WITHOUT WINGS ✔️

12.

Zdvihla som hlavu práve keď k nám prišla Kendall.

Pozrel som na ňu.,,Rúti sa svet, že si zo svojho Olympu zostúpila až k nám?" Povedal som hnusne a usmial sa.

"Olympu? Ako prepáč, ale mýliš si miesta. Ona prišla určite z najhlbších hlbín Tartaru." Pozrela som na Logana.

Zasmial som sa. A pozrel na Lauren. Tak toto som od nej nečakal.,,To hej. Peklo je akurát pre ňu"

Od hnevu očervenela. "Takže si sa rozhodla. Budeš rovnaký odpad ako on!" Zavrčala hnusne. "Na tvojom mieste si dávam pozor, aby sa ti niečo nestalo." Povedala som chladne a sladko sa na ňu usmiala. Prekvapene sa na mňa pozerala, no cítila som z nej strach. Áno, aj sebe som nahnala menší strach.

Začudovane som pozrel na Lauren.

Rýchlo sa otočila a utekala preč. Len nech sa bojí. Sľúbila som, že Logana ochránim. Či už to on chce, alebo nie.

,,Sa nezdáš" Usmial som sa na ňu.

"Ochránim ťa. To ti sľubujem." Slabo som sa naňho usmiala

Vyprskol som do smiechu.,,Prepáč, ale.. Ja vážne nepotrebujem ochrániť.. Som oveľa nebezpečnejší než ty" Snažil som sa upokojiť ten smiech.

"Pff.. Ani len netušíš, ako sa mýliš"

,,Som upír" Prekrútil som očami.

"A ja víla. Stvprená na lov čarodejníc."

,,Áno.. A keď sme pri tom.. Čarodejnice ti možno neublížia, ale upíri? Tí hej.. Čo znamená, že som horší" Mykol som plecom.

Prekrútila som očami. "No fajn. Vyhral si." Sklonila som pohľad k lavici. "Znova nemám žiaden dôvod prečo ostať žiť." Zamrmlala som.

,,Prosím?" Toto vetou ma skutočne naštvala.

"Nič." Otočila som sa mu chrbtom.

,,Ako to myslíš? To ti ani ja za to nestojím?" Sklopil som zrak.

"Práveže áno. Preto by ma naozaj zničilo, ak by ti niekto ublížil."

,,Mne neublížia.."

"Ale čo ak áno?!" Zvýšila som hlas, čo sa mi v jeho prítomnosti stalo prvýkrát, ak nepočítam, keď sa mi snažil ublížiť.

V tom zazvonilo a do triedy vošla MOJA MAMA?! Došla k mojej lavici.,,Ahoj synak.. A ty.." S opovrhovaním pozrela na Lauren. Zavrčal som.,,Čo tak sa trochu porozprávať?" Usmiala sa a vyšla z triedy. Hneď som vstal a nasledoval ju.

"Počkaj!" Išla som za Loganom. Stihla som k nemu dobehnúť, než vyšiel z triedy.

Moja mama sa začala diabolsky smiať. Samozrejme jej plán vyšiel. Lauren išla za mnou. Len mávla rukou a už sme sa ocitli v nejakej uličke.

"To vážne. Toto je tak neoriginálne." Zamrmlala som. Možno nás premiestnila, nona mňa jej mágia nemala. Preto som chytila Logana za ruku. Oboch nás obkopil štít.

,,Hm.. Ty si víla.. Vedela. Som, že je na tebe niečo zlé. Preto som si aj na tvoje zabitie privolala Logana, ktorý ťa sam zabije a potom to bude ľutovať do konca života" Skríkla a diabolsky sa Zasmiala.

Už len to tak. Obklopila som Logana mágou víl. Takto by sa ma vedieť ovládať sám, aj keď som mu už jeho myseľ dávno opevnila.

Mama na mňa namierila a niečo si mrmlala. Zamračil som sa. Padol som na kolená.,,Máš dostatočne silnú mágiu?!" Pozrel som na Lauren. Bolela ma hlava preto som chvíli to však prestalo. Nepodarilo sa jej to.

Moja mágia je silná, keďže je z prírody. A tá je nekonečná. Jeho mama na mňa nemala šancu.

,,Ach! Moje plány mi neprekazí nejaká bezkrídlová urevaná suka z decáku!" Zvrieskla na ňu moja mama a zmizla preč.

Zviezla som sa na kolená a zhlboka dýchala. Jej slová ma poriadne zasiahli.

Pozrel som jej do očí. Teraz sme boli v rovnakej výške.,,Len kľud.. Si silná.. Neurazí ťa predsa taká potvora ako je ona"

Zdvihla som jeden kútik úst. "A vraj sa vieš o seba postarať sám." Zmenila som tému.

Zasmial som sa a pozrel jej do očí.,,Len si nechcem priznať, že ma práve ochránilo dievča" Odfrkol som si.,,Ale ďakujem" Usmial som sa na ňu.

Objala s ho okolo krku. "To ja ďakujem, dal si mi dôvod žiť." Objala.som ho ešte pevnejšie.

Usmial som sa.,,To aj ty mne" Pošepkal som jej.

Po chvíli som sa odtiahla. "Mali by sme sa vrátiť." Sklomila som hlavu.

,,Sme dosť ďaleko od školy.. A navyše som si istý, že je každú chvíľu tu. S posilou" Prekrútil som očami.

"Tak sa ma chyť. Premiestnim nás."

,,To dokážeš?" Zasmial som sa a chytil som ju za ruku. Na chvíľu sa nám stretli pohľady.

"V podstate áno." Zahryzla som si do pery a pozerala mu do očí. Sledovala som ich farbu, keď sa zrazu ozvalo PUF! A my sme boli opäť v škole.

Stále som nespúšťal pohľad od jej očí. Vedel som, že sme sa už premiestnili.

"Naše veci." Nechcela som ho ani len pustiť. Boli sme na prázdnej chodbe pred triedov.

,,Čo s nimi?" Stále som od nej nespúšťal zrak.

"Nenecháme ich tu."

,,Však nikam nejdeme.. A tie veci tiež nie" Usmial som sa.

"Vravel si, že príde aj s posilami." Jeho oči boli naozaj nádherné.

,,Uhm" Zamrmlal som.

Na čo to do frasa, myslím? Chcela som od neho odtrhnúť zrak, ale nešlo to. Aj keď to bolo už príliš intenzívne. Preto som sa premohla a sklonila hlavu.

Hneď som sa prebral.,,Jasné.. Naše veci.. Čo tu ešte stojíme" Odfrkol som si a vošiel do triedy a vzal ich. Bolo to ako keby ma Hypnotizovala.

Čakala som na mieste, pokiaľ sa Logan nevrátil. V tichosti som mu poďakovala a vzala si ich.

Vzal som ju za ruku.,,Presunieš nás ku mne?" Usmial som sa.