WITHOUT WINGS ✔️

8.

Tak toto ma bodlo priamo do srdca. Plyšáka som odhodil ďaleko na zem. Niekde pred ňu a spadol som na kolená.

"Zbohom. Dúfam, že ma tentokrát už nezastaví nikto." Zamrmlala som. Chcela som si ublížiť. Chcela som s tým všetkým skončiť raz a navždy. No moje pokusy mivždy niekto zmaril.

Moje oči chytili červenú farbu. Bol som naštvaný. Vzal som ju aj toho maca a moje veci q upírskou rýchlosťou som nás presunul ku mne. Vošiel som cez moje okno a veci som mimovoľne hodil vedľa a ju na posteľ.,,Posledná šanca! Posledná šanca! Mal som poslednú šancu! A ty mi nedáš ani tú!" Zakričal som na ňu. Stále som mal červené oči.

Tie jeho oči. Možno ma zabije a nebudem to musieť spraviť ja. "Tak ma zabi."

Zarazil som sa.,,Prečo by som to robil?" Zakričal som znova.

"Nebudem to musieť spraviť ja." Ako na dôkaz som si z pod sukne vybrala nôž.

Okamžite som bol pri nej a ten nôž som odhodil do steny, kde sa zabodol. Sedel som obkročmo na nej a ruky som jej chytil pri hlave.,,Nepovaž. Sa. To. Urobiť. Znova." Povedal som potichu a chladne a každé slovo som zdôraznil.

Privrela som oči, no nič z toho čo povedal, na mňa nemalo žiaden dosah.

,,Je mi ľúto za to, čo ti spravím teraz, ale aby si nemyslela na podobné veci musíš sa nejak poučiť" Povzdychol som si a na chvíľu zavrel oči.

"Neboj. Pôjdem niekam, kde nebudú určite žiadny ľudia."

,,O to ide.. Nikam nepôjdeš" Vstal som z nej a ju som za ruky zdvihol. Ťahal som ju za sebou. Išli sme do prázdnej miestnosti mojej mamy, ktorú som dal zamúrovať, až na vchod stále tam boli všetky jej veci.,,Zostaneš tu. Zamknutá" Povedal som a potiahol ju dnu.

Pozrela som na miestnosť, ktorá bola bez okien. "To nemôžeš.." Šepla som zničene. Chcela som zomrieť, mať na vždy pokoj, ale on ma musí nikde zatvoriť.

,,Môžem. Možno si uvedomíš, že žiť je lepšie než skapať. A tak isto. Nemáš tu žiadne náradie na zabitie!" vážne tam nič také nebolo. Vyšiel som von a zabuchol som za sebou dvere. Mala tam aj úplne vyprázdnenú kúpeľňu. Zamkol som ju a šiel som do izby. Tak ma Naštvala.

Búchala som do dverí tak dlho, až moje hánky na rukách boli od krvi. S plačom som sa zviezla na zem. Toto bolo priveľa. Zrútila som sa.

Snažil som sa ju ignorovať. Celý čas. Počkám kým vychladne.

Ležala som na studenej podlahe a ticho hypnotizovala kút miestnosti. Tri dni, toľko stačilo, aby ma dokázal zničiť. Hlavu som mala opretú o zem a jednu ruku natiahnutú pred seba. Sama sebe som si pripadala ako blázon. Aj keď, uzatvorená víla či už s krídlami alebo bez, sa dokáže zblázniť. Potrebujem slnko, vzduch, prírodu. Nedokážem prežiť v nejakej miestnosti bez toho všetkého. On si to neuvedomuje, no vybral mi tu najkrutejšiu smrť, aká existuje.

Večer som za ňou prišiel a dvere za sebou som zavrel.,,Lauren" Povedal som a už som bol pokojný.

Zdalo sa mi, že niekto povedal moje meno, no nebola som si istá, či to meno patrilo mne. Celý čas som hypnotizovala stenu. Takmer som ani nežmurkala a dýchala iba cez pootvorené pery.

Podišiel som k nej.,,Nechcel som ťa stratiť" Pošepkal som do ticha.

V duchu som sa uchcetla. Na to je neskoro chlapče. Ja strácam smaú seba..

Vzdychol som si a sadol si pred ňu.,,Prepáč. Ale na všetko, čo som ti urobil je dôvod"

Tá stena je naozaj zaujímavá.

,,Vieš.. Mám mamu.. Ona.. Mi vždy muso ničiť každé šťastie v mojom živote..." Začal som a čakal kým nejak zareaguje.

Páni. Ona má mamu.

Videl som, že nijak nereaguje, ale pokračoval som.,,Ona je čarodejnica a namiesto toho aby ma zabila ma núti zabíjať mojich priateľov. Jej mágiou. Alebo ich zabije sama"

Hmm.. Zaujímave. Aj keď čarodejnice vílam ublížiť nemôžu. Teda môžu, no sú oproti vílam slabé.

,,Zajtra si mám vypnúť emócie, aby tí neublížila. Preto som sa s tebou nedokázal kamarátiť. Ublížil by som ti. Zabil ťa. To som nechcel. No a keď budem zajtra absolútne bez emócií budem asi ako každý Upír. Zabíjať bez ohľadu na druhých. Taky som nikdy nebol a ani nechcel byť, ale už som zabil mojich kamarátov kvôli nej a dokonca zabila moju priateľku" zlomil sa mi hlas.,,Plánoval som ju požiadať o ruku" Zhlboka som sa nadýchol.,,Nechcem stratiť ďalšiu osobu" Zakňučal som.

Hmm.. Žeby zajtra skončilo moje utrpenie?

Keď som videl, že ona aj tak vôbec nereaguje. Už som nemal žiadnu nádej na nejaké kamarátstvo s ňou.

Bolo mi príšerne zle. Aspoň psychicky. "Takže aj tak zabiješ.." Zhodnotila som to.

Pozrel som na ňu.,,Mozno nie" Práve som dostal úžasný nápad. Vstal som a upírskou rýchlosťou som vyšiel z izby. Myslel som len na jedinú vec. Mamu nezabijem. Ale seba.. Vytiahol som z kuchynského šuplíka nôž.

On nechal otvorené dvere. Bola to šanca na útek. Pomaly som sa postavila a pozdĺž steny prešla až ku schodom. Zakňučala som a pomaly zliezla. No čo som nečakala, bol Logan v kuchyni s nožom v ruke.

Namieril som si na srdce. Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. Nebude to pre mňa problém. Len jeden ťah.

To čo som videla ma zarazilo. Hneď som k nemu pribehla. Vytrhla som mu nôž z ruky, hodila ho na zem a pevne Logana objala.

Zarazene som sledoval situáciu, no keď som sa spamätal musel som ju tiež objať, ale dával som pozor na jej chrbát. Niečo s ním má.

"Ak nemôžem ja, tak nemôžeš ani ty. A čo sa týka tvojej mami.. To ona by sa mala báť mňa, nie ja jej." Zamrmlala som mu do hrude.

Zasmial som sa.

"Takže sa neopováž zbaviť sa svojich pocitov." Pozrela som naňho a jemne sa usmiala.

,,Musím.." Pozrel som jej do očí.

"Nie." Pokrútila som hlavou. "Ak by si mi povedal skôr, že ťa ovláda.. Vedela by som ti pomôcť. A stále viem. Je to súčasť toho, kým som."

,,Už mi to povieš?"

"Skús hádať."

,,Keď sa ti dotknem chrbta bolí ťa.. Hm.. Súvisí to s tým čo si?"

"Áno." Sklonila som hlavu.

,,Si anjel.. Alebo.. Nebodaj víla?" Neisto som na ňu pozrel.,,Bez krídel" dodal som. Víly a upíri sa vždy nenávideli. Fakt neviem prečo.

"Ja.. Ta druhá možnosť." Sklonila som hlavu.

,,Čo sa stalo?" Pozrel som na ňu.

Pokrútila som hlavou. Nedokážem to povedať. "Len.. Uhm.. Zablokujem ti pred ňou myseľ." Sadla som si na kuchynskú linku, nech som rovnako vysoká a ruky si priložila k jeho spánkom.

Pozoroval som ju ako keby bola nejaký exponát a môj pohľad skončil v jej očiach. Asi to bude bolieť, tak nech vidim aspoň tie oči.

Musela som sa najprv dostať do jeho hlavy, kde som sa pomocou myšlienok dostala rýchlo. Moje zelené oči sa potom vpili do tých jeho modrých.