WITHOUT WINGS ✔️

27.

Vzal som zo školy veci a vrátil sa domov. Spala tak sladko. Nemienil som ju budiť. Urobil som jedlo, aby mala čo jesť, keď vstane a zatiaľ som si ľahol dole na gauč, aby som. Ju nezobudil.

Zobudila aom sa na otvorenie dverí.

Po troch hodinách som ju išiel skontrolovať. Otvoril som čo najtichšie dvere a ona zamurčala. Asi som ju zobudil. Podišiel som k nej.,,Dole máš večeru" Zasmial som sa.

"Večeru?!" Vyletela som z miesta. "O Bože! Amy!" Rýchlo som sa obula.

,,Ou" V tom momente som si na ňu spomenul aj ja.,,Kde môže byť teraz?"

"Neviem. Má len štyri. Je tak maličká." Rýchlo som bežala dolu po shodoch.

Rýchlo som bežal za ňou.,,Pôjdem s tebou" Povedal som a rýchlo sa obul a obliekol.,,Ty si sa konečne zotavila, takže svoju mágiu používať nebudeš. Odnesiem ťa tam"

"Ja.. Fajn. Vezmi ma k škôlke, prosím."

Zvdihol som ju na ruky a za chvíľu sme boli pri škôlke, kde som ju položil na zem.

"Amy!" Zakričala som. Vošla som do škôlky. Táto škôlka je otvorená našťastie až do siedmej. A je len niečo po šiestej. Keď som bola dnu, znova som povedala Amyino meno. Čakala som, kým ku mne nepribehlo malé blonďaté dievčatko. "Amy." Zohla som sa k nej a objala ju. "Prišla si." Chúlila sa v mojom náručí. "Áno. Len.. Bolo mi zle a zaspala som. Ach bože. Nemala som si ľahnúť. Nemala." Pevne som ju objímala. "To nič. Hrala som sa s Derekom. Veď vieš, táto škôlka je ešte otvorená." Zachichotala sa.

Vydýchol som si a pozeral na ne.

"Tak poď. Ideme domov." Vzali sme jej veci a išli k Amy domov.

Keď sme došli až k nej čakal som pred domom kým sa vybavia.

Prišla som k dverám. "Ja.. Mám otazku." Opýtala som sa Logana.

,,Hm?" Zdvihol som obočie.

"Mohla.. Mohla by som ísť naspäť k tebe?" Neisto som naňho pozrela.

Vydýchol som si.,,Už som sa bál, že sa nespýtaš" Hneď som ju objal.

Ticho som sa zasmiala. "Tak si vezmem veci." Otočila som sa a spoza dverí si vzala veci. "Ahojte!" Zaktičala som a zatvorila za sebou dvere.

Zasmial som sa.,,To len tak?"

Mykla som plecami.

,,Tak fajn" Vzal som ju na ruky a rozbehol som sa domov. Zastavili sme pri dverách, kde som odomkol a za nami zamkol.,,Máš tú večeru" Usmial som sa.

"Ďakujem." Položila som veci na zem a sadla si k stolu.

Naložil som jej špagety a položil ich na tanier pred ňu. Ešte boli akurát, takže v pohode.

"Mhmm.. Ďakujem. Toto mám najradšej." Pustila som sa do jedla.

Usmial som sa.

Keď som dojedla, umyla som za sebou. "Teraz si na rade ty. Vyzeráš naozaj smrteľne bledo." Prišla som k nemu.

Zasmial som sa.,,Tak fajn" Chytil som ju za ramená a pritiahol k sebe.

Srdce sa mi rýchlo rozbúchalo. Nie z toho, čo ide spraviť. Nie. Ale z jeho blízkosti. Znova som sa stratila v jeho tyrkysovo modrých očiach.