WITHOUT WINGS ✔️

26.

Ráno som vstal. Prezliekol sa do čiernych vecí. Najmä si dal na seba čiernu mikinu s kapucňou, aby si nikto nevšimol ako choro, nezdravo a bledo vyzerám. Upírskou rýchlosťou som došiel do školy. Ešte tam nikto nebol. Sadol som si do lavice a dúfal, že Lauren nepríde.

Do triedy som prišla ako druhá. Prvý bol Logan. Sedel v zadu s kapucňou na hlave. Cítila som, že mu je zle. Nemal dostatok krvi. Pomaly umieral. Pichlo ma pri srdci. Pomalým krokom, so sklonenou hlavou a hryziac si do pery, som prešla k lavici a sadla si na stoličku vedľa Logana.

Snažil som sa ju ignorovať.

"A-ahoj." Ticho som ho pozdravila.

Ani som sa na ňu nepozrel. Len som tam tak sedel a pozeral niekam pod lavicu na zem.

Pozrela som na svoje ruky. Bolelo to. Viem, že ma včera tak veľmi zranil. No teraz ma úplne ignoroval. To bol ďalší nôz do srdca.

Vážne ma moc bolelo, keď sedela vedľa mňa, ale keď odišla, kto mi zostáva? Mienim ju ignorovať dokiaľ nezomriem, čo bude čoskoro a k tomu, nemienim sa už po tejto zrade s niekým rozprávať. Aj keby.. Nestihnem to.

Po tvári mi tiekli slzy. Ticho som plakala.

Počul som ako plače, ale nemienil som zasiahnúť. Ešte to tak. Aby som jej zas podľahol a zničil sa úplne, pretože ona ma aj tak asi ani nemá rada. Pravdepodobne ma len využívala, aby si zachránila krk pred mojou mamou. Však jasné. Ako som vôbec mohol čakať, že by ma niekto mal rád?

Som tak hlúpa. Veď sám povedal, že by ma kľudne zabil, len aby mohol žiť. Tak hlúpa. Tak hlúpa. Ako som mu mohla veriť? Ako?!

Postupne začali dochádzať ostatný do triedy. Tiež som ich ignoroval. A tak v tichosti začala prvá hodina. Potom druhá. Tretia. Štvrtá - písomka. A teraz je piata. Už len posledné tri hodiny. To je ale dlhý deň. Umierať v škole nieje bohviečo.,,No.. Pán Horrowman.. Čo keby ste nám prišli vypočítať tento príklad? Vidím, že sa dnes nejak nezapájate" Pozeral na mňa profesor.,,A kapucňu dole.. Na mojich hodinách" Zamračil sa. Už som si myslel, že mi to prejde. Vstal som prešiel k tabuli a kapucňu si dal dole. Všetci na mňa začudovane pozerali.,,To vás ten príklad tak vydesil, že ste tak zbledli?" Zdvihol obočie. Väčšina triedy sa zasmiala. Bolo mi zle. Cítil som sa hrozne.,,Nie, len sa mením na upíra" Pretočil som očami a zas sa trieda zasmiala. Našťastie nikto neverí. Ibaže ja už upír som, čo samozrejme nikto netuší. Rýchlo som vypočítal príklad a práve zazvonilo na prestávku. Zatočila sa mi hlava a oprel som sa o stenu. Cítil som, že budem vracať. Zas. Krv. Chytil som sa za brucho a bežal z triedy. Spolužiaci ma aj tak neriešili. Došiel som na chalanské wecka a začal vracať. Nezvládnem to.. Túto školu dnes nedokončím. Je to príšerný pocit.

Keď som ho videla prišlo mi nevoľno. Bola to moja chyba. To kvôli mne mu je tak. Keď utiekol, bežala som za ním. Našla som ho až na chlapčenských weckach. "Logan?" Prišla som k nemu. Opieral sa o umývadlo. "Logan." Nevydržala som to a zo zadu ho objala. Potichu som plakala.

,,Lauren.. Choď preč.. Sú to chlapčenské záchody" Zazvonilo na hodinu a z weciek s divnými pohľadmi vyšli chalani, ktorí sa ponáhľali do triedy.,,Mala by si ísť" Povedal som a znova ma naplo a začal som vracať. Bože koľko ešte? Keď som konečne skončil umyl som si ústa. Už som nemal potrebujem vracať.

"Nodídem, pokiaľ si nevezmeš moju krv." Zložila som si ruky na prsiach a spravila okolo miestnosti bariéru. Neodíde.

Pozrel som na ňu.,,Zas začínaš? Povedal som ti, že nie.. A navyše nevidím dôvod prečo by som mal zostať nažive" Prekrútil som očami.,,A ďalšia vec. Varoval som ťa, že ak sa pokúsiš znova mi dať tvoju krv, tak sa postarám, aby si to oľutovala, tak aby si to už nikdy nechcela dobrovoľne spraviť" Zamračil som sa na ňu a išiel som k dverám.