Alfa Vs Omega

Polnočný rozhovor

Louis

"Dobre tak ja už pôjdem" povedal som Haroldovi keď sa Lottie vytratila do domu aj s Larrym v náručí. Bolo treba vysvetliť malého nezvaného hosťa v našom dome.

"Louis počkaj" povedal mi a chytil ma za zápästie a jemno ma potiahol k sebe. Aj keď,to bolo ako keby zafúkal slabý vanok mňa to potiahlo smerom k nemu a ja som do jeho hrude narazil celou váhou. Do jeho zajatia ma uväznila jeho dokonalá vôňa a ja som sa zhboka nádychol.

Na túto vôňu nechcem nikdy zabudnúť.  

"Čo potrebuješ Harold " povedal som mu. Jeho blízkosť mi nerobila dobre. Cítil som sa ako na obláčiku a moja zdravá myseľ   niekam odplávala.

"Čo sa týka tých pár dní" povedal mi a ja som naňho zdvihol svoje modré oči aby som zazrel jeho nádherné smaragdy.

"Neviem o čom to rozprávaš Harold bola to chyba" vyhŕkol som zo seba. Potreboval som sa znova cítiť ako tá omega,ktorá k sebe nikoho nepúšťala a Stylesa vôbec nie.

Medzi nami bola nenávisť, žiadny iný cit. Chceme sa navzájom zabiť pretože pokiaľ žije jeden z nás ten druhý nebude šťastný. 

"O tom niet pochýb" povedal mi ale stále ma nepúšťal zo zajatia svojich nádherných očí. "Ale aj napriek tomu ,s tebou potrebujem prebrať pár vecí" povedal mi.

"Nemôžeme to prebrať inokedy?"Spýtal som sa ho. Začínala mi byť zima a môj žalúdok zase skrúcalo od hladu."Nie" povedal mi nekompromisne a potiahol ma smerom do parku z ktorého sme pred pár minútami vyšli.

Mňe, zostalo len utekať za ním a dúfať že, mi nechce zlepšiť fasádu.

"Tu to bude dostatočné" povedal Styles,keď sme skoro po pól hodine neustáleho behu zastavili hlboko v parku. Bola tu tma ako v rohu aj napriek tomu,že park bol osvetlení lampami.

Boli sme až príliš ďaleko aby sem dosiahlo ich zltkaste svetlo.

"Chceš sa rozprávať ,aj napriek tomu,že ti nevidím do očí?"Spýtal som sa ho zmätene."Pokiaľ viem tak ta museli učiť,že pri konverzacií máš pozerať človeku do očí" povedal som mu a poobzeral som sa zbesilo okolo seba.

Tma.

Nikde ho nebolo.

Myslel som si,že zmizol a nechal ma v opustenom parku samého aby som našiel cestu domov. Nenašiel by som ju. Po prvé bojím sa až tak,že by som nespravil jediný krok. Po ďalšie neznášam tmu a absolútne nič nevidím a v neposlednej rade som celú cestu sledoval Stylesov krásny profil takže som si cestu jednoducho nepamätal, keď som chrbtom narazil do teplej hrude na ktorej sa rysovali svaly ,ktoré som cítil aj cez hrubú látku jeho bundy.

"Otázkou nie je či ma to  učili ale či sa ty chceš do mojich očí pozerať Louis" povedal mi Harold za chrbtom a ja som sa mu okamžite otočil čelom.

Čakal som,že jeho nádherné oči neuvidím ale mýlil som sa. Videl som ich aj skrz  hustu tmu ,ktorá nás obkrúžila.

Nasucho som prehltol kým jemu sa na tvári roztiahol malý úsmev. 

"Myslím si,že nemusíme nič riešiť" povedal som mu rýchlo a odstúpil som kúsok dozadu. Vyzeral skoro ako psychopat ,ktorý sa ma rozhodol zabiť.

Ani by som sa mu nedivil. Jeden z nás musí umrieť.

"Ja by som nesúhlasil. Keď som sa dotýkal tvojho teľa bol si iného názoru" povedal mi.  

"Bol to iba  skrat" povedal som mu na svoju obranu. "Ten skrat trval niekoľko dní" povedal mi Styles.

"Mal si rovnaký skrat Harold" zavrcal som jeho smerom. "A snáď ešte horší. Mohol si to zastaviť. Mohol si ma vyhodiť na ulicu,zamknut v pivnici ale nie." Povedal som mu.

"Mal som Rut" povedal mi na svoju obranu zase on. "Tak čo tu riešime? Nabudúce keď budeš mať Rut nájdi si nejakú štetku a mňa môžeš nechať na pokoji" povedal som mu naštvane. 

"Pobozkal si ma prvý" povedal mi naštvane zase on. "No a čo je to predsa len jedna pusa" povedal som mu vyhecovaný na maximum.  

"Takže ti znova vadiť nebude" povedal mi a rozbehol sa kumne. "Čo to robíš!"vykríkol som  naňho  a zaprel som sa do jeho hrude rukami ale  absolútne to nepomohlo.

Namiesto toho chytil moje spierajúce ruky do  tých svojich a znova si tvrdo privlastnil moje pery.

Zaskučal som.

Nie,znova,nie.

Moje bránenie však netrvalo absolútne dlho. Maximálne pár sekúnd za čo som si potichu v mysli nadával.  Nemohol som za to,že   jeho periam sa proste nedalo odolať.

"Stačí" povedal som pomedzi bozky,ktorých som sa síce nedokázal nabažiť  ale musel som to rýchlo ukončiť. "Harold dosť" Zaskučal som znova. 

"Dosť!"vykríkol som a odstrčil som ho od seba.   "Stačí" šepol som zúfalo.

"Prepáč,ja ....." hovoril mi Styles. "Nie ty nič" povedal som mu. "Nič medzi nami nieje,nebolo a nikdy  ani nebude" povedal som mu naštvane.

"Jediná možnosť kedy ta pobozkam bude to sproste divadlo alebo keď budem nútený a to ešte budem premýšľať či si nenapchám hlavu do kyseliny sirovej" povedal    som mu a otočil som sa na odchod.

Cesta kumne domov  trvala pár minút a keď som si bol konečne istý,že  sa Harolda zbavím a už budem mať dnes večer pokoj zase sa to pokazilo.

Zareval som keď, ma jeho ruky stiahli k sebe a znova ma pobozkal. Čo s tým chlapcom sakra je?

Už som chcel ísť spolupracovať keď sa odomna odtiahol s malým úsmevom na perách. "Nedobrovoľne" povedal mi a ja som si až vtedy uvedomil čo tým myslel.

Odtiahol sa odomna predtým ako som mu ho mohol oplatiť. Využil proti mňe moje vlastné slová. Skurveny hajzel!

"Nenávidím ta!"vykríkol som po ňom keď začal pomaly kráčať domov.     Sledoval som ako sa jeho obrovská postava otočila kumne čelom ale bol dostatočne ďaleko takže som nevidel jeho tvár.

"Aj ja teba Honey!"vykríkol on pomne vďaka čomu som flustrovane vykríkol a zabuchol som dvere od domu aby som ho nemusel vidieť.  

Kokot, vyjebaný kokot. Nechutný hajzel. Sprostý Styles!

NENÁVIDÍM HO!