WITHOUT WINGS ✔️

13.

Prikývla som. Snažila som sa sústrediť, no trvalo mi to dlhšie. Kým som nás konečne premiestnila, bola som takmer úplne vyžerpaná. Spravila som okolo domu bariéru, vďaka čom usom sa zosypala na zem. A to doslova. Podlomili sa mi kolená a ja som sa v celej svojej krátkej dĺžke natiahla na zem. Ani som nevnímala bolesť, ktorú mi pád spôsobil najmä na hlave, odkiaľ som cítila niečo mokré.

,,Bože.. Bože!" Kričal som. Okolo jej hlavy sa rozliala krv. Vyvalil som oči a hneď si kľakol vedľa nej. Zahryzol som si do zápästia a priložil jej ho k ústam.,,Pi.. Prosím.. Pi!" Zamračil som sa.

"Som... Som v pohode." Odsunula som jeho ruku preč.

,,Pi!" Zamračil som sa na ňu. A znova ju k nej priložil.,,Krvácaš! Je vôbec zázrak, že ešte žiješ vzhľadom na to, že si si udrela hkavu, tak prosím ak má máš rada.."

Privrela som oči. "Toto je vydieranie." Vzala som jeho ruku a začala piť.

Pomaly som sa upokojoval.

Keď som už mala dosť, odtiahla som mu ruku preč.

Chytil som ju za ruku a zvdihol. Pod ňou bola kaluž krvi. Zdvihol som ju a z jej vlasov tiekla až na zem.,,Choď sa umyť. Ja to tu upracem" Povedal som. Hkavu už mala zahojenú vďaka mojej krvi.

Prikývla som a išla do kúpeľne. Už som si to tu za ten čas stihla zapamätať.

Zišiel som do kuchyne pre veľké uteráky a tiež mop a došiel hore.

Sprcha mi práve prišla v hod. Preto aom si ju užívala a po dôkladnom umytí som vyšla von len v uteráku. "Logan?"

Sústredil som sa na veľký flak krvi, ktorý sa rozlieval chodbou. Kľakol som si a namočil do toho jeden uterák. Ale nedalo by, aby som tú krv nechutnal. Bola ešte teplá a navyše voňala tak krásne. Musel som ju ochutnať. Strčil som do krvi prst a oblízal ho. Ani som sa nemýlil bola vynikajúca. Zrazu som sa prestal ovládať. Moje oči boli červené. Spravil som to isté ešte pár krát.

"Logan!" Skúsila som to znova.

Začul som z hora hlas. Nieje to predsa ten zdroj tejto úžasnej krvi? Uškrnul som sa a vstal som. Toto mi aj tak nestačí. Chcem viac! V momente som sa objavil vo svojej izbe a usmieval sa ako šialený. Krv z úst som si oblízal.

"Logan?" Otočila som sa k nemu. Na tvári mal šialený výraz, ktorý ma nútil ustupovať.

,,Ty si zdroj" Zachechtol som sa a oblízol si horný pravý tesák.,,Tvoja krv.. Vynikajúca" Už som sa neusmieval. Pomaly som k nej kráčal.

Vystrašene som naňho pozera a cúvala, kým mi stena nezabránila v pohybe. Možno som silná, no proti upírovi mám mizernú šancu. Moje srdce bilo tak rýchlo..

Podišiel som k nej a ruky jej položil po stranách hlavy. Usmial som sa.

Toto nevyzeralo dobre. Zahryzla som si do pery. Čo teraz? To mi chce naozaj ublížiť?

Odhrnul som jej vlasy z krku a naklonil sa k jej uchu.,,Chcem ju všetku" Povedal som chrapľavým hlasom.

Pokrútila som hlavou. "Nerob to." Povedala som tichým hlasom.

Nesústredil som sa na jej slová. Túžil som len po jednom. Po tom, čo ma tak volalo. Tesákmi som jej prešiel po krku. A nadýchol sa. Konečne.

Po tvári sa mi už kotúľali slzy. Tak predsa ma zabije. A ani na to nebude trrba jeho mamu. Myseľ mal čistú, bol sám za seba, takže ma zabije naozaj on.

Tesákmi som sa predral pod jej kožu.

Vykríkla som. Naozaj ma to bolelo. A ešte keď ma chrbtom tlačil na stenu.

Konečne som dostal to, po čom tak túžim. Viac tej dokonalej krvi. Tesáky som do nej zaryl ešte hlbšie.

"Dosť! Prosím!" Vzlykla som. Keď sa tesákmi do mňa zaryl ešte hlbšie, znova som vykríkla.

V tom som sa akoby prebral. Jej krvi som mal už dosť. Čo som to urobil? Okamžite som z nej tesáky vybral.,,Preboha" Zakryl som si ústa rukou a Zahryzol si do zápästia.,,Na.." Priložil som jej ho k ústam.

Len zťažka som sa držala na nohách. Ak by ma pustil, spadla by som. Nevládala som si vziať ani len jeho krv. "Nemôžem.. Prišla.. Prišla som o priveľa krvi.. A už som.. Už som raz tvoju krv.. Dostala.." Ťažko sa mi dýchalo. "Ak ma nechceš.. premeniť.. Čo ti radím nerobiť... Vezmeš tú...tú ruku preč." Vydýchla som.

Vzdychol som si. No jasné. Keď moja krv preváži obsah tej jej v jej tele stane sa upírka. Dal som svoju ruku preč a premiestnil ju na posteľ. Doniesol som jej obklad a priložil jej to ku krku.,,No tak.. Si nesmrteľná, tak ako ja. Budeš žiť večne.. Jasné?" Pozrel som na ňu a umyl jej ranu. Nevyzeralo to pekne. Ale po pár dňoch jej bude dobre.

Slabo som sa zasmiala. "Chcem spať." Zkňučala som ticho. moje oči boli privreté a každou chvíľou sa zatvárali viac a viac.

Samozrejme.. Nechám ťa samú. Ešte stále bola len v ručníku. Ranu som jej zalepil. Sykla od bolesti.,,To prejde" Povedal som ustarane a uložil ju do postele a zakryl. Aby jej nebola zima doniesol som pre istotu ešte dve deky, ktoré som položil na jej hrubú perinu.,,Dobrú noc" Dal som jej bozk na čelo.,,A prepáč" Povedal som a odchádzal som.

"Nie.. Nechoď." Zamrmlala som. Teraz som naozj nechcela ostať sama.