WITHOUT WINGS ✔️

10.

Ticho som sa zasmiala a objatie mu opätovala. "Čo ty?" Zamrmlala som su do hrude.

,,U mňa ich bolo veľa.. Keď som sa bláznil s kamarátmi alebo trávil čas s Keishou" Sklopil som zrak.

"Je mi to ľúto." Cítila som sa hrozne. Nemala som sa pýtať, akurát mu týmto len ubližujem.

,,To je dobré.. Odkedy som stratil ju prešlo 20 rokov no a odvtedy som radšej sám. Dokiaľ si prišla ty a moja zlomyseľná matka našla svoju ďalšiu obeť" Prekrútil som očami.

"O mňa sa báť nemusíš." Zdvihla som k nemu pohľad.

Zachechtol som sa.,,To budem vždy"

"Ale no.. Nepoviem, keby bola upír, ale čarodejnica.." Ticho som sa zasmiala.

,,Čo?" Spýtavo som na ňu pozrel.

"Víli už od nepamäti chránili ľudí od čarodejníc. Som v podstate taký lovec čarodejníc." Slabo som sa usmiala.

,,To som netušil.. Lenže to ak ona zistí, tak... Ona si jednoducho vždy nájde nejaký spôsob a som si istý, že ťa zabijú aj normálne zbrane. Aj tie na teba môže použiť"

"Tie normále vie moja mágia ovádať tak, aby mi neublížili."

,,Aha.. Tak potom je dobre" Usmial som sa.

"Uhm.. Ak chceš, odprevadím ťa domov. Ja ešte nechcem ísť do domova." Zahanbene som sklonila hlavu.

,,Nie.. Preboha.. Zistanem s tebou aj keby meteority padali" Usmial som sa a potom som si uvedomil, čo som povedal. Zahanbene som pozrel inde.

Hneď som ho objala. "Naozaj by si so mbou ostal?" S úsmevom som naňho pozrela. Áno, znova som sa naozaj a široko usmiala.

,,Uhmm.. Hej" Poškrabal som sa vzadu na hlave.

"To je to najkrejšie, čo mi kedy kto povedal."

Zasmial som sa a pozrel na ňu so širokým úsmevom. Chvíľu som ju tak pozoroval jej úsmev bol nádherný a mala vážne pekné oči. Ale pomaly mi úsmev z tváre zmizol.

Keď mu z tváre zmizol úsmev, pomaly som sa zamračila. "Logan?"

Zažmurkal som a zdvihol obočie.,,Á-áno?"

"Si.. Uhm v poriadku?" Neisto som od neho odstúpila.

,,Nie" Vyletelo zo mňa. Za toto som sa chcel otrieskať o stenu, čo som práve povedal.,,Áno! Som úplne v pohode" Povedal som neisto.

Sklonila som hlavu. "Je to mnou, však?" Spravila som krok vzad. "Prepáč. Aj keď neviem, čo som spravila." Otočila som sa a rozbehla sa preč. No ja a beh....

,,Nebež" Zakričal som na ňu a hneď som sa objavil pri nej a chytil ju skôr, ako by zas prestala vládať a unavila sa.,,Kľud. Prosím" Pozrel som jej do očí.

Zhlboka som dýchala.

,,Prečo vždy bežíš" Prekrútil som očami.,,Kedy konečne pochopíš, že je to zbytočné?" Zachechtol som sa a zlato sa na ňu usmial.

Pokrčila som plecami a snažila sa dýchať.