WITHOUT WINGS ✔️

2.

Prekvapene som naňho pozrela. "Nie. Ja.. Radšej nech si ma nikto nevšíma." Znova som sklonila hlavu.

Konečne niekto normálny. Vydýchol som si. Keby sa k nim pridala pravdepodobne by som na ňu musel zmeniť úplne celý pohľad a snažiť sa ju nezabiť presne ako sa ti snažím u ostatných spolužiakoch.

"A ty? Kde bývaš?" Pozrela som sa znova naňho.

,,Kúsok od školy" Pozrel som na ňu. Zazvonilo na hodinu.

Povzdychla som si. Zrejme sa so mnou nemieni rozprávať.

,,Koľko máš rokov?" Spýtal som sa jej.

Ticho som sa zsmiala. "Sedemnásť. Ty?"

,,135" Zasmial som sa.

"To vážne." Ticho som sa zasmiala. "Prečo potom chodíš znova do školy?" Zdvihla som obočie.

Pozrel som na ňu. Myslel som, že to bude brať ako vtip, ale ona to berie úplne vážne. Moje rysy tváre ztvrdli a zamračil som sa na ňu.,,Čo o mne vieš?" Spýtal som sa chladným tónom.

Jeho chladný tón ma zamrazil. Aj ten slabý úsmev si z tváre hneď zmizol.

,,Hovor" Povedal som rovnakým tónom.

Pokrútila som hlavou a išla sa postaviť.

Rýchlo som ju chytil za ruku a posadil na miesto.,,Odpovedz. Mi." Povedal som pomaly.

"Pusť ma." Snažila som sa mu vytrhnúť.

,,Si v škole.. Len kľud. Odpovedz mi" Povedal som už pokojnejším hlasom.

Pokrútila som hlavou. "Prosím, pusť ma." Sklonila som hlavu. V očiach som mala slzy. Bol to upír, takže týmto môj strach len vzrástol.

Povzdychol som si a pustil ju. Ďalej som už zameral svoj pohľad na profesorku, aj keď som bol hlboko ponorený v mojich myšlienkach.

Hlavu som sklonila čo najviac. Nechcela som, aby mi niekto videl do tváre. No najmä som sa stále bála Logana.

Snažil som sa upokojiť. Vždy som v tom bol dobrý. Za chvíľu som bol pokojný. Ibaže, čo ak ona vie moje tajomstvo? A hlavne ako?

Pozrela som naňho s obavami v očiach.

Zacítil som na sebe jej pohľad. Otočil som s k nej.

Jeho oči už neboli tak chladné, no stále neboli také, ako na začiatku.

,,Povieš mi to alebo ťa mám prinútiť?" Opýtal som sa jej úplne pokojne.

Priložila som si prst na pery. Nemienila som mu to povedať. A ani do mojej hlavy sa nevie dostať.

,,Ako chceš" Prekrútil som očami a zas svoju pozornosť premiestnil na profesorku. Táto hodina v tichosti skončila a bola prestávka.

Nemala som v pláne opustit triedu, ale na druhej strane, som tu nechcela ostať s Loganom.

Rozmýšľal som. Nechcel som s k nej chovať takto hnusne. Ale nedala mi na výber. V skutočnosti taký niesom, ale vážne potrebujem vedieť, či vie moje tajomstvo. Prečo je pre ňu tak ťažké normálne mi odpovedať?

Porozhliadla som sa po triede. Ani jeden z mojich spolužiakov nemal čistú auru.

Pozrel som na nich ako pozerala na spolužiakov. Skôr ich skenovala.. Obdivovala. Mňa už prestali baviť. Potrebujem zmeniť školu. Ale už to tu vydržím predsa.