WITHOUT WINGS ✔️

17.

Sedela som v kuchyni na stoličke a čakala. Logan odišiel a nechal tu nedorobené raňajky, ktoré som dorobil ja.

Došiel som domov a vošiel dnu.,,Ahoj.. Doniesol som ti veci.. Nevedel som, ktoré a tak som doniesol všetky" Mykol som plecom, keď som sa objavil pred ňou a podal jej veci.

S vyvalenými očami som naňho pozerala. On mi doniesol všetky moje veci. Všetky. Skočila som mu okolo krku. "Ďakujem. Naozaj ďakujem. Takto sa tam už nemusím vracať. Ďakujem." Mrlala som mu do krku.

,,Počkať." Pozrel som na ňu.,,Čo?"

"Chcela som z tamadiaľ odísť už skôr, no nepodarilo by sa mi vziať všetky svoje veci. Takže ďakujem. Už mi stačí len zohnať nejaký byt a prácu." Znova som ho pevne objala.

Vydýchol som si a objatie jej opätoval.,,Uhm.. . A nebudú ťa náhodou hľadať? Polícia?" Zdvihol som obočie.

"Viem sa im vyhnúť. V podstate aj vliezť do hlavy, ale to robiť nechcem."

,,Jaj" Zachechtol som sa.

"Hmm.. Dorobila som raňajky." Zdvihla som jeden kútik úst.

,,Och.. Dobre" Usmial som sa ňu.

"Sadni si." Rukami som ho zatlačila na stoličku. Potom som pred neho položila tanier a do pohára mu naliala krv. "Dobrú chuť." Sadla som si oproti nemu a sama si vzala k sebe tanier.

Pozrel som na ňu.,,Vďaka.. Ale vieš.. Krv pre nás je viac ako jedlo než pitie, čiže by som to moc nekombinoval" Zasmial som sa. A začal jesť iba jedlo.

Zamračila som sa. "Chcela som ti iba spraviť radosť." Sklonila som hlavu.

,,Spravila si." Usmial som sa na ňu.

Slabo som sa usmiala a pokračovala v jedení.

Nejedol som všetko, lebo už som nemal chuť na tú obyčajnú stravu.. Bol som hladný a nasýtiť ma môže jedine krv. Vzal som si pohár krvi do ruky a pozoroval ho.

"Tak predsa to zmiešaš?" Zdvihla som obočie.

,,Nejedol som veľa a som hladný" Pozrel som na ňu a potom späť na krv. Ako som pil tú Laureninu chutila tak fantasticky a najmä bola čerstvá, teplá, nie ako toto.

Nechápala som ho, no neriešila som to. Zrejme ho mohla nasýtiť iba krv. Vstala som a odišla umyť riad. Bola som k Loganovi otočená chrtom.

,,Lauren" Ozval som sa jej pri uchu.

Nedskočila som. "Logan.. Takmer som dostala infarkt." Snažila som sa zhlboka dýchať. "Vystrašil si ma." Zamrmlala som už kľudnejšie.

,,To som nechcel.. Prepáč" Pokrútil som hlavou, aby som sa spamätal a ustúpil som od nej.

"Hmm.. Čo si vlastne chcel?" Otočila som sa k nemu.

Pozrel som do zeme.,,Ale nič" Cúvol som od nej. Musím sa ovládať. Stratím kontrolu a ešte by som jej ublížil. Znova.

"No dobre." Upratala som mu kuchyňu.

Vypil som pohár krvi. Striaslo ma. Bola hnusná a predsa to je tá, čo vždy pijem. Už som si totálne odvykol od čerstvej, čiže teraz si budem musieť znova zvykať na túto odbornú, keďže som znova ochutnal čerstvú a nechcem inú.

"Čo budeme robiť teraz?"

,,Zvykať si" Povdzychol som si potichu a umyl pohár.

"A na čo?"

,,Uh.. Čo.. Prepáč.. Na nič.. Môžme si pozrieť film" Nečakal som, že to bude počuť.

"Ok." Prešla som do obývačky a skočila na gauč.

Došiel som za ňou.,,Povedz si žáner"

"Sfi-fi."

,,Ok" Mykol som plecom a zapol prvý sci - fi film, ktorý mi nabehol.

Celý čas som film sledovala s neskrývaným záujmom a nadšením. Bol úžasný.

Pozeral som film, ale viac som sa sústredil na Lauren. Bola tak zaujatá a zlatá.

Keď film skončil, s úsmevom som sa otočila na Logana. "To. Bolo. Úzasné!" Na tvári som mala znova ten široký úsmev, ktorý som mala v jeho prítomnosti už tretíkrát.

Jej úsmev prinútil aj mňa sa usmiať.,,To som rád"

Zahryzla som si do pery a sklonila hlavu. Znova mi do líc vstúpla červeň. "Pustíme si ešte niečo?" Neisto sa ho opýtala a pozrela mu do očí.

,,Samozrejme" Usmial som sa.,,Ďalší sci-fi?"

"Teraz vyber ty." Slabo som sa usmiala.

Usmial som sa.,,To nechceš"

Zdvihla som obočie. "Horor?"

,,Väčšinou ma napádajú len také" Zasmial som sa.

"Že si to ty, tak to môzeš pustiť. Ja to nejako zvládnem."

,,Hm.. Uvidím" Pustil som horor horší než ten, čo bol minule. Tento som mal dobre overený.

Sedela som ticho, s nohami pritisnutími k hrudi. So strachom som pozerala na horor a nohy si objímala rukami.

Pozeral som film a občas som očkom prešiel na ňu.,,Hneď som späť.. Idem si pre krv" Vstal som z gauča a zmizol som.

To mi snáď robí narokom. Položila som si čelo na kolena a zatvorila oči.

Bol som preč asi päť minút. Nešiel som si pre krv, chcel som ju vystrašiť.

Bol preč už dlho. Určite niečo chystá. Zakňučala som.

Došiel som do mojej izby. Ľahol som si na posteľ a dlhšie čakal.

Keď sa Logan vráti, určite ho nakopem. Toto bolo od neho naozaj hnusné.

Potichu a upírskou rýchlosťou som sa presunul za jej gauč. Nemala šancu si ma všimnúť. Ak sa nesustredila nemohla ma ani cítiť. Vystrel som svoju ruku a položil jej ju na rameno a cez druhú stranu som sa naklonil k jej uchu.,,Bojíš sa?" Zašepkal som a vypol som diaľkovým, ktoré som stihol vziať voľnou rukou film.