WITHOUT WINGS ✔️

11.

,,V pohode?" Spýtal som sa jej po chvíli.

"Uhm.."

,,No.."

Pozrela som mu do očí.

Pozrel som mimo a potom späť na ňu a čakal, čo povie.

"A nie je to zbytočné. Ak by si nemal tú svoju rýchlosť, najskôr by som utiekla. Ak by som sa teda niekde nezložila." Ticho som sa zasmiala.

,,Uhm.. Ale ja rýchlosť mám a ty by si sa určite zložila" Zamyslel som sa.

Zavrčala som. "To je od teba naozaj milé."

Zablískol som na ňu bielymi zubami v širokom úsmeve.

Moje topánky mi v tej chvíli prišli naozaj zaujímavé.

Zdvihol som jej hlavu k mne.,,No tak.. Robím si srandu. Neber to tak doslova" Znova som dal ten úsmev.

Prižmúrila aom naňho oči. "No dobre." Povedala som a znova bola ticho.

Prekrútil som očami.,,Kam ideme teraz?"

"Neviem."

,,Ou.. Tak to znie ako pekne nudné miesto"

Odfrkla som si. "Tak choď domov. Ja ťa nenútim byť so mnou."

Zamračil som sa na ňu.

Otočila som sa a išla preč. Dnes jednoducho nemám svoj deň. Hrýzla som si do pery.

,,Kam ideš?" Zakričal som za ňou.

Odmachla som ho rukou a venovala sa ceste. V ústach som zacítila svoju krv. Ups.

Objavil som sa pred ňou. Zacítil som jej krv. Hneď som si ju obzeral.,,Si zranená?" Chytil som ju za ramená a otáčal ňou a hľadal príčinu jej krvácania.

Ticho som sa zasmiala. "Nie. Iba som si prehrýzla peru. To sa stáva, keď si nedáš pozor a stratíš sa v myšlienkach." Mykla som plecami. Bol naozaj zlatý, ako sa o mňa bál.

,,Ou.. Aha" Vydýchol som si. Cítil som ako sa do mojich oči vliala červená farba. Otočil som sa od nej nech to nevidí. Lákala ma tá čerstvá a horúca krv, ktorá jej koluje v žilách, navyše taká neobyčajná.

"Hneváš sa?" Neisto som sa ho opýtala.

,,Nie.. Iba.. Som upír a ktorý žije z chladnej krvi z chladničky" Mykol som plecom.

"Ou.." Ostúpila som. "Prepáč." Sklonila som hlavu.

,,V pohode.. Ovládam sa...nejak" To posledné som povedal potichu medzi zuby.,,Hlavne prosím neodchádzaj" Otočil som sa k nej.

"Dobre. Neodídem.. Aj keď sa už stmieva a ja začínam pociťovať únavu, takže sa budem musieť čoskoro vrátiť do domova." To posledné som zašepkala a zahanbene sklonila hlavu.

Povzdychol som si.,,Dobre. Odprevadím ťa" Usmial som sa a išiel k nej.

"Hmm.."

Došli sme pred jej dom.,,Tak.. Zajtra v škole" Usmial som sa na ňu, ale potom som sa zarazil. Nemá prísť zajtra mama? No zbohom.

Prikývla som. Nechcela som tam ísť. Domov mi naháňal hrôzu. "Dobrú noc."

,,Za koľko máš osemnásť?" Spýtal som sa jej.

"Takmer tri mesiace." Nechápala som jeho otázke.

,,Jaj.. Dobre.." Pozrel som do zeme.

Zakývala som mu a odišla dnu. Hneď som bežala do svojej izby.

Vrátil som sa domov. Úsmev mi zmizol z tváre. Zas. Čo poviem mame? Prečo na ňu neviem prestať myslieť?

Ráno som išla do školy s celkom dobrou náladou.

Na druhý deň som došiel do školy. Bol som nervózny. Nervózny zo stretnutia s mamou a ale nechcel som to dať na sebe poznať. Keď som došiel zbadal som na mieste Lauren. Usmial som sa a sadol si vedľa.,,Ahoj"

"Ahoj. Aby si vedel, cítim, že si nervózny, dokonca aj nejaký strach." Zamračila som sa.

Zarazil som sa. A pozrel na ňu.,,Čo to ešte za schopnosti máš?" Pokrútil som nad ňou hlavou.

Ticho som sa zasmiala. "Je toho dosť."

Prekrútil som nad ňou očami a usmial sa.

"Tak..? Čo ťa trápi, synak?" Snažila som sa tváriť vážne.

Pri poslednom slove mi úsmev zmizol z tváre. Vždy mi tak hovorí mama. Otočil som sa k nej a zavrčal som.,,Tak mi nehovor"

"Prepáč. Nemyslela som to zle." Pozrela som na lavicu a nechala si vlasy spadnúť do tváre. Zakaždým ma ranilo, keď bol ku mne hnusný.

,,Viem" Vydýchol som.,,Prepáč.. Ale tak mi hovorí mama, kvôli ktorej mám dnes aj takúto náladu"

"Aha.. Naozaj ma to mrzí. Ak by som tu nebola, nemusel by si sa takto cítiť."

,,Ak by si tu nebola bol by som stále ovládaný jej mocou a tým pádom by som mohol kohokoľvek zabiť."

"Ale ak by som tu nebola, nemala by k tomu dôvod." Zamrmlala som.

,,Tak to ju nepoznáš. Stačilo by s niekým prehovoriť a je mŕtvy. Len škoda, že som na to nepomyslela predtým než som ťa spoznal, ale za tie roky som aj zabudol."

"Ak chceš, môžem byť dnes s tebou." Neisto som povedala.

,,Aby našla nejaký spôsob ublíži ti?"

"Nie. Aby som jej zabránila ublížiť tebe." Zdvihla som jeden kútik úst.

,,Mne neublíži.. Jedine ak ublíži tebe." Zamyslel som sa.. Už som sa strácal v tejto konverzácii.

Ticho som sa zasmiala.

,,Ehm" Pozrel som na lavicu.

Bol zlatý, keď sa strácal. "Nepôjdem ak nechceš."

,,Nechcem, aby sa ti niečo stalo"

"Toho sa neboj." Pozrela som mu do očí.

,,To sa ti povie" Odfrkol som si.

Sklonila som hlavu.

Práve sa k nám približovala tá blondínka z minula.. Ako sa to volala? Kendall?