Alfa Vs Omega

Chudobný

Dôležitý oznam na konci !!!!!

Louis

"Samozrejme už len ja sa budem ospravedlňovať" vyhŕkol som rýchlo a začal som okolo,seba máchať rukami ako,hysterická ženská keď jej chlap nechce kúpiť kabelku v zľave.

Verte mi musel som vyzerať vážne nebezpečne.

Hlavne v tých červených šatách ktoré sa okolo mňa točili v rovnakom rytme ako,moje kroky.

"A kto vôbec vymyslel aby som mal oblečené tieto nechutné šaty!" Vykríkol som hystericky pričom som pohodil veľkou červenou spodničkou šiat.

Som so,takmer stopercentne istý,že v tom má prsty tá Nathaly. Takmer na betón.

"Louis upokoj sa" povedala mi Nathaly. "Samozrejme ty,sa nemusíš plahočiť pešo domov v týchto obrovských šatách lebo ti niekto zničil veci!" Zareval som po nej .

Bol som zúfalý.

Slzy sa mi drali do očí keď som klesol na kolená do,stredu pódia.

Mohlo ma napadnúť,že blízkosť Harryho Stylesa nebude zadarmo.

Keď sa Taylor nepodarilo vyšachovať ma z hry pomocou zranenia chce aby,som to vzdal sám.

"Louis nieje to také zlé ako to,vyzerá" chlácholila ma. "Nieje?" Spýtal som sa jej.

"Nathaly ona je možno bohatá ale naša rodina nemá peniaze nazvyš a ja dnes domov prinesiem zničené oblečenie!" Vykríkol som po,nej.

Nemali sme peniaze.

Boli sme podľa mňa chudobnejší ako kostolné  myšky.

Na oblečenie som,si musel zarábať a to som horko ťažko zvládal. Verte mi, keď pracujete ako,pokladník v Mc donalde veľa peňazí vám nedajú.

Nikdy by som nečakal,že toho bude Taylor schopná. Áno,pamätám si ako mi vložkami raz polepila celú skrinku a napísala tam červená škvrna ale že ,urobí toto?

Roztrihať mi,oblečenie a potom,ho hodiť do toalety  a spláchnuť?

Sakra.

Kde je zľutovanie?

Ale čo som,vlastne čakal?

Alfy.

Možno som si myslel,že je Styles iný ale keď som ho dneska videl ako pobozkal Taylor a smial sa keď, som našiel svoje oblečenie zmenil som názor.

Kde je ten chlapec ,ktorý ma pozval ma pizzu a študoval so,mnou scenár?

Kde je ten chlapec,ktorému som chcel darovať svoje srdce?

Vďaka bohu mozog zareagoval rýchlejšie ako,som to mohol urobiť.

"Louis mrzí ma to ale ja musím ísť" povedala mi a cez plece si prehodila čierny ruksak na ktorom bolo bielou farbou napísané Paris.

"Samozrejme Nathaly bež ja to zvládnem" povedal som jej a ona prikývla predtým ako,zmizla von dverami.

Trucoval som ešte pár minút a potom som sa postavil na svoje nohy.

Som predsa Louis William Tomlinson mňa nijaké Alfy,nezložia na kolená.

Taká alfa sa ešte nenarodila aby som prednou mal,rešpekt a dostala ma na úplné dno.

Pozhasínal som svetlo a vyšiel som von z divadla. Do uší som si dal slúchadlá a vo veľkých kráľovských šatách červenej farby som vyšiel na ulici.

Striaslo ma ,keď som zacítil studený závan vetru na mojom odhalenom chrbte a po,holých pažách som si prešiel rukami.

Ja vďaka nim snáď aj ochoriem!?

Vďaka slúchadlám som úplne ignoroval pohľady ktoré smerovali práve namna. Už pár metrov od školy som,vedel,že budem,musieť ísť domov bosky.

Vyzul som si svoje čierne vansy,ktoré boli samá diera a kráčal som s holými nohami po studenom chodníku.

Pri,pohľade na staré vansy v rukách som si,spomenul na deň kedy som si,chcel kúpiť nové.

Vbehol som šťastný do obchodu. Možno ,že konečne mám dostatočné množstvo peňazí na nové topánky. Už som sa nemusel báť o to,že budem,mať v botách mokro,len čo vyjdem do upršaného Londýna.

Tešil som sa ale keď som zbadal oproti obchodu potreby pre ľudí s postihnutím dolných končatín otočil som sa smerom tam.

Namiesto nových topánok som priniesol Lottin prvý vozík. Verte mi bolo,ťažké pozerať sa na vozík,ktorý mohol mojej sestre pomôcť a potom na moje nohy,ktoré znova plávali vo,vode a videl som ako mi,z nich vytŕča palec.

A však Láska k Lottie bola silnejšia ako strach o moje zdravie. Ešte pár mesiacov vydržím.

Z môjho premýšľania ma vytrhol až zvuk motorky,ktorá prerevala aj,moje slúchadlá. Namosúrene som sa otočil smerom k narušitelovi a zostal som nemo stáť keď som zbadal našu dokonalú Alfu.

To,však bolo len,pár sekúnd. Úplne som odignoroval,že mi,niečo hovoril a znova som,sa pustil,do kráčania.

Moje nohy boli už tak stŕpnuté od bolesti,že som,necítil už žiadnu bolesť ani,keď som skočil na sklo.

Vlastne by som po,ňom kráčal ďalej keby,ma niekto nepotiahol za odhalené rameno smerom k sebe.

"Ja sa s tebou rozprávam Louis tak,ma neignoruj" zavrčal namna Harold keď mi,strhol slúchadlá z uší.

"Hej! Dávaj pozor na tie slúchadlá majú väčšiu cenu ako ty" vyletel som,okamžite po jeho maličkosti. 

"Si robíš srandu Louis?" Spýtal sa ma a pozrel na červené slúchadlá v jeho ruke.

"Nie nerobím,nie každý je zazobaný sebec ktorý dostane všetko na čo si,ukáže" povedal som mu a vrhol som sa po slúchadlách ale miesto toho,aby som   si,ich vzal mi,z ruky vypadli ešte aj topánky.

Super Tommo. Ty si vážne nemehlo!

"Môžeš mi,vrátiť moje topánky?" Spýtal som sa toho egoistického debila a natiahol som k,nemu ruku.

"Toto že,sú tvoje topánky?" Spýtal sa ma posmešne a na jednom zo,svojich dlhých prstov zodvihol moje topánky.

"Áno sú moje takže mi,ich vráť" povedal som,mu. "V tomto ísť nemôžeš" povedal mi a moje topánky hodil do,najbližšieho koša.

"Čo si to,kurva dovoluješ !" Zareval som po,ňom.

"Dovoľujem si,kúpiť ti,nové topánky lebo na toto sa nedokážem pozerať" zabrbal ,chytil ma za rameno a ťahal ma smerom k obchodom.

Akosi mu stále nedopína,že vyzerám ako princezná!

Ahoj :D

Chcela som vám len povedať ,že mám zranenú ruku a musím ju mať 3 mesiace v pokoji.

Chcela som,vám len,oznámiť ,že časti budú samozrejme vychádzať ale budú kratšie keďže moja ruka odmieta napísať 1000 slov!

:D

Písať budem,ale ako,hovorím,nic negarantujem :/

Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti , ste úžasný. Ako o pre.boha robíte :D

Za nejaké chyby sa ospravedlňujem.

Vote
Koment
Poteší

Boo.