stále som na teba myslela.

,,Áno mám sa dobre..." Prikývnem. Odvrátim od neho pohľad a chcem pokračovať dolu schodmi. Zastavia ma jeho mocné ruky. ,,Jared, pusti ma." Nepozriem sa naňho. Táto blízkosť nie je dobrá... Vôbec nie je dobrá. Teplo z jeho dlaní na mojich pažiach sa mi rozlievalo po celom tele. Keby ma práve nedržal určite by sa mi podlomili nohy a padla by som na zem.

,,Catherine... takto je to lepšie." povedal skôr sebe ako mne. Prudko k nemu otočím hlavu.

,,Ako to môžeš vedieť?" Snažím sa vytiahnuť si ruky z tých jeho. To teplo mi začínalo spomaľovať rozmýšľanie. Som z neho hotová viac ako pred dvoma rokmi.

Daj sa do priadku Catherine Reed!

Jared to vzdá a spustí svoje ruky. Znova bez slova kráčame po schodoch. Zastavíme sa až pri mojom aute. Až teraz si všimnem policajné auto pár metrov od toho môjho.

,,A ty? Máš sa dobre a si šťastný?" Podrypnem ho.

,,Mám sa dobre." odpovie mi rovnako ako ja jemu. Sklopím zrak.

,,Je neskoro už musím ísť."

,,Aj ja." Prikývne, ale aj tak ešte stojí pri mojom aute. Pozriem sa mu do očí a na pery. Oh Bože! Odvrátim zrak. Sťažka prehltnem. Dúfam, že si to nevšimol.

,,Hádam sa ešte uvidíme." Dodá ticho a odkráča k svojmu autu.

Ja okamžite odomknem to svoje a sadnem za volant. Stlačím spojku a otočím kľúčom. Motor ticho zapradie. S nohou na spojke zaradím spiatočku a pomaly sa pohnem.

Vidím, že on ešte stále sedí vo svojom aute. Ani sa nepohol.. Cítila som na sebe jeho pohľad. Len čo som mohla, zaradila som jednotku a vyrazila preč, čo najďalej od neho.

***

Ležím v posteli a už tri hodiny pozerám do stropu a rozmýšľam. Je dávno po polnoci, ale ja nemôžem spať.

Len čo som prišla domov, musela som si poplakať... vypustiť ventil. Doľahli na mňa všetky spomienky a udalosti dnešného dňa.

Moje myšlienky sa stále uberali len jedným smerom. K Jaredovi...

Všetky city, ktoré som ku nemu kedysi cítila dnes opäť vyplávali na povrch. Nerozišli sme sa v zlom... Obaja sme sa ľúbili... iba okolnosti nám nedovoľovali byť spolu.

Keď som ho dnes zbadala...

Zatvorím oči, ktoré mi opäť zvlhnú. Začo ma tento život stále trestá?

Nie! Už dosť! Nebudem sa  viac trápiť pre niekoho, kto si to nezaslúži...

Vraj takto je to lepšie! Dobre Jared, začnem si to myslieť aj ja!