WITHOUT WINGS ✔️

7.

Pomaly som k nej podišiel. ,,Chápeš?" Usmial som sa.

Týmto mi nahnal iba väčší strach. Začala som cúvať. Keď som bola od neho dostatočne ďaleko, otočila som sa a vybehla k dverám.

Hneď som sa objavil pri nej a pritlačil ju bruchom k tým dverám.,,Nechcem ti zle" Pošepkal som jej.,,Ale nedávaš mi inú možnosť!" Zavrčal som.

"Prosím." Už som znova plakala. Tlačil ma na dvere a sám mi hruďou tlačil na moje jazvy. Bolelo to. A to čo povedal, jeho hlas.. Zatvorila som oči a snažila sa tú bolesť nejako predýchať.

Moje oči boli červené. Odhrnul som jej z krku vlasy. Neviem, čo sa so mnou deje.

"Nie.." Vzlykla som.

Pomaly som sa približoval k jej krku. Vnímal som jej pulzujúcu žilu. Išla ako o život. Moje pery spočinuli na jej pokožke.

Prerývane som sa nadýchla. Cítila som, ako vo mne začína horieť oheň. Ak neprestane, ublížim mu.

Moje pery vystriedali tesáky a už som chcel preniknúť pod jej kožu, ale potom som sa akoby spamätal. Nevedel som, čo sa stalo, ale keď som sa porozhliadal na všetko som si spomenul a aj na pravý dôvod. Mama ma očarovala. Okamžite som pustil Lauren a zviezol sa na zem. Prsty som si ponoril do vlasov a zaťahal za ne.,,Deje sa to zas" Vzdychol som.,,Lauren.. Prepáč" Pozeral som do zeme.

Nechal ma. Nemusela som mu ublížiť. No aj tak sa mi z hrdla drali vzlyky. Keď som podrela na Logana, vyžarovala z neho iná energia ako predchvíľou. Akoby to ani pred chvíľou nebol on.

Rýchlo som vstal a pozrel Lauren do očí.,,Je mi ľúto. Nemôžme sa ďalej kamarátiť. Dokiaľ nechceš zomrieť" Povedal som neutrálne, ale vnútri som bol zranený.

Zalapala som po dychu. Znova som sa rozplakala. Tak veľmi ma ranil.

,,Prepáč, ale je lepšie, keď od seba budeme mať odstup. Nechceš asi, aby sa toto čo sa tu pred chvíľou stalo zopakovalo" Sklonil som hlavu.

"Ja som len nechcela, aby ma znova zradili." Otvorila som dvere a vybehla von. Šaty som nechala uňho na zemi a bežala preč.

Vzdychol som si a vzal jej šaty zo zeme. Zatvoril som za sebou dvere a oprel sa o ne.,,Logan" Ozvalo sa. Zdvihol som zrak a stála tam mama.,,Prečo mi musíš ničiť život?" Opýtal som sa jej zničene.,,Pretože si príliš slabý a tváriš sa akoby si tých blbých ľudí potreboval!" Zakričala.,,Čo odomňa chceš?!" Zamračil som sa.,,Aby si nebol ľudský! Vypni tie pocity a buď somnou. So svojou mamičkou" Usmiala sa a rozprestrela ruky.,,To ani náhodou" Odfrkol som si.,,No.. Tak potom tvoja kamoška umrie" Usmiala sa.,,Ona už nieje moja kamoška!" Naštvane som na ňu pozrel.,,Prosím ťa.. Nehraj to na mňa. Záleží ti na nej. Toho sa len tak nezbavíš. Síce ma bavilo vidieť ako zabíjaš svojich kamarátov aj predtým a potom sa trápiš, ale jej sa asi ujmem ja. Ako tvojej poslednej priateľky. Teda plánovanej priateľky. Bol si tak naivný, že si s ňou chcel stráviť život a ja som ti ju zabila pred očami. " Uškrnula sa. Mračil som sa na ňu. Bola to upírka. A keby nebolo mojej mamy vyšlo by to. Nemyslím, že niekedy niekoho budem milovať ako som miloval Keishu.,,Fajn.. Urobím to.. Vypnem si tie blbé pocity.. Ale daj mi aspoň jeden deň, kedy ma necháš úplne na pokoji ako aj Lauren..Prosím. A sľub mi, že jej neublížiš" Povedal som zronene.,,Sľubujem. Neublížim jej.. Máš deň.. Potom ťa chcem vidieť bezcitného" Usmiala sa na mňa a zmizla.,,Lauren.. Zajtra ti to vynahradím" Povedal som do jej šiat, ktoré som držal v ruke.

Vrátila som sa do domova a zaliezla hneď do postele, aj keď som neplánovala spať. Iba som ležala a čakala, kým mi zazvoní budík.

Ľahol som si do postele a zaspal som.

Ráno som išla do školy ako chodiaca mŕtvola.

Prezliekol som sa. Cestou do školy som sa zastavil v obchode. Potom, keď som kúpil, čo som chcel som došiel do školy.

Sedela som v lavici ako bez
života. Aj keď som sa tak cítila.

So širokým úsmevom som vošiel do triedy a sadol si vedľa mojej mŕtvo vyzerajúcej spolusediacej.,,Dnes vyzeráš.. Uhm.... Ahoj" Usmial som sa na ňu a hneď ju aj objal.

Jeho správanie ma prekvapilo, no nijako som nereagovala. Iba som v tichsti prečkala jeho objatie. Naozaj ma zničil.

,,No tak.. Prosím.. Kamarátka" Usmial som sa na ňu, keď som ju pustil.

Nepozrela som naňho. On mi to robí naschvál. Tak veľmi mi ubižuje. Zadržala som vzlyk a postavila sa. No predtým som mu vrátila šaty, ktoré som položila na lavicu. Dnes som sem neprišla ani so žiadnými vecami. Prišla som len v čiernej sukni s nadkolienkami, čiernými topánkami a čiernom tenkom svetríku. Mala som všetkého dosť. Bez slova som vyšla z triedy.

Schmatol som jej šaty a svoju tašku a bežal som za ňou. Prečo mi toto robí? Mam poslednú šancu s ňou vychádzať a ona na mňa úplne kašle. Objavil som sa pred ňou.,,Lauren.. Prosím" Pozrel som na ňu. Bolelo ma to. Tak moc som ju zranil.,,Ja.. Mám pre teba niečo" Otvoril som moju tašku a podal jej do ruky plyšového macka, kvôli jeho veľkosti som si ani knihy nebral. Držal v ruke srdiečko s nápisom Sorry.,,Vidíš? Je tam napísané prepáč. Tak mi to prosím prepáč.. Všetko.. Čo sa stalo a aj čo sa stane" Povedal som s obavami v očiach.

Pozrela som na macka a potom na Logana. Pokrútila som hlavou. "Kupoval si ho zbytočne." Pozrela som na zem a pokračovala som v chôdzi. Aj keby som mu odpusitla, nemala by som kam toho plyšáka dať, keďže sa už do domova nemienim vrátiť.