Alfa Vs Omega

Autobus

Louis

Naštvaný na maximum som hodil tašku do kúta svojej izby a hneď som bežal do sprchy. O hodinu sa máme stretnúť v školskom divadle a ja som sa chcel aspoň trochu dať do poriadku a upokojiť lebo by som inak tú namyslenu alfu nakopal medzi nohy.

Aj tak je to jediné čo istý,že bude v živote šťastný. Skurveny sex. Nič iné alfa nedokáže omege dať. Že pocit bezpečia? Kde ste to prosím nabrali?

Ten čo vytváral ako malý brožúrku o alfach toho teda dosť prespal alebo v živote alfu nestretol a to individuum Stylesa stopercentne nie.

Rýchlo som sa osprchoval a potom som na seba natiahol nejaké oblečenie a už som bežal na autobus. Ten som stihol len tak tak. Asi budeš musieť začať športovať Tommo karhal som sa keď som vbehol do divadla a  takmer  som vyplul pľúca na podlahu.

"Pán Tomlinson ako vždy načas" povedala mi profesorka a ja som si sadol na zem aby som dokázal predychať svoj beh. Bolo to veľmi ťažké. Ani samotná astma tomu nepomáhala. 

"Už na podlahe  Tomlinson nevedel som,že si až taká nula že musíš  sedieť na zemi ,nemáš na stoličku?"Spýtal sa ma Styles a ja som naňho zdvihol svoje modré oči aby som si ho celého prebehol pohľadom.

"Za to ty nemáš ani na normálne  jeansy neviem kto je na tom horšie" povedal som mu mieriac protim na jeho čierne obtiahnuté jeansy s dierami na kolenách. Keď som videl ,že sklapol spokojne som sa postavil predchádzajúc cez neho.

Zastavila ma však jeho ruka ktorá chytila tú moju. Až teraz som si mohol všimnúť aké mal oproti mňe veľké dlane keď držal moju pazu a poriadne ju stlacal. "Ešte sme neskončili  Tomlinson"ppvedal mi skrz zuby.

"My sme aj začali?"Spýtal som  sa ho zmätený aj keď moje oči sa smiali. Moje telo sa mu doslova vysmievalo.
"Nestvi ma Tomlinson" povedal mi a pritiahol ma k sebe až na doraz vďaka čomu ma okamžite do svojho zajatia vzala jeho dokonalá vôňa ktorej som sa nedokázal dodychat.

Čo som na sebe samozrejme nedal znat a on to nevedel. "Niesom ako ostatný Styles" povedal som mu rovno. "Tak jebnuty človek ako ty už neexistuje" povedal mi. "A aj napriek tomu som ten kto ta najviac serie a ty to nedokazes prekusnut" povedal som mu.

"Au" zašepkal som keď začal stlacat moje rameno a ja som doslova pišťal od bolesti. "Budem tam mať modrinu, dosť" povedal som mu. "Au to bolí" šepkal som ale on nič nevnímal. Preto som chytil jeho dlaň ale namiesto toho aby som ju okamžite odtiahol mnou prešiel pocit ktorý prebehol celým mojim telom a skončil niekde v podbrusku vďaka čomu som zalapal po dychu. 

"Dosť to bolí!" Vykríkol som naňho keď mi drvil ruku v pavnom zovreti. "Popros" povedal mi a ja som spadol na kolená keď  mi ruku stlačil na doraz. Malé slzicky bolesti začali padať po mojich lickach ale ja som stále cusal. 

"Prosím dosť!" Vykríkol som keď sa nedala bolesť vydržať a on ma konečne pustil.

"Pán Styles okamžite pomôžte pánovi Tomlinsonovi!" Zarevala po nás tá stará rašpla ale ním to ani nehlo takže som si musel  pomôcť sám. 

Sical som kým som si suchal ruku a bojoval som s bolesťou ktorá sa čoraz viac zvyšovala. Idiot! Ak kvôli nemu budem musieť používať make up aby som si zamaskoval modriny hodím po ňom minimálne desať kníh s minimálne   päťsto stranami alebo ho utopim v kaluži vody!

"Svoje role poznáte " povedala nám keď sme sa postavili oproti sebe. Verím tomu,že je v tej hre aj nejaká scéna kde dostane Styles po papuli pri najlepšom odomna. To by som si neskutočne užil.

"Takže Romeo a Júlia sú zamilovaný pár aj keď ich rodiny sú znepriatelené " povedala nám. Predstierať lásku k niekomu koho neznášate bude viac než ťažké. Vlastne nemožné.

"Budete hrať očami a zároveň aj telom takže musíte k sebe cítiť aspoň minimálne sympatie",povedala nám. Sympatie? Veď predomnou stojí Harry Styles! K tomuto nemienim pociťovať ani najmenší náznak sympatií. Jedine tak zlosť, hnev, averziu a nenávisť.

"Tak aspoň o sebe skúste povedať niečo pekné" vyzvala nás. Fajn, Louis toto zvládnes.  

"Fuuu" vyfúkol som hľadajúc na ňom niečo čo neznášam. "Fajn máš pekné vlasy"  povedal som mu. Nadvihol namna jedno svoje tvarované obočie pričom mi dokonalo hovoril čo si o tom myslí.

"Pán Styles " vyzvala ho profesorka. To by  ma zaujímalo čo vypoti magor.

"Tvoje oči vyzerajú ako rozburene more" povedal mi  vďaka čomu mi vyrazil dych. "Tvoje zase ako bazina" povedal som mu na čo som si vyslúžil výkrik od učiteľky.

"Je to pravda" obhájil som sa. "Povedz te mu tiež niečo pekné"vyzvala ma znova. "Teraz som mu niečo povedal ",obhájil som sa ale jej pohľad mi jasne hovoril čo si o tom myslí.

"Tak fajn" povedal som a otočil som sa späť k nemu. Toto má byť hra? Je to týranie omieg a hlavne mňa!

Zaťal som zuby aby som nepovedal niečo nevhodné a snažil som sa na ňom ešte niečo nájsť. Prezeral som si ho od hlavy až po päty až som narazil na jeho boty.

Hlasný smiech opustil moje pery a ja som neveriacky pozeral na jeho boty. Zlaté polobotky na opatku.

"Máš výborné boty" povedal som mu pomedzi smiech. Tak takto som sa nenasmial už poriadne dlho.

"  Dobré,som rada,že na sebe vidíte aspoň niečo pozitívne a teraz už môžte ísť domov. Od zajtra začíname na ostro" povedala nám a začala si baliť svoje veci. Pričom hneď vybehla hore a dala nám scenáre.

Poďakoval som a schoval som si ho do tašky ,tú som si prehodil cez plece a vyšiel som von.

Práve som si  dával do uší slúchadlá keď som počul ako pomne Styles vykríkol.      Otočil som sa aby som videl to ako sa smeje a ukazuje pritom na môj autobus ktorý  mi ušiel.

"Nie,stojte!" vykríkol som ale to už bol autobus príliš ďaleko. Naštvane som si dupol pocuvajuc Haroldov smiech.

"Nabudúce si beriem znova svoje boty lebo ak budeš znova červený ako redkovka   odfotim to" povedal mi a so smiechom sa otočil k svojej motorke.

"Bodaj by si padol z tej motorky na zem" pomyslel som si naštvane a potichu som kráčal smerom domov. Musel som si  pohnúť. Bolo to od školy skoro 8 kilometrov. Autobusom hodina,pešo 10 hodín.

Toto ti nedarujem Styles !
 

Hi :)

Ďakujem za všetko čo ste premna urobili. Za vkte a komentáre. Dúfam že sa časť páčila :D

Votes
Koment
Poteší

Boo.