WITHOUT WINGS ✔️

1.

Sedel som v škole.. Ktorá práve začal. Som v treťom ročníku na strednej. Síce neviem prečo vzhľadom na to, že som vychodil už riadne veľa stredných škôl. No baví ma tak spoznávať aký divný ľudia sú a učiť sa nové veci. A vraj k nám má dnes dôjsť nová spolužiačka, čiže som zvedavý ako ju tento blbý kolektív prijme.. Neprijal ani mňa.

Nová škola.. Vážne sa teším. Irónia z tejto vety priam kričala. Povzdychla som si a rýchlo som zaklopala na dvere mojej novej triedy. Odvaha, s ktorou som som sem prišla, sa vytratila v momente, keď profesorka otvorila dvere. Potiahla som si svoje čierna šaty s áčkovou sukňou viac dole a vošla do triedy.

Ako som ju uvidel div mi sánka nespadla.. Bože.. To dievča má fialové vlasy.. To tu ešte nebolo. Nie v tejto škole. Fíha.. Profesori ju za toto asi moc radi mať nebudú, musím sa jej nejak ujať. Usmial som sa na ňu ako tam tak bezradne stála. Myslím, že som bol jediný, ktorý sa na ňu usmieval. Všetci na ňu pozerali so zdvihnutým obočím alebo ako keby bola vyvrheľ. No hej. V rôznych triedach sú rôzny ľudia.

Zahryzla som si do pery a pretrpela prestavovaciu ceremóniu. Moji nový spolužiaci sa na mňa divne pozerali. Ou.. Toto bude zlé. Profesorka ma poslala sadnúť si na voľné miesto. No problém bol ten, že už v tej lavici niekto sedel.

,,Kľudne si sadni.. Ja nehrozyziem." Prehodil som sarkasticky, pretože to vlastne nie je tak celkom pravda a doširoka som sa usmial.

Prekvapene som zdvihla hlavu a pozrela sa do azúrovo modrých očí. Páni.. Boli.. No jedným slovom nádherné. Potriasla som hlavou. "To určite." Povedala som tichým hlasom a následne sa potichu zasmiala. Bol upír. Jeho čierno červená aura ho prezradila.

Zamračil som sa. Čo mala znamenať táto jej blbá poznámka?

Zahryzla som si do pery a otočila sa k upírovi. "Som Lauren." Podala som mu ruku a pozrela do jeho, takmer tyrkysových očí.

,,Logan." Usmial som sa na ňu a ukázal som na stoličku nech si konečne sadne. Všetci nás očumovali. Bolo mi to nepríjemné.

Stiahla som k sebe ruku a so sklonenou hlavou si sadla na voľné miesto.

,,Uh.. Prepáč.." Pozrel som na ňu.

Mykla som plecom. Bola som zvyknutá, že ma všetci hneď odsudili a nakoniec šikanovali. Pri najlepšiom ignorovali.

,,Hej.." Vzdychol som si. ,,Môžem ti pomôcť.. Myslím prežiť tu." Zachechtol som sa.

Neisto som naňho pozrela, no potom som sa radčej otočila naspäť k lavici a nechala moje vlasy spadnúť mi do tváry.

Musel som sa nad ňou usmiať. ,,Jasné. Neveríš mi.. Ani ja nikomu neverím. No dúfal som, že budeš jediná, kto ma v triede nebude ignorovať.. Ako ostatný." Prekrútil som očami a sústredil som sa na výklad, ktorý hovorila profesorka.

Zahryzla som si do pery. "Keď ťa zradia toľkokrát ako mňa, ani ty nebudeš nikomu veriť." Povedala som ticho.

Pozrel som na ňu. ,,Som na tom rovnako." Mykol som plecom. ,,Takže.. Kamaráti?" Usmial som sa na ňu.

"Uhmm.." Pozrela som naňho. Možno tobím chybu.. "Fajn." Slabo som sa usmiala a hneď nato začervenala. Radšej som sklonila hlavu, nech nevidí, ako sa červenám.

Usmial som sa. ,,Kde bývaš?"

"V deckom domove. Teda, aspoň do mojej osemnástky." Zahanbene som sklonila hlavu.

,,To mi je ľúto.. Prečo si pristúpila na túto školu?" Asi jej je nepríjemné, že jej kladiem otázky, ale tak prečo ju trochu nespoznať?

"Uhm... Preložili ma do iného domova." Nerada som rozprávala a hlavne odpovedala na otázky.

,,Aha.." Povzdychol som si.

Sedela som zahanbene na stoličke a hypnotizovala lavicu.

,,Ich potom len Ignoruj." Povedal som po dlhšej dobe.

Neisto som prikývla a sústredila sa na výklad.

Pozeral som na profesorku a sústredil som sa na jej slová. Konečne zazvonilo. Ešte ďalších 5 hodín.

Keď zazvonilo, bola som šťastná, no moja radosť opadla hneď ako predo mňa pristúpilo jedno blonďaté dievča.

Pozrel som na blondínku pred nami. ,,Čo tu chceš? Nemáš lepšie veci na práci.. Najmä s tým tvojim ksichtom, že musíš otravovať novú?" Zamračil som sa na ňu. Viem aká je. Je podlá, zlá a rada ponižuje. Môže sa pretvarovať, ale aj tak to nemyslí vážne.

Odfrkla si. "Som Kendall." Falšne sa usmiala. To zlo, faloš a opovrhovanie bolo viditeľné na jej aure. Nielen že ju vidím, dokonca ju aj cítim a je to dosť nepríjemé.

,,Nikoho to nezaujíma.. Odpáľ." Zdvihol som obočie a usmial sa na ňu.

Vražedne sa naňho pozrela. "Ak chceš patriť k odpadu spoločnosti, tak si tu kľudne ostaň s ním. No ak chceš byť na vrchu rebríčka, pridaj sa ku mne."

Zasmial som sa a Prekrútil som očami. ,,Na vrchole rebríčka? A čoho? Štetiek? Oh Zlato ty si dávno pod zemou." Smial som sa ešte viac a pozrel na Lauren a čakal, čo odpovie.

"Uhm.. Ja.." Skolonila som hlavu. "Ja si počkám, no dlho čakať nebudem." Žmurkla na mňa a odišla. Logana dokonalo ignorovala.

Prekrútil som očami.

Pozrela som na Logana. "Teba asi veľmi v láske nemajú." Skonštatovala som.

Mykol som plecom. ,,Ja ich tiež nie.. Ale ak sa k nim chceš pridať, aby si "zažiarila" kľudne." Povzdychol som si. ,,Pravdepodobne ti nájdu asi desiatich chlapov a budeš si môcť vybrať." Povedal som potichu a zasmial som sa.