Alfa Vs Omega

Harryho ďalšie tajomstvá

Louis

Otvoril som s námahou svoje modré oči aby som sa poobzeral po okolí.

Biela miestnosť mi pripomínala našu školskú zdravotnú izbu ale keď som zbadal fotografiu rysaveho chlapca so strojcekom na vykryvených zuboch okamžite som menil svoj názor.

Som stopercentne v liečebni.

Sykol som keď niečo teplé silno stisklo moju dlaň a trhol som sebou keď mi hlasný chraplak doletel do uší.

"Bože Louis ty si sa prebral! Pane bože ďakujem ti. Už nikdy na teba nebudem kričať tak ako som to urobil
dnes prisaham" hovoril mi,jednu,vetu cez druhú ale ja som ho takmer vôbec nevnímal.

Hlavné bolo,že som mal,niekoho po,svojom boku a mohol z hlboka nasávať jeho nádhernú vôňu.

A bolo mi jedno či je ten niekto Styles alebo hocikto iný.

"Neskutočne sa ti ospravedlňujem Louis" povedal mi a chytil moju tvár do svojich teplých dlaní sledujúc svojimi zelenými očami tie moje.

Strácal som sa v jeho zeleni a aj,keď,to bolo,mimo,moje pravidlá veril som,že sa v tých mojich topí rovnako ako ja v tých jeho. Bez pomocného lana alebo kolesa. Hlboko v mori zelene bez konca.

  "To je v poriadku Harry. Je to v poriadku" zašepkal som a hlavu odklonil stranou lebo som začínal mať silné podozrenie ,že sa schyľuje k,niečomu čo sa robiť nemalo a nemá.

Vďaka tomu ,že som hlavu odklonil som zbadal aj niečo iné. "Harold tvoja ruka!" Vykríkol som a vzal som opatrne do svojej ruky tú jeho.

Bola oproti nemu drobná a bledučká ale to ma nezaujímalo. Možno len tak to ,že na nej mal zaschnutú krv a ja som sa bál či nedostane infekciu.

"Už som zase Harold?" Spýtal sa ma trochu podráždene ale ruku mi,zo zovretia tej,moje nevzal.

"Musí to byť už dávno zapálené" skonštatoval som a prešiel som bruškami prstov po krvavých ranách a on nesúhlasne zabručal a trhol sebou.

"Prečo si si to nedal ošetriť?" Spýtal som sa ho rozhnevane ja a zdvihol som naňho zrak. "Potreboval som sa uistit že ,si v poriadku ty . Nejaká ruka mi,je úplne ukradnutá ak si,v ohrozený života ty" povedal,mi.

Najprv som naňho pozeral s otvorenými ústami ale potom som sa spamätal a nesúhlasne som zakrútil hlavou. 

"Už som v pohode. Takže môžeme ošetriť toto" povedal som mu a začal som zliezať z postele ktorú som doteraz ohrieval svojim veľkým zadkom.

Cítil som na sebe jeho pohľad keď som zobral do rúk krabicku s červeným krížom na nej a vrátil som sa späť k nemu.

"Absolútne nechápem tvoje počínanie Harold. Raz ma chceš zabiť a inokedy sa staras o to aby som sa v poriadku zobudil." Povedal som mu zmätene a opatrne som prechádzal mokrým uterákom po krvavej rane. Najprv,to bolo treba umyť až potom som mohol premýšľať nad niečím iným.

"To,sa môžem spýtať aj ja princezná" povedal mi ale hneď potom bolestne sykol. Možno som len,trošku viac zatlačil na jednu z tých škaredších rán.

Oops.

"To nieje to,isté" namietol som mu. "Inak prečo si to urobil?" Spýtal som sa ho.

"Urobil čo?" Spýtal sa ma zmätene. "Prečo si tak,rýchlo vybuchol a snažil ukľudniť. " povedal som mu.

Veľmi dobre som si pamätal  jeho krik a búchanie do železných skriniek našej školy.

"Nepodstatné" povedal mi pomedzi zuby. Muselo,ho to veľmi bolieť.

"Povedz mi to" vyzval som ho. "Prečo by,som to mal hovoriť práve tebe?" Spýtal sa ma.

"Myslíš si, že tvoje temné tajomstvo poviem ostatným?"Spýtal som sa ho. "Akosi si pozabudol na to aké mám v tejto škole postavenie ja a aké ty" povedal som mu a utrel som jeho ruku. Stačilo už len vydezinfikovať a zakryť obväzom. Tá ľahšia časť je za nami.  

"Nemám silné nervy. Keď žiješ v rodine akej som žil ja ,zabudneš na to čo sú  to   city voči ostatným" povedal mi.

"Tvoja stará mama?" Spýtal som sa ho a rýchlo som sa snažil vydezinfikovať rany kým on sa celý triasol. Nechcem,si ani predstaviť aká to je bolesť.

"Stará mama má špeciálne vyuky Louis" povedal mi. "Bojíš sa,že ma to,veľmi bolí ale môžeš to robiť pomaly. Nevyrovná sa to bolesti,ktorú som zažil ako malý" povedal mi a ja som naňho vytreštil svoje modré oči.

"Bolelo to,veľmi?" Spýtal som sa ho. Mal som pocit,že toho zažil veľmi veľmi veľa a mal som chuť ho objať a nikdy nepustiť.

"Povedzme ,že na panstve Stylesovych sa neznesie zlyhanie" povedal mi.

"Aké zlyhanie? Čo ti urobila?" Spýtal som sa ho. Pane bože čo dokáže tá žena urobiť vlastnému vnukovi?!

S hlasným povzdychom si vymanil ruku z môjho zovretia a postavil sa na nohy. Srdce mi bilo ako o závod keď si stiahol z ramien koženú bundu.

"Mohol si si,všimnúť,že som ti nedovolil aby si sa ma pri,sexe dotýkal v oblasti chrbta" povedal mi.

Horlivo som prykivoval.

"Bál som sa,že sa otvoria znova",povedal mi a otočil sa mi chrbtom vyzliekajuc si tričko ukazujúc mi niečo čo ma donútilo zapistat a zakryť si,ústa dlaňou.

Vyzeralo to ako hlboké rany,po biči.

Harry,bol zbycovany ?