WITHOUT WINGS ✔️

33.

Moje ukrytie sa v Loganovom objatí veľmi dlho nevydržalo. Musela som sa otočiť. Nie! Jeho otec práve zaryl svoje tesáky do Loganovej mami. Jej ruka bola celá od krvi a už z diaľky som videla, hlboké rany po zuboch. Toto ju zrejme prebralo. Zavrčala a vrazila mu do pleca dýku. Zavyl ako zviera a s červenými očami ju odhodil preč. Z pleca si vybral dýku a s výrazom šialenstva ju hodil po Loganovi, ktorý už stál pri jeho mame. Dýka letela naozaj presne a rýchlo. Preto som ani veľmi neuvažovala a rovno sa rozbehla. Dýka ma zasiahla na bruchu. Našťastie len na boku, kde ma škaredo porezala. Moja mágia ju zachytila, aj keď trocha neskoro. S bolesťou som spadla na zem. Z boku mi tiekla krv, kam som si pritláčala ruky a Loganov otec sa smial ako pomiatnutý.

Šokovane som pozeral na Lauren, ale musel som sa rýchlo prebrať. Čiže upírskou rýchlosťou som vzal zo zeme dýku a vrazil ju otcovi priamo do srdca.,,Mal som to spraviť už dávno!" Zavrčal som a dýkou som mu v tele pootočil. Len nech trpí. Zaslúži si to tak, či tak.

S Loganovou mamou sme prekvapene pozerali na Logana. On k jeho otcovi neprebehol. Presunul sa tam. Len tak. Puf! A bol pri ňom. "To sú tie schopnosti." Povedala mi jeho mama ako vysvetlenie.

Keď otec už padol mŕtvy k zemi okamžite som pozrel na mamu a Lauren. Obe zranené. Mama, ale vedela v pohode chodiť. Lauren som zvdihol na ruky a jej mame pokynul, aby ma nasledovala dnu. Došiel som dnu a Lauren položil na kuchynský stôl. Vyhrnul som jej tričko, aby som videl na jej zakrvácanú ranu. Nebolo to také zlé. Hneď som jej ju vyčistil a zalepil. To isté som spravil s maminou rukou.

"Ďakujem." Povedala som Loganovi. Felix a Filipom odišli preč. "To bolo rýchle." Skonštatovala nakoniec Loganova mama. "To áno. No je mŕtvy už naozaj." Pomaly som si sadla na stoličku a bolestivo zastonala.

Pozrel som na Lauren.,,Si v poriadku?"

"Áno, len.. Len to trocha bolí."

,,To prejde, neboj"

Usmiala som sa naňho. "Ja... Teda... Asi pôjdem." Povedala Loganova mama a sklonila hlavu.

,,Nemusíš" Zastavil som ju.,,Ďakujem.. Za všetko" Jemne som sa usmial.

Široko sa usmiala a vtiahla Logana do objatia.

Objatie som jej opätoval. Však predsa je to moja mama.

S úsmevom som ich pozorovala.

,,A tiež.. Prepáč za všetko" Zamrmlal som.

"To ty odpusť mne."

,,Odpustené" Zasmial som sa.

Celý čas som ich pozorovala. Práve teraz mi bolo ľúto, že nemám rodičov.

Natiahol som ruku k Lauren nech sa k nám pridá.

Zahryzla som si do pery a išla k ním.

,,Milujem vás a ďakujem za všetko" Zamrmlal som ako som si k sebe pritiahol Lauren.

"Aj ja teba." Odpovedala som mu. "Mám z vás tak veľkú radosť, deti moje." Usmiala sa na nás Loganova mama a objala nás ešte pevnejšie.. "Ďakujem vám. Za všetko."

A takto to išlo ďalej. Presťahovali sme sa do väčšieho domu a žili tam všetci traja. Felix s Filipom a Amy k nám chodili na návštevu. Amy sa už nemohla dočkať, keď bude mať kamaráta, alebo kamarátku. Ani ja sama neviem, či to bude chlapec, alebo divča. No s Loganom sme sa rozhodli, že sa necháme prekvapiť. Loganova mama sa veľmi teší, že bude konečne babičkou. Hm... V našu svadomnú noc sa Logan činil, takže už s určitosťou viem, že to budú dvojčatá, no nikomu ani slovo.. Teraz už viem, že dokážem byť šťastná aj bez krídel.

Ďakujeme všetkým, ktorí si túto knihu prečítali, hlasovali a komentovali ❤️
Ak by ste chceli viac takýchto príbehov, stačí sa pozrieť na môj profil alebo profil TikaTuka
Ďakujeme!💙