Alfa Vs Omega

Nákupy

Louis

"Harold!" Vykríkol som naňho keď ma ťahal pomedzi ľudí. Tí sa na nás len pomaly otáčali a niektorý nad nami len krútili hlavou.

Nechcem ani vedieť na čo myslia.

"Hovorím stoj!" Zareval som a trhol som  rukou smerom k sebe  vďaka čomu som sa vytrhol z jeho zovretia.

"Fajn v čom je teraz problém?" Spýtal sa ma a zdvihol namna svoje dokonalo tvarované obočie, ktoré sa stratilo v jeho perfektných kučerách.

Pozrel som naňho pohľadom,to si robíš kurva srandu a pohodil som veľkou červenou spodničkou šiat.

"Neviem ako ty ale ja nedokážem utekať vo veľkých šatách ,a po ďalšie ja ani,nechcem ísť s tebou do nejakého obchodu" povedal som mu naštvane a prekrížil som si ruky na hrudi.

"Takže vaša výsosť" povedal mi posmešne a vyhodil si ma do náručia vďaka čomu som zapišťal ale ruky som za jeho krk dal.

Ešte by som nebodaj spadol na zem.

"Vyzerám snáď ako niekto koho zaujímajú vaše rozmary?" Spýtal sa ma posmešne. Už som mu chcel niečo odseknúť ale jeho tvrdé zelené smaragdy ma okamžite umlčali.

"Myslel som si" povedal mi a kráčal so mnou hlbšie do nákupného centra.

Keď sme kráčali popri ľuďoch chcel som sa prepadnúť pod zem alebo splynúť s jeho hruďou o ktorú som sa opieral. Počul som jeho prerývané dýchanie a cítil som ako mu silno bije srdce.

Bum,bum.

Stále rovnaký rytmus.

Jeho ruka na mojom odhalenou chrbte ma príjemne chladila a ja som si možno na pár sekúnd pripustil,že to nemusí byť až tak zlé,byť v náručí Harryho Stylesa.

"Mami ten chlapec nesie princeznú",počul som niekde z diaľky zakričať nejaké dievčatko a svoju hlavu som schoval do záhybu  jeho krku.

Toto je tak ponižujúce!

"Oh pán Styles" počul som pisklavý hlas a zdvihol som okamžite zrak k jeho majiteľovi. Už sme museli podľa všetkého vojsť do obchodu.

Hovoril o tom aj pán ,ktorý stál pred nami. Mal,oblečený  čierny smoking s bielou menovkou na ktorej bolo pravopisne napísané meno Marek.

Bol dosť vysoký. Mal krátke hnedé vlasy,ktoré mu padali do čela rovnako ako tie moje a veľké hnedé oči. Malé,úzke pery boli vo veľkom úsmeve. Vyzeral dosť príjemne.  

"Tak ako vždy?" Spýtal sa ho. "Dnes nie Marek potrebujem niečo na tieto malé nožičky" povedal mu. Trhlo mnou keď Marek vybral jednu z mojich nôh a prešiel po nej prstami.

"Sú skutočne veľmi maličké" pritykol Stylesovi a nohu mi pustil. "Pokúsim sa nájsť  to najlepšie pane. Zatiaľ sa môžte posadiť" povedal nám.

"Ďakujem Marek" povedal mu Styles a posadil ma na jedno z kožených sedadiel.

"Čo od toho akože očakávaš?" Spýtal som sa ho keď si,sadol primna. Teda presnejšie kumne potiahol jedno z kožených sedadiel a sadol si naňho.

Musel mať veľmi veľa sily. Ja som mal problém pohnúť tým sedadlom a to som používal celé telo.

"Nič Louis kúpim ti len topánky" povedal mi. "Ty Harry Styles mi kúpiš topánky bez toho aby si,niečo nechcel?" Spýtal som sa ho.

"Chlape tvoja latka klesá poriadne nízko" povedal som mu pohŕdavo a znova som skrížil ruky na prsiach.

"Niesom taký aký si myslíš" povedal,mi. "Samozrejme Harold. Toto celé je len zásterka a ty si v naozajstnosti veľmi dobrý chlapec" povedal som mu. "Alebo si len osoba ktorá sa snažila byť tá najlepšia ,že sa z nej stala osoba ktorá sa mu už dávno vymkla spod kontroly" povedal som mu.

"Povedz mi Harold" povedal som mu a otočil som k nemu svoje modré chladné oči. "Aké to je vidieť niekoho pred zrkadlom ale vedieť,že tie tvoje zelené smaragdy miesto očí už dávno nepatria tomu milému chlapcovi s ktorým som sa hrával na ihrisku?" Spýtal som sa ho.

"Dospel som Louis aj ty by si to mohol skúsiť" povedal mi pomedzi zuby.

"Dospel si až príliš rýchlo Harry. Chýba mi ten malý chlapec ktorým si bol" povedal som mu pevne.

"A vlastne chcel by som sa ta spýtať či  by si mi  doniesol  pohár vody" povedal som mu. Najprv namna neveriacky pozrel a potom  sa postavil a odkráčal po pohár.

Ja som sa zatiaľ postavil na nohy a ušiel som preč.

Jediné čo pomne zostalo bola krvavá škvrna od mojej nohy.

Nuž asi si skutočne zaslúžim to oslovenie popoluška.