Alfa Vs Omega

Sorry

Louis

Po svojom úteku z plesu a hlavne od Stylesa som sa bál vstúpiť do školy alebo vôbec vyliezť z domu. Ale bohužiaľ po nedeli nastane pondelok a po víkende škola a ja som ako každé jedno ráno kráčal po školskej chodbe preplnenej študentmi ktorý,bežali do svojich tried.

Nad hlavami mi veľké plechové hodiny oznamovali,že je krátko po pól ôsmej takže som mal ešte veľmi dlho času dostať sa do svojej malej triedy Literatúri.

Srdce mi bilo ako o závod a ja som sa hlboko vo svojom vnútri modlil aby som Stylesa dnes nestretol a on sa robil,že ma absolútne nepozná. Prečo to nemôže byť ako predtým?

Prečo ho mám úplne plnú hlavu?

Moje prosby však neboli vyslyšené. Keď som si vyberal potrebné učebnice zo skrinky hlavné dvere do našej školy sa rozleteli a dnu vstúpil celý náš futbalový tím.

Nie ,že by ma niekedy americký futbal zaujímal ale o našom som musel vedieť bohužiaľ všetko. Rovnako ako aj to,že ich hviezdou bol Harry Styles.

Moje srdce omotala neviditeľná reťaz a začala sa okolo neho pomaly sťahovať keď ,zbadalo na čele tímu spomínaného chlapca. Bol ako vždy perfektný. Mal na sebe úzke čierne jeansy a samozrejme mikinu tímu. To moje srdce ešte predýchalo ale keď zbadalo ako jeho ruka drží úzky pás Taylor Swift reťaz omotala srdce až na doraz a naveky tam zostala. 

Neviem prečo ale hlboko v mojom vnútri zahorel oheň zlosti a pomaly začal pohlcovať celé moje vnútro.

Vždy som sa snažil byť v škole tichý ako myška a nevzbudzovať veľa pozornosti ale dnes som  sa na to z vysoka vykašľal.

Namiesto toho som celou silou udrel dveramk skrinky,že to znelo ako výstrel z dela a všade nastalo ticho. Celé moje telo sa triaslo od hnevu a ja som svoje modré chladné oči upriamil na chlapca ktorého ešte stále obkolesovali fudbalisty.

Mal som chuť všetko mu vykričať. Ukázať mu prečo sa mi všetci vyhýbajú. Namiesto toho som sa z hlboka nádychol ,venoval som mu posledný pohľad a vykročil som do triedy. Okolo mňa bol stále rovnaký rozruch ako pred mojim nervami zaplnením uzavretím skrinky.

Nikto mi nevenoval pozornosť. Ešte stále naštvaný som si sadol na stoličku ako vždy v tretej lavici od okna a čakal som kedy sa celá trieda naplní.

A verte mi, nemusel som čakať dlho.

Niekedy sa mi až mozog pozastavoval nad tým čo dokázali títo idioti bez štipky rozumu vymyslieť. Sedel som práve v jedálni a pred sebou som mal  nechutný školský obed, keď sa dvere rozleteli a ja som mohol zazrieť celý futbalový tím ako priviazala Zacka k stoličke. Polonaheho podotýkam a ťahajú ho tak cez celú školu.

"Pre boha nechajte ho už!" Vykríkol som keď sa jeho prosenie nedalo počúvať a ako som očakával nastalo všade ticho. Nikto sa im nedokázal postaviť a pozerajte sa. Taký čer ako som bol ja áno.

"Ale,ale ozvala sa naša princezná" povedal posmešne Zayn Malik. Obrana tímu a ja som k nim zdvihol zrak od toho svinstva na tanieri.

"Po prvé volám sa Louis a nie princezná" povedal som mu a oprel som sa o stoličku za mojim chrbtom. "Po druhé neviem ako vy ale aj úplnému debilovi by doplo ,že mu je to čo mu robíte nepríjemné" povedal som mu. "A po tretie. Vlastne by som sa ani nedivil keby vám to nedoplo. Myslím,že aj Gorile majú väčšie IQ. Možno budete ten stratený článok" povedal som im.

"Opps to som asi trošku prehnal" povedal som previnilo hrane ,keď sa ich tváre sfarbili do červena. Jediný kto to celé pobavene sledoval bol Harold ktorý sedel za stolom.

"Ty malá sviňa!" Vykríkli pomne a rozbehli sa smerom k mojej maličkosti. Ja som sa len znudene postavil a dvom z nich som hodil pod nohy stoličku. K ďalším som vyskočil na stôl takže spadli aj s ním. Boli smiešny.

Keď sa za mnou váľalo takmer celé družstvo odviazal som Zacka ktorý sa rozbehol a zmizol z jedálne.

Samozrejme,že mi,chýbal posledný hráč. Zo zeme som vzal na pohľad rovnako ako aj na chuť nechutné lasagne.

Pomaly som si to mieril za Stylesom ktorý mi bol otočený chrbtom. Jemne,možno až príliš s citom som mu zaťukal na rameno a keď sa otočil zapísal som si vstupenku do pekla.

Celá umelohmotná miska s lasaňami skončila na jeho tvári a aby toho nebolo málo som to čo padlo rozotrel do jeho vlasov.

Tu máš ty špina.

Ten vyskočil zo stoličky a pohľadom zabijaka prešiel po celej jedálni. Tí čo sa chceli smiať rýchlo sklonili hlavy k zemi takže jediný kto sa smial som bol ja.

A že som sa smial. Lapal som po dychu. Keď som sa dostatočne nasmial otočil som sa dvom hrdličkám chrbtom a pomaly som si to vykračoval po chodbe.

"Ty malý zasran!" Vykríkol niekto a celou silou ma chytil za rameno vďaka čomu som sa okamžite otočil s pokusom ruku striasť z môjho tela ale Stylesov stysk bol ako keby som mal rameno vo zveráku.

"Nevzrušuj sa toľko" povedal som mu odmerane a hlavu som otočil k východu zo školy. Bral to až príliš extrémne.

"Ty malý zmrd!" Vykríkol namna alfa hlasom a ja som  si okamžite zakryl uši rukami a zošuchol som sa po skrinkách dolu.

"Kurva nevieš si ani predstaviť akú mám chuť ti niečo zlomiť!" Reval pomne. Trhal som sebou na zemi od intenzity jeho hlasu. Plakal som od bolesti a kričal som aby bol ticho. Prosil som ho.

"Pán Styles!" Počul som niekoho kričať ale Harold pokračoval v kriku. "Harold dosť. Harry!" Počul som Gemmyne výkriky.

Niekto sa začal kumne sklánať ale ja som bol schopný iba zapchavat si rukami uši a opakovať stále dookola prosím alebo Harry.

Svojimi modrými očami som stále sledoval Harolda ako päsťou udiera do skrinky a reve všemožné druhy nadávok na moju osobu ležiacu pod jeho nohami. 

Videl som ako ho niekto upokojuje a moje drobné telíčko niekto berie do náručia. Začal som protestovať. "Nie,nie,nie!" Kričal som zlomene.

Prosil som a plakal. Keď si ma nakoniec niekto vyhodil na ruky jediné čo som dokázal vnímať bola bolesť ale zároveň strašná túžba vidieť Stylesa. Otvoril som svoje modré oči aby som okamžite zazrel tie jeho.

Osoba ktorá ma držala v náručí bol samotný Harry Styles a nežne mi prešiel po líci svojou krvavou rukou. Musel si ju zraniť keď búchal do skriniek.

"Prepáč" zašepkal som mu zlomene predtým ako moje telo prepadlo únave a moje oči sa zavreli.