Dve tváre

♥< 24 >♥

 V hlave sa mi dá dokopy význam jeho slov. Hlasno sa nadýchnem. ,,A?" Čakám, kým bude pokračovať. Zahryznem si do pery a zahľadím sa na svoju fotografiu.

,,Robím čo sa dá, ale je to ťažšie ako som si myslel...Najskôr som sa rozhodoval či len nájdem nástupcu alebo gang rozpustím úplne. Ale potom som si uvedomil, že tým buď zničím život niekomu ďalšiemu alebo dám priestor na vytvorenie iného gangu, ktorý môže byť ešte horší ako sme boli my." Začne ticho vysvetľovať. Hlas má chrapľavý od únavy. Asi by som ho mala nechať vyspať, ale potrebovali sme sa rozprávať.

,,Takže tým pádom sa tomuto tuším hovorí, mŕtvy bod." Počula som ako si tlmene buchol hlavu o stenu keď sa o ňu oprel.

Do očí mi vyhŕkli slzy. Neboli to však slzy smútku, ktoré som cítila pred pár minútami. Jared sa chce zmeniť. Chce zmeniť svoj život iba kvôli mne. Nezadržala som smiech, ktorý sa však veľmi podobal na vzlyk.

,,Nie. Prosím, láska, neplač." Na krížoch pocítim jeho teplú dlaň. ,,Nie kvôli mne."

Pomaly sa k nemu otočím so slzami v očiach. Rýchlo si ich utriem a žiarivo sa na Jareda usmejem. Zatvári sa maximálne zmätene. Obkročmo si na neho sadnem a prstami mu zájdem poza uši do vlasov až na krk.

Teraz mám tvár vyššie ako on. Pravou rukou mu ju za bradu nadvihnem. Jeho oči spočinú na tých mojich, potom mu zrak padne na moje pery.

Na mojich bokoch sa pomrvia jeho nezbedné prsty. Zovrie mi nimi lem trička.

,,Ráta sa do toho aj plač šťastia?" Nečakám kým odpovie, rýchlo pokračujem. ,,Pretože teraz plačem, lebo som dokonale šťastná."

Viac nevydržím jeho pohľad. V bruchu ma šteklili tie povestné motýle, len čo som si na neho spomenula. Už som nechcela čakať.

Naliehavo som ho pobozkala. Môj jazyk sa mu nenásytne plazil po zuboch. Nečakal to. Jeho tichý ston som stlmila svojimi perami.

Rukami som mu zašla pod tričko. Brucho mal dokonale hladké a pevné. Začala som mu ho vyzliekať. Odtiahla som sa od neho len na dve sekundy, keď som mu tričko pretiahla cez hlavu. Týmto pohybom som mu rozstrapatila vlasy. Vyzeral ešte viac sexy ako kedykoľvek predtým. Jeho oči nadobudli nový výraz, boli rovnako túžobné ako moje.

Keď začal pomaly vyzliekať tričko aj mne, usmiala som sa. Len čo ma z neho vyslobodil, pocítila som jeho jemné pery na pokožke tesne nad pupkom. Pomaly sa blížil až ku okraju podprsenky.

Zrýchlil sa mi dych. Nečakala som, že sa budem takto cítiť. V mysli som mala dokonalú prázdnotu. Vnímala som iba jeho dotyky a dych na mojom hrudníku.

Zavrela som oči a znova som mu zašla rukami do vlasov. Jeho pery už boli na pokožke tesne nad mojím srdcom. Blížil sa ku kľúčnej kosti.

Napätie v mojom vnútri stúpalo. Z hrdla sa mi vydral ston, ktorý pripomínal jeho meno. Vtom Jared zmenil polohu.

Jemne ma položil hlavou na svoj vankúš. Moje boky sa však ani o milimeter neposunuli. Oprel sa o lakte vedľa môjho tela, aby ma úplne neprivalil. Nohy som si ovinula okolo jeho bokov.

Jared ma teraz bozkával na krku. ,,Jared..." vyslovila som už zrozumiteľnejšie. Chcela som mu povedať, ako veľmi ho milujem, ale už som znova nemohla rozprávať.

Jeho pery pokračovali na moju sánku až ku okraju pier. Potom ma znova pobozkal. Naliehavo a lačne.

Jednou rukou som si ho potrebovala privinúť bližšie. Zašla som mu ňou až na pevný chrbát a silno som ho potiahla ku sebe. S tlmeným smiechom jeho telo vyplnilo posledný priestor medzi nami.

Potom ma však prestal bozkávať. ,,Catherine..." vyslovil moje meno.

,,Ja viem..." Nevedela som, čo mi chcel povedať, ale nebol čas na slová. Potrebovala som jeho pery. Znova som sa na neho prisala. Jeho telom otriasal ďalší krátky smiech.

,,Cat..." znova sa vyslobodil spod mojej nadvlády.

,,Hmm..." Nedokázala som zo seba vydať nič iné. Začala som ho zmyselne bozkávať na krku.

Ticho zanadával. To ma naštartovalo. Znova ma pobozkal, ale teraz sa odo mňa odtiahol. Zahľadel sa na mňa s úsmevom na perách. Vlasy mu trčali do všetkých strán od toho, ako som mu po nich behala prstami.

,,Čo sa deje." Zrýchlene som dýchala.

,,Nemali by sme..." začal.

,,Ja to chcem. Chcem ťa. Ľúbim ťa." zašepkám a nadvihnem sa na lakti, aby som dočiahla na jeho pery.

,,Catherine, ty ma asi zabiješ." zašepká slastne a znova sa odo mňa neochotne odtiahne. Vzdám to, opäť si ľahnem na vankúš a zamračene čakám na to čo mi chce povedať.

Na mojom výraze tváre sa zasmeje. Je to krásny zvuk, ale nedám na sebe poznať, že sa mi páči.

,,Ľúbim ťa, viac ako svoj život, ale...ešte počkajme."

Toto som nečakala. Nie od chalana. Nie od Jareda. Ja som bola tá, ktorá ho pred pár týždňami stopla. ,,Prečo?" opýtam sa iba.

Jared sa krásne usmeje. Pobozká ma na krku. ,,Po prvé...pretože je vo vedľajšej miestnosti starká, ktorá má mimochodom veľmi výborný sluch a pochybujem, že by si sa dokázala ovládať a byť potichu..." Zasmial sa nad mojím plecom. Očervenela som. ,,A po druhé. Naozaj som príšerne unavený."

Len čo to povie vyslobodí sa z pút mojich nôh a zvezie sa vedľa mňa na vankúš. Zamračene sa zahľadím na strop.

,,Starkú chápem... Ale unavený? To som ťa ani trochu nevyhecovala?" Musela som sa opýtať.

Jared sa znova zasmeje a prehodí cez nás perinu. ,,Ani nevieš ako, ale v tomto stave by som ťa neuspokojil, tak ako by som chcel." povie a šibalsky mi zahryzne do ucha. Začervenám sa ešte viac. To mi ako odpoveď stačí.

Otočím sa k nemu chrbtom a prehodím si jeho ruku cez seba. Naozaj musel byť unavený. Okamžite som počula jeho tiché pochrapkávanie.

Nežne som mu pobozkala hánky ľavej ruky a tiež som zavrela oči. Pri teple jeho tela som tiež rýchlo zaspala.