WITHOUT WINGS ✔️

16.

Zaspal som s ňou v objatí. Sníval sa mi sen. Bola v ňom Keisha. Otočil som sa k nej.,,Keisha?" Zdvihol som obočie.,,Ahoj Logan" Usmiala sa.,,Č-čo tu robíš?" Spýtal som sa.,,Len kľud.. Toto sa ti sníva" Podišla ku mne a rukou mi prešla po líci. Tak príjemný dotyk.,,Našiel si si ďalšiu" Uchechtla sa.,,Čo? Lauren? To nie.. Ja s ňou.." Priložila mi prst na pery.,,Hej.. Mne to nevadí.. Hlavne, že s ňou budeš šťastný. Ona je pre teba ako stvorená. To mne bohužiaľ šťastie nedoprialo" Zasmiala sa.,,Ale.. Ja ju nemilujem" Namietol som.,,Ja viem, že nie.. Ale keby si sa náhodou zamiloval.. Tak chcem, aby si vedel, že ti to prajeme.. Zaslúžiš si byť šťastný" Usmiala sa a dala mi bozk na líce. Hneď som ju objal.,,Ja milujem teba" Vzlykol som.,,Nie.. Už ma nemiluješ. To je dôvod prečo tu som" Pozrela mi do očí.,,Čo? O čom to hovoríš?" Zamračil som sa.,,Už ma nemiluješ. Preto som ti prišla popriať šťastie. A ja viem všetko" Žmurkla na mňa a zasmiala sa.,,No.. Takže toto je skutočné?" Otvoril som ústa.,,Áno je ty hlupáčik.. Nenechaj si vziať ďalšiu osobu.."Dala mi bozk na líce a zmizla. Môj sen sa rýchlo rozplynul.,,Ďakujem" Zobudil som sa na to ako som to slová povedal zo sna. Hneď som otvoril oči. Takže to bol skutočný sen?

"Logan?" Ticho som sa opýtala, no nepohla sa.

,,Uhm.. Áno?" Pery som primkol do rovnej čiary a pozrel na ňu.

"Si v poridku? Cítim, že si poriadne rozrušený." Objala som ho.

,,Som v poriadku a som aj rozrušený" Zachechtol som sa a objal ju.,,A teraz spi"

"No dobre." Slabo som sa usmiala a snažila sa zaspať.

Znova sme zaspali.

Zobudila som sa až ráno, keď ešte Logan spal. Ticho som ho pozorovala.

Po chvíli som sa zobudil a s úsmevom pozrel na Lauren, ktorá sa na mňa pozerala.

"Bre ráno." Slabo som sa naňho usmiala.

,,Dobré"

"Uhm.. Ja.. Rada by som sa konečne obliekla. A ty.. Uhm.. Teda.. Nemám tu veci.. Takže.. Uhm.." Snažila som sa zo seba dostať zmysluplnú vetu. No nešlo mi to a ja som očervenela.

,,Chceš, aby som odišiel?" Nechápavo som sa zamračil.

Povzdychla som si. "Nie. Áno. Ale.. Ach!" Zakryla som si hlavu rukami.

Zasmial som sa.,,Pôjdem.." Vstal som z postele. Ešte som mal oblečené to, čo včera. Vyšiel som z Izby.,,Urobím raňajky" Zakričal som.

Zavrčala som. Vstala som z postele a išla za ním do kuchyne. "Tie moje šaty sú celé od krvi. Takže asi ostanem v uteráku." Stála som za ním.

,,Ou.. Jasné" Otočil som sa k nej.,,Uhm.. Pôjdem ti pre veci do domova a za ten čas.. Si obleč tie, čo máš u mňa v taške.. Vieš. Tie čo si mi vrátila späť" Prekrútil som očami.

"Uhm.." Prikývla som a išla naspäť do jeho izby.

Rýchlo som vybehol z domu a mieril k jej domovu.. Snáď nájdem správnu izbu.

Keď som hľadala tie šaty, napadlo mi, či vôbec trafí do mojej izby. Musela som sa ticho zasmiať. Čo ak by vošiel do izby jednej z vychovávateliek?

Vošiel som cez nejaké otvorené okno nejaké babe do izby. Bola asi v Laureninom veku. Šokovane na mňa pozerala..,, Uhm... Ahoj" Zamával som jej. Vedel som, že chcela začať kričať, takže som bol v momente pri nej a prikryl jej ústa.,,Čššt.. Toto sa ti len sníva.. Nieje to skutočné" Vyvalil som na ňu oči. Mykala hlavou a niečo sa snažila hovoriť. Pomaly som ju pustil.,,Prečo by sa mi snívalo, že nejaký rýchly Psycho vošiel do mojej izby?" Zdvihla obočie.,,Uhm.. Ja neviem! Je to tvoj sen! Tak si ho zariaď" Prekrútil som očami.,,Fajn.. Chcem, aby si zmizol" Zatvorila oči. Super.. To bolo jednoduché. Upírskou rýchlosťou som vyšiel z izby a za prachom som isiel do izby Lauren. Počul som ešte to dievča povedať.,,Fíha. Vážne to bol sen" Zasmial som sa. Neverím, že ona mi skutočne uverila, ale dobre. Zatvoril som sa do izby Lauren a začal jej baliť niektoré veci. Nemala ich skutočne veľa. Zdá sa, že asi tu veľa peňazí nemali. Zbalil som všetko. Zmestilo sa to aj tak tak do dvoch tašiek a všetko som vzal. Otvoril som jej okno a vyšiel. Za sebou som ho znova zatvoril a išiel som domov.