WITHOUT WINGS ✔️

19.

Tesáky sa mi vysunuli a jej telo som si k sebe za jej nohy, ktoré jej vyseli pritiahol ešte bližšie. Nadšene som si s úsmevom vzdychol. Potrebujem ju.

"Logan." Chytila som jeho ruky, ktoré mal položené na mojich stehnách.

Párkrát som Zažmurkal a pozrel na ňu.,,Bože" Odstúpil som od nej. Prebudil som sa z tranzu.,,Idem von" Potrebujem čerstvú krv, keby ma ten dotyk neprebudil zas by v sebe mala moje tesáky.

Sklonila som hlavu. "Dobre. Len.. Vráť sa prosím, čím skôr."

Prikývol som a okamžite som z tadiaľ zmizol. Vonku som zbadal to dievča z toho domova. Podišiel som k nej. Neverím, že to robím. Tak dlho som nezabil.. Ale to vlastne ani nemusím.,,Ahoj.. Pamätáš si ma?" Spýtal som sa jej.,,Ty si ten zo sna" Povedala a ja som sa zachechtol.,,Áno.. Uhm.. Poď somnou" Chytil som ju a rýchlo ju prirazil k stene v osamelej uličke. Prekvapene vzdychla.,,Č-čo to?" Pozerala okolo seba. Mám len dve možnosti. Zabiť ju alebo ju nechať žiť a riskovať, že to rozkecá.,,Prepáč" Povedal som a zahryzol som jej do krku. Vykríkla, ale potom bola ticho. Jej krv nebola taká dobrá. Pustil som ju Odkašľal som si a začal som vracať. Podoprel som sa popritom o stenu a vracal som krv. Keď som konečne dovracal dievčina na mňa šokovane pozerala a držala sa za krk. Zahryzol som si do zápästia a priložil jej ho k ústam.,,Pi!" Povedal som a ona Pokrútila hlavou. Zaklonil som jej hlavu a nechal ju nech do nej netečie moja krv. Bolo mizerne, takže som to musel spraviť len tak narýchlo.,,Bež" Povedal som jej potom a ona odbehla preč. Ja som sa skĺzol po stene bolo mi zle. Zrazu sa pri mne objavila moja mama.,,Čo sa deje? Čo si spravila?" Zakričal som na ňu.,,Len obyčajné kúzlo" Podišla ku mne.,,Krv ľudí ťa už nedokáže uspokojiť. Vždy keď nejakú vypiješ, tak ju aj vyvrátiš" Uškrnula sa.,,Čo?! A z čoho mám potom žiť?!" Zamračil som sa na ňu.,,Hm" Mykla plecom a Uškrnula sa. Toto je jej zámer. Ruky som si vložil do vlasov a sedel tam na zemi asi ešte pol hodinu. Stále mi nebolo dobre.

Keď sa dlho nevracal, začínala som mať oňho naozaj strach.

Nejak som sa dovliekol domov a doslova som vpadol dnu na zem. Mal som potrebu vracať. Z tej ľudskej krvi mi bolo ešte zle. Je to ako otrava.

Ihneď som pribehla k Loganovi. "Bože. Čo sa ti stalo?!" Začala som hysterčiť.

,,Mama" Vzdychol som a bolestne sa chytil za brucho.

"Čo ti to spravila." Cítila som, ako mu je zle, ako ho všetko bolí. S mojou pomocou som ho dostala na gauč. "Pomôžem ti, ale bude to bolieť." Povedala som a obkročmo si naňho sadla. Rukami som prešla cez jeho krk, líca až na spánky. "Ak teda moju pomoc chceš." Pozrela som mu do očí.

,,V tomto mi nepomôžeš. Toto kúzlo sa nedá zvrátiť dokiaľ moja mama nebude mŕtva" Bolestne som vzlykol.,,Nemôžem.. Nemôžem piť ľudskú krv" Pozrel som zahanbene dole.

"Ja viem, že ho nemôžem zvrátiť. Bohužiaľ. No môžem ti uľaviť od bolesti." Mierne som sa naňom zavrtela.

Začalo ma bolieť v hlave a cítil som ako somnou svet zatočil.,,Fajn"

Zhlboka som sa nadýchla a spravila to, čo bolo treba. Stálo ma to priveľa energie, no stálo to za to. Všetkú bolesť som vyhnala preč a už mu nebolo ani zle. Zadýchaná som sa mu oprela o plece. "Hotovo." Pozrela som naňho, no musela som pri tom zakloniť hlavu a ukázať mu odhalený krk.

Zaťal som päste a zuby.,,Vďaka" Povedal som horko ťažko a snažil sa nesústrediť na jej krk.

"Čo teraz? Keď nemôžeš piť ľudskú krv?"

,,Ja neviem.. Môžem skúsiť zvieraciu, ale zvieratká mám moc rád. Tie by som asi len tak ako človeka nezachránil" Mykol som plecom.

Ticho som sa uchechtla. "Hmm.. A čo moja?" Pozrela som mu do očí.

Pozrel som na ňu.,,A chceš to?" Zdvihol som obočie.

"Ak ti to pomôže."

,,Ale to ťa bolí a potom trpíš ako teraz.. I keď.. Po dvoch dňoch, z teba moja krv už vyprchala, takže ti ju môžem potom dať" Zamyslel som sa.

"Som víla. Leb tak mi nemôžeš dať upíriu krv. To neide. Zmenil by si ma. Bola by som víla túžiaca po krvi. A to nechceš. Pár ich už takých v dejinách bolo."

,,Už som ti ju predsa raz dal."

"No áno. Ale ja mám tvoju krv stále v žilách. Tá moja s ňou stále bojuje. Cítim to."

,,Aha..." Prikývol som, ale zdalo sa mi to divné. Ale sranda je, keď si predstavíte boxovací ring a dve rôzne kvapky krvi, ktoré sa začnú mlátiť. Nad touto predstavou musím uznať som sa vážne usmieval.

"Ja ti tu hovorím, že sa zo mňa môže stať ešte horsia bytosť ako upír ovládaný túžbou po krvi a ty sa začneš smiať?" Zdvihla som obočie.

,,Prepáč.. Mňa.. Ehm... Niečo napadlo" Zachechtol som sa.

Prekrútila som očami. "No ok." Objala som ho okolo krku. "Keď budeš hladný, povedz."

Zamrnčal som.,,Práve som sa vyvracal, čiže.. Uh.... Som" Povedal som a silnejšie ju objal.

"Tak na čo čakáš..?" Privrela som oči.