WITHOUT WINGS ✔️

9.

Keď bolo po všetkom vydýchol som si. Bolela ma hlava.

"Hotovo." Jemne som sa usmiala.

,,Treští mi v hlave." Chytil som sa za hlavu.

"O chvíľu to prejde, neboj." znova som chytila jeho tvár do dlaní.

Usmial som sa na ňu.,,Ďakujem"

Slabo som sa usmiala a zliezla dolu. Musela som zakloniť hlavu, aby som mu videla do tváre.

Vydýchol som si.,,Vtedy v izbe.. Bola si ticho..."

"Keď zatvoríš vílu do izby bez slnka, čerstvého vzduchu, prírody a voľnosti.. Posupne zošalie a zomrie." Mykla som plecami.

,,Fiha.. Prepáč, to som nevedel.. Uhm.. Pamätáš si asi teda na to, čo som hovoril?" Neisto som na ňu pozrel.

Prikývla som. "Ja som ťa počula."

,,To mi je jasné.. Uh.. Chceš sa niečo spýtať alebo...?" Poškrabal som sa vzadu na hlave.

"Ani nie.. Aspoň zatiaľ."

,,Okej" Usmial som sa.

Nevedela som čo ďalej, preto som pred ním stála so sklonenou hlavou.

,,Uh.. Pozrieme si film?" Spýtal som sa.

"Môžeme." Pozrela som mu do oči.

,,Pozeráš akčné, komédie, horory" Zdvihol som obočie. Prosím len nech nepozerá romantické.

"To je jedno. Len nie romantické. Tie veľmi nemusím" Zahryzla som si do pery.

Zasmial som sa.,,Vďaka Bohu.. Tak horor" Diabolsky som sa na ňu usmial.

"Uhmmmmm..." Išla som za ním. Možno som mala radšej povedať romantické....

Sadla si na gauč a ja som zatiaľ vyberal film.,,Videla si v démonov?" Pozrel som na ňu. Bol to prvý, ktorý ma napadol.

"Nie." Sadla som si na gauč.

,,Tak si pustíme niečo iné.." Zasmial som sa a našiel podobný horor iba v oveľa horšej verzii. Ja sa hororov aj tak nebojím. A to som nechcel pozerať, keď som to už videl.

"Uhmmm.." Sledovala som ho, ako zapínal film.

,,Bojíš sa hororov?" Pozrel som na ňu a v kútiku duše dúfal, že sa bojí.

"Ja neviem. Ešte som žiaden nevidela." Priznala som sa.

,,Super.. Ale vieš, čo je to horor, že?" Zdvihol som obočie.

"To áno." Ticho som sa zasmiala.

,,Tak dobre.. Nerád by som ťa tým prekvapil" Zasmial som sa a zapol film.

"Toho sa bát nemusíš." Zdvihla som hore jeden kútik úst. Najprv to nebolo nič, no potom ten film začal robiť to, vďaka čomu sa horor volal.

Pozeral som zaujato.. Tento film som ešte nevidel.. Som zvedavý, či prežijú všetci. Ale asi nie.

Zakňučala som. Bolo to hrozné. Videla som ako ich všetkých zabili. Aj keď som vedela, že je to iba film, bála som sa.

Pozrel som na ňu.,,Si v pohode?"Doširoka som sa usmieval.

Zamračila som sa. Nohy som si pritiahla k sebe a hlavu si zložila na kolená.

Podľa jej tepu som vedel, že sa bojí. Prisunul som sa bližšie k nej.,,Kľud.. Je to len film" Usmial som sa.

"Ja viem.. No aj tak mi to príde desivé." Zasmrmlala som.

,,Sedíš vedľa upíra" Zasmial som sa.

"Tak týmto si ma fakt upokojil."

Zasmial som sa a objal ju okolo ramien.

S radosťou som sa k nemu pritisla ešte bližšie.

,,U mňa si v bezpečí.. Nemusíš sa báť" Pošepkal som a ďalej sledoval film.

Usmiala som sa. Naozaj usmiala. Nebol to ten polovičný úsmev, ale široký a úprimný úsmev, ktorý mi vedel na tvári vyčarovať iba Logan. Zvyšok filmu som pozrela na Logana a pomaly zaspávala.

Zaspala mi na ramene. Musel som sa usmiať. Film som vypol, ale nemal som ti srdce na to pohnúť sa. Tak som tak len tak sedel.

Zvnova sa mi sníval sen, ktorý bol skôr nočná mora, aj keď to bola krutá realita. Znova som prežila odtrhnutie mojich ktídel. Znova.. S výkrikom bolesti a strachu som sa zobudila.

Úplne ma myklo.,,Lauren.. Si v poriadku?" S obavami som na ňu pozrel..,,To ten film?"

Pokrútila som hlavou a obzerala sa okolo seba. Nakoniec som vyjrútila hlavu do zadu a pozrela sa na chrbát. Jednou rukou som si po mňom prešla a sklonila hlavu. Nebol to sen.

Pozeral som na ňu.,,Krídla?"

"Uhm.." Z očí mi ako vždy po tejto nočnej more tiekli slzy.

,,To mi je tak moc ľúto. Pre vílu musí byť hrozné stratiť krídla" Povedal som a posunul som sa k nej. Silno som ju objal, ale dával som pozor na tie miesta na jej chrbte.

Vzlykla som. "Lenže ja som ich nestratila. Odtrhli mi ich."

,,Kto?"

"Upíri.." Zamrmlala som.

Pustil som ju a pozrel jej do očí.,,Prečo to urobili?" Zamračil som sa.

"Neviem.. Jednoducho sa naše rody nenávidia." Vzlykla som.

,,Hej.. Počul som o tom.. Len mi je divné, že ťa rovno nezabili" Vzdychol som si.

"Snažili sa.. Ale.. Keď mi odtrhli krídla, zrazila ich moja bolesť. Neviem, možno som ich aj zabila.." Sklonila som hlavu. Nerada som na to spomínala.

Sklonil som hlavu. Bolo mi jej strašne ľúto.

"Prepáč, ale už radšej pôjdem." Postavila som sa. Potrebovala som ísť von. Na vzduch. Do prírody. Na slnečné lúče, aj keď už slnko takmer zapadlo.

,,Pôjdem s tebou.. Pre istotu.. Ak môžem teda.." Vstal som s ňou.

Prikývla som. Aj tak som len potrebovala odísť von.

Vyšli sme von. Prechádzať sa.

Po nejakom čase, mi už opäť bolo dobre.

,,Prepáč, že začínam, ale kde sú tvoje krídla teraz?"

"To neviem." Sklonila som hlavu. Moja nálada znova poklesla. "Ale necítim ich. Museli sa rozplinúť. Zrejme preto som prežila. Že sa moje krídla obetovali, aby som mohla žiť."

,,To je divné.. Uhm.. Tak prejdime na príjemnejšiu tému" Snažil som sa ju rozveseliť.,,Uh.. Tak.. Čo bol najkrajší zážitok v tvojom živote?" Usmial som sa.

"Keď som ťa spoznala." Jemne som sa usmiala a očervenela.

Doširoka som sa usmial a hneď ju objal. No dával som pozor na chrbát.