WITHOUT WINGS ✔️

25.

Len tam tak v tichosti stála a ani ma neobjala. Pustil som ju a pozrel jej do očí.,,Neveríš mi, Vďaka tomu, že som ti povedal, že som dobrý herec, čo?" Zasmial som sa.,,Dokážem ti to. Ja keď klamem mám veľmi špecifický znak.. Nikdy sa nepozerám do očí"

Nevedela som, čo si o tom myslieť. No našťastie ma zachránili tí dvaja upíri. "Huh.. Ja, ak by som mohol, ďakujeme, že si spravila to, čo si spravila. Už nás viac nedokázala ovládať. Takže ak by si niečo potreboval, stačí povedať." Milo sa na mňa usmial ten, ktorý bol dobrý. Sklonila som hlavu. "Vlastne.. Mohli by ste ma odtiaľ vziať čo najďalej." Povedala som a ako na povel ma vzal na ruky.

,,Lauren" Vzdychol som. Mal som ju naučiť tancovať a teraz ju ti budú určite učiť oni.. A najhoršie je, že ani neviem, či im môžem veriť.,,Fajn.. Ak chceš a bude ti lepšie..bezo mňa odíď. Bariéru už nemusíš udržiavať. No a vy" Podišiel som k upírom.,,Ak jej, čo i len skrivíte vlások na hlave, nájdem si vás podľa pachu a zabijem vás najhoršou možnou smrťou" Povedal som a ešte som dal Lauren malý bozk na líce.,,Zbohom" Otočil som sa a snažil sa zadržať tie všetky zlé emócie, ktoré sa vo mne bili. Mal som dokonca chuť plakať a to skutočne. Aj keď mi mama nikoho nevzala ja sám som si spôsobil stratu niekoho na kom mi záleží, to mi ani mama nemusí pomáhať. Ja to mám jednoducho asi nejak vrodené v mojom živote. Už si ani nedávam žiadnu nádej na to, že spoznám niekoho iného a už vôbec niekoho, s kým sa mi bude žiť tak dobre ako s Lauren.,,Potom... Veci máš u mňa. Ak chceš zastav sa pre ne niekedy.. Nebudem ťa držať ak chceš odísť" Povedal som jej otočený chrbtom a ani som sa neotočil. Odišiel som domov upírskou rýchlosťou. Hneď som sa zamkol a oprel sa o dvere skĺzol som sa po ich dĺžke a do vlasov si zahrabol prsty. Už som to dlhšie nevydržal a rozplakal som sa. Čo som za chlapa? Nemôžem tomu uveriť.. Jej strata ma zas strašne zasiahla. Už dlho som tento pocit nemal a zrazu zas. Ako to tak začínam vnímať mama sa ma snažila asi len chrániť, aby som si nikoho nehľadal, pretože sa vždy spálim.

Sklonila som hlavu. "Pôjdem po tie veci." Povedal ten zlý. "A som Filip." Otočil sa a odišiel. "Ja som Felix. Uhm.. vezmem ťa zatiaľ k nám." Usmial sa.

Sedel som na zemi a upokojoval sa. Keď niekto zabúchal na dvere. Zacítil som toho upíra. Super.. Takže ani to nemohla prísť sama, že ma nemôže vidieť a poslala si sťahovú službu. Hneď som jej vzal všetky veci a pobalil. Otvoril som dvere. Hodil ich do upíra a zatvoril som za sebou.

Felix ma položil na gauč. "O chvíľu by tu mal byt Filip." Usmial sa na mňa. "Oci! Oci!" Ozvalo sa zo schodov. Dolu pribehlo malé blonďaté dievčatko. Skočilo Felixovi do náručia. "Princezná." Zasmial sa Felix a pevne ju objal. Asi štvorročné divčatko hodilo na mňa zvedavý pohľad. "To je Lauren. Bude tu s nami chvíľu bývať." Dievčatko sa široko usmialo a pribehlo ku mne. "Ja som Amy." Podala mi malú ručku. "Lauren." Potriasla som jej ňou.

Celý deň bol blbý. Začal som byť hladný. Skúsil som krv z chladničky. Začal som zvracať. Jasné... Ako som mohol zabudnúť vybaviť túto záležitosť? Bolo mi to už jedno. Nebudem si ani nikoho hľadať, keď nemám pre koho žiť. Keď zostal som stať nad umývadlom, do ktorého som vracal krv po čase mi prišlo trochu lepšie ale bolo mi zle.. Nemohol som a nasýtiť.

Amy bola veľmi zlaté dieťa. Mala veľkú posteľ, takže mi ustlala pri nej. Večer, keď som sedela na balkóne, som skúsila zrušiť to kúzlo, čo spravila Loganova mama. Keď odchádzala, dovolila mi ho zrušiť, preto to bola teraz hračka. Bariéru okolo Loganovho domu som stále udržiavala. Nikto nemohol vstúpiť dnu bez jeho dovolenia. Takže už znova mohol piť krv koho chcel, no musel počkať tri dni. Unavená som si ľahla k Amy, ktorá sa ku mne hneď pritúlila a pevne objala. Po rozprávke na dobrú noc, sme obe zaspali.

Bol som úplne vyčerpaný a cítil som sa všeobecne slabý. Keď som sa pozrel do zrkadla bol som biely ako stena.. Upír potrebuje krv aspoň raz za deň a keď nie tak rozhodne do nejakých dvoch troch pomaly umrie. Záleží od veku upíra. Neviem ako na tom teda budem. Buď zomriem za dva dni, alebo za tri a dovtedy budem stále slabší a belasí a budem vyzerať asi ako zombie. Zaľahol som do postele a zaspal som. Však zajtra je škola a píšeme písomku, takže by som si ju mal napísať.

"Poď už Amy!" Zakričala som. Išla som do školy a cestou brala Amy do škôlky. "Ďakujem, že ju vezmeš. Ja naozaj nestíham." Povedal Felix. Dal Amy bozk na líce a po rozlúčke odišiel. Vzala som Amy za rúčku a vzala ju do škôlky. Potom som odišla do školy.