Alfa Vs Omega

Romeo a Julia

Louis

"Pre boha" zašepkal som a postavil som sa z postele aby som prikráčal k jeho svalnatemu chrbtu. 

Bruškami prstov som sa dotkol jeho zjazvenej pokožky a on sa celý napol.

"Bolelo to?" Spýtal som sa ho a bruškom ukazováka som,prešiel po,najdlhšiej jazve,ktorá sa tiahla od pravého pleca až po lopatku.

"Zaslúžil som si to" povedal mi a otočil sa kumne. Rýchlo si,obliekol späť tričko a snažil sa zmiznúť z môjho pohľadu.

"Harry" vyhŕkol som a chytil som ho za rameno vďaka čomu zastavil svoj zbabelý útek. " Nechceš sa porozprávať?" Spýtal som sa ho.

Jeho zelené smaragdy sa domna zabodli a ja som nasucho prehltol.

Ako môže mať niekto také nádherné oči?

"Do tohto,ta nič nieje Louis. Možno konečne pochopíš,že aj alfy ,ktoré berieš ako arogantné kurvy dokážu skutočne trpieť",povedal mi a vytrhol svoje rameno,z môjho zovretia.

"Nehovoriac o tom,že tá lyžička zo zlata ktorú máme v ústach už dávno zo,zlata nieje" povedal mi predtým ako,odišiel nechávajúc ma v ošetrovani samého.

Zmäteného, Smutného a zlomeného.

A však svoje city,som vôbec nechápal.

O pár dní v divadle:

Louis

Sedel som na koženom sedadle v divadle a pozoroval som Harryho herecký výkon.

Dosť ma bolelo,keď som videl ako sa ma snaží plne ignorovať.

Veríte tomu,že sa začal správať k Taylor ako k svojej vyvolenej?

Išlo ma rozdrapiť keď som videl ako jej,priniesol kvety.

Ešte viac ma však mrzelo,že modré ruže ,ktoré sa dali horko ťažko zohnať skončili v koši v našej triede. Nemal som,skoro,žiadni zlý pocit,keď som po poslednej hodine skontroloval či nikto,nieje v triede a vybral som ich z koša.

Pod vodou som ich očistil od omrviniek a žuvačiek  a  spokojný som  si ich vzal.

Bolo neskutočne ťažké schovať kyticu ktorá sa skladala z 20 ruží ale nejakým zázrakom sa mi,ju podarilo dostať domov. Tam,o,nej,nikto,nevie. Teda ak,nepočítame Lottie,ktorá ju polieva keď musím byť v škole až do,večera.

Lístok na ktorom je napísané With all love H.

Mám schovaný v peračníku a každý večer sa naňho pozerám. Veríte tomu,že ten kúsok modrého papiera voní ako,on?

Nechápem,prečo si niečo také neváži a vyhodila ich ! Ja by som za tak,nádherné ruže zabijal. A tá vôňa!

Och,bože tá si teda určite nič také neváži.

Egoistická suka.

Svoj nos som,zaboril do veľkej čiernej mikiny a nádychol som sa mužnej vône ktorá mi podlámala kolená. Mal som šťastie,že som sedel.

"Výborne Harry. Tvoje herecké výkony sa čoraz viac zlepšujú. " povedala profesorka keď  scénu stopla práve vtedy,keď  mal,Romeo  vyznať Julií lásku.

"Louis je čas ísť na scénu" povedala mi Nathaly vedľa mňa a ja som sa postavil kráčajúc za  ňou do,útrob divadla kde som sa prezliekol do,veľkých červených šiat.

Kým mňe pomáhala Nathaly s viazaním na chrbte scenáristi menili scénu divadla. Pomocou lán vytiahli papierový mesiac bielej farby a vytvorili  pod ním pomocou umelých kerov hustý porast.

Na polistírenovom podstavci vytvorili miesto na ktorom som mal stáť a pripevnili k tomu,schody po ktorých som mal,vyliezť.

Dlhé kovové zábradlie upevnili tak aby som sa oňho mohol oprieť a nespadnúť.

"Vyzeráš vážne dobre Louis" povedala  mi a roztrapatila mi vlasy vďaka čomu som,po,nej zazrel a ona sa hlasno zasmiala.

"Dávaj si pozor Louis. Čo som,počula Taylor sa motala okolo zábradlia" počul som ju povedať predtým ako som,vystúpil po drevených schodoch a namna zasvietilo biele svetlo a ja som pozeral na biely mesiac ktorý sa vďaka trblietkam leskol.

"Lež ticho ! Čo to svitá v okne tom? To,východ je  a Júlia  je  slnko! Len,výstup, slnko, zabi mstivú lunu, čo zbledla dávno chorá závisťou. Že, ty jej kňažka krásou predčíš ju. Neslúž jej viacej ,ak je závistivá" povedal mi Harry a zdvihol namna svoje  veľké zelené smaragdy.

"Chorobne sivé je jej knažské rucho, dnes iba blázni nosia ho. Preč s ním! Veď je to moja pani! Moja láska! Kiež by to,vedela! Hovorí,aj keď mlčí ako,hrob. Jej oči vravia. Nuž tým odpoviem. Som prismelý. Nie mne sa privrávajú" povedal mi pozerajúc mi hlboko do očí. Ako,keby hovoril o mojich očiach a strácal sa v nich rovnako ako  ja v tých jeho.

"Dve najskvostnejšie hviezdy na nebi by mohli tie jej,oči poprosiť,nech na oblohe žiaria miesto nich. Čo keby si tak,miesto vymenili? Jej jasná tvár by zahanbila hviezdy sťa lampu biely deň. Jej oči zasa takou žiarou naplnili nebo,že vtáci spevom vítali by deň. "Povedal mi.

Hlavu som si oprel o červenú rukavičku a sledoval som ho dolu. Toho zamilovaného Romea.

Hľa, tvár si podoprela rukou! Môcť byť tak rukavicou na tej,ruke a dotknúť sa jej tváre!" Vykríkol pomne.

"Bože!" Vykríkol som späť stále pozerajúc do,zelených smaragdov a Harry vstal na nohy na ktorých doteraz kľačal.

"Vraví! Ó prevrav znova ,anjel žiarivý. Tak skvieš sa tejto noci nado mnou sťa okridleny posol z oblohy, pred ktorým na zem klesá smrteľník s očami z jamôk,oslepeny žiarou, čo vynára sa spoza oblakov a zaplavuje nebesá" povedal mi. Moje srdce bilo ako o závod ,aj keď som veľmi dobre vedel,že tieto slová ktoré rozpráva nemajú žiadni cit.

"Romeo! Prečo si ty Romeo? Ach,zapri otca,vzdaj sa svojho mena. Ak nechceš tak mi,lásku prisahaj a nebudem viac Kapuletovou" povedal som mu. Harry sa už nadychoval k odpovedi keď som vykríkol lebo domna zozadu niekto udrel a ja som prepadol cez zábradlie.

Čakal som,bolestivý pád na tvrdú zem nášho divadla ale namiesto toho som dopadol do svalnatych rúk a sledoval som takmer bez dychu výrazné lícne kosti Harryho kým jeho oči pozerali na Kendall ktorá stála na mojom mieste. 

A ja som,sa nikdy,necítil tak,trápne ako práve teraz v červených šatách cítiac jeho teplé ruky pod mojimi kolami a na odhalenom chrbte.

A to,že ma Kendall zhodila z pódia aby mi pri najmenšom niečo zlomila ma absolútne nezaujímalo.

Ahoj :)

Dúfam,že sa časť aspoň trošku páčila :)

Aweee Louis vo veľkých červených  šatách :D

To,je také zlaté :* ale dobre už stačilo roztápania sa. Ďakujem vám za vote a komentáre k minulej časti. Ste skutočne ÚŽASNÝ :*

Vote
Komentare
Potešia

Vaša Boo.