Alfa Vs Omega

Niečo za niečo

Louis

"Pre boha Styles mohol som dostať infarkt!" Vyhŕkol som naňho kým som naňho civel z otvoreného okna. "Ale nehovor. " povedal mi ironicky.  "Vieš čo radšej drz hubu  a poď dnu" povedal som mu naštvane.  

"Ale,ale ty ma pozývaš dnu?"Spýtal sa ma posmešne. "Pozývam ta preto lebo ak ta tu niekto uvidí úplne mi to zničí reputáciu neposlušnej omegy" povedal som mu aby som všetko ujasnil a odstúpil som od okna aby skočil dnu čo aj spravil.

Možno som hlboko v mojom vnútri dúfal,že sa potkne a spadne a ja by som sa mohol konečne smiať ako blázon ale vedel by som,že to nebolo zadarmo.

"Myslím,že moja reputácia je dôležitejšia ako tá tvoja" povedal mi a poobzeral sa po mojej izbe. Radšej som si zakusol do pery a zavrel som okno kontrolujúc či ho niekto skutočne nevidel.

"Tvoju izbu som si predstavoval presne takto" povedal mi keď som sa k nemu späť otočil. "Plno kníh, tabuliek ale ten fudbal na stene ma prekvapil" povedal mi.

"Nuž každý má tajomstvá" povedal som mu nezaujato.  "Ale preto aby si obdivoval moje plagáty  si neprišiel " povedal som mu a on sa namna otočil.

""Niečo som ti doniesol",povedal mi a vytiahol z vačku svojho kabáta môj mobil. "Daj mi ho" povedal som mu a natiahol som sa po telefón.

Ten len zdvihol ruku nad svoju hlavu ukazujúc mi tak aký som malý a v neposlednom rade nepotrebný. "Prosím vráť mi ten telefón" povedal som mu naliehavo.

"Nevieš si ani predstaviť aké je ťažké zarobiť si ako omega na telefón v dnešnom svete v ktorou vládne tvoja rodina",povedal som mu naštvane.

"Dám ti tvoj telefón ale niečo za niečo" povedal mi. "To znie ako vydieranie" povedal som mu  a skrýžil som ruky na prsiach. 

"Ale ty budeš predsa len súhlasiť" povedal mi a ja som naňho naštvane pozrel. "Fajn tvoje podmienky?"Spýtal som sa ho.

Nechapte ma zle. Ale na ten telefón som šetril niekoľko mesiacov. Musel som makať ako fredka aby som si naňho zarobil. Bol niečo ako môj najlepší kamarát. Denník do ktorého som sa dokázal vypísať a nemusel som sa báť o to ,že by to niekto prečítal.

"Výborne ideme von" povedal mi a hodil telefón na moju posteľ. Máš šťastie Styles.

"Čože?" Spýtal som sa ho zmätene. "Ja nemôžem nikam ísť , už je večer" povedal som mu. "Nebofaj sa bojíš Louis?"Spýtal sa ma posmešne Styles.

"Nie, ale mám večierku a ak si si mohol v poslednej dobe všimnúť ja nikdy neporusujem pravidlá" povedal som mu.  "Aha takže nie že si len omega,ktorá porušuje pravidlá" povedal mi pričom slovo porušuje  zvýraznil ," ale ty si ešte k tomu aj popoluška" povedal mi zo smiechom.

"No hahaha " povedal som mu ironicky. "Radšej by si mal odísť" povedal som mu. "Dohoda padá" koktol som mu. "Tak na to zabudni popoluška, buď pôjdeme von alebo zostaneme tu" povedal mi. 

"Ja sa nedostanem von" namietol som mu naštvane. "Otec každú noc púšťa alarm a bezpečnostné zámky na dverách sa odomikaju až o šiestej ráno. Neexistuje aby som sa dostal von" povedal som mu.

"Okej Popoluška tak zostávame tu" povedal mi a svoj kabát vyzliekol pričom sk ľahol na moju posteľ.

"Niesom popoluška" povedal som mu naštvane a pritiahol som k nám notebook aby som dopozeral film,ktorý   som si zapol už predtým.

"Aaaaa!" vykríkol som a notebook som zatlapol rukou aby som nemusel pozerať na tie nechutné netvory na jeho obrazovke.
"Pre boha popoluška pusti ten film,konečne to bolo zaujímavé" povedal mi Styles ale ja som ho odmietal pustiť.

"Bolo to ... dnes večer nespím" povedal som a zareval som keď ma Styles chytil za pás a on vďaka tomu prepukol v hlasný smiech. "Popoluška je to len film, nič z toho neexistuje" povedal mi a dal všetko na pravú mieru.

"Oni to bolo tak veľmi skutočné" povedal som mu a bez ohľadu na to ,že sa obaja neznášame a najradšej by sme boli ak by jeden z nás zomrel aby ho ten druhý nemusel už nikdy v živote vidieť som sa k nemu pritúlil.

"Ak sa budeš báť musíš zavrieť oči a predstavovať si pekné veci dobre?" Spýtal sa ma. Prikývol som stratený v jeho zelených smaragdoch ktoré ma uväznili vo svojom pohľade  a znova som oči upriamil na obrazovku notebooku.

Zvládneš to Louis, dokážeš to!

Horor bol podľa mňa z minúty na minútu horší a horší. Ak,som oči nezavrel 30 krát tak ani raz ale aj,napriek tomu som dokázal radikálne premýšľať a vedel som,že  sa mi za toto bude Harry Styles smiať ešte dlhé roky potom.

"Bože neee " Zaskučal som keď modifikované beštie chytili dievča ktorému som od začiatku príbehu veril čo najviac. Bolo mi jej veľmi ľúto keď som videl ako jej beštie zaviazali nohy reťazami a znásilnili ju, vtedy som radšej odvrátil pohľad a vdychoval Harryho vôňu, ktorá ma veľmi upokojovala a nahrádzala mi pocit bezpečia ktorý som mal len doma.

"Už sú preč?"Spýtal som sa ho kým som v pästiach drvil jeho tričko kým môj nos bol v záhybe jeho,krku. Bože, moja nová závislosť. "Skončilo to Popoluška už je dobre" povedal mi on a spravil presne to isté čo ja.

Zavrel notebook a objal ma silnejšie okolo pásu čím si ma pritiahol úplne k telu. Inokedy by som protestoval ale teraz? Celé moje telo ovládal strach a ja som bol za Harolda viac než vďačný.

"Som unavený" zašepkal som Haroldovi do záhybu jeho krku. "Odpočin si Popoluška" povedal mi on. "Ja niesom popoluška" zavrčal som naňho. "To ma nezaujíma ,mňe sa to páči" zašepkal mi späť on.

"Toto sa nikto nesmie dozvedieť" povedal som mu a on prikývol. "Nič to medzi nami nemení" povedal mi on a ja som spokojne zabručal predtým ako som sa plne oddal spánku.   "Tomlinson " povedal mi on. "Styles" zašepkal som s posledných síl a nechal som sa unášať spánkom.  

Posledné čo som cítil bolo to ako Styles zaboril nos do mojich vlasov a ja som sa naposledy nádychol jeho dokonalej vône.