WITHOUT WINGS ✔️

21.

Zaťala som zuby a zatvorila oči. Rýchlo som to vypila a rozkašľala sa.

Sledoval som ju. Mierne som ju pobúchal po chrbte.,,Nepi to rýchlo" Prekrútil som očami.

"Nechutí mi to. Tak buď rád, že som to vôbec vypila." Sklonila som hlavu a znova vliezla do postele.

,,Ty buď rada..tebe bude dobre" Mykol som plecom.

Ticho som zavrčala.

Prekrútil som očami a sadol si na posteľ vedľa nej.

"Neleziem ti ešte na nervy?" Pozerala som na perinu.

,,Žartuješ? Konečne mám kamarátku.. Ty mi nikdy nebudeš liezť na nervy" Zasmial som sa.

Slabo som sa usmiala a otočila k nemu. Hneď na to som sa k nemu prisunula a objala ho.

Chytil som jej ruku a usmial sa.

Zatvorila som oči a vychutnávala si jeho prítomnosť.

Vykrútil som sa z jej objatia a hodil sa na posteľ vedľa nej.

Ticho som sa zasmiala.

Otočil som sa tvárou k nej a čakal kým spraví to isté.

Otočila som sa k nemu. Jemný úsmev mi z tváre nezmizol.

Pozeral som do jej očí.

"Páčia sa mi tvoje oči." Povedala som prvú vec, ktorá mi napadla.

Doširoka som sa usmial.,,Aj mne tvoje"

Začervenala som sa.

,,Si vážne roztomilá, keď sa červenáš, Vieš to?"

Očervenella som ešte viac. Zahryzla som si do pery a pozrela na perinu. Roztomilá?

Usmial som sa.

"Dobrú."

,,Och tak to nie" V momente som na nej znova sedel.,,Si neskutočný spachtoš! Práve si sa zobudila" Zasmial som sa.

"Som chorá, čo čakaš." Zamrmlala som so zatvorenými očami. "Inak, aj dnes v noci sa sem pokúšali dostať. No moja mágia im musela ublížiť, keďže som cítila ako v bolestiach a so strachom odtiaľ bežia." Zavrtela som sa pod ním.

Zachechtol som sa.,,Tak to by mali.. Šťastie, že nás nespoznali" Uškrnul som sa.,,To by dopadli asi horšie.. A nevyhováraj sa, že si chorá.. Celý čas odkedy tu si spíš každú chvíľu" Zasmial som sa.

"Vážne? Pretože je to vždy tvojou príčinou."

Zarazil som sa.

"Teda, takmer vždy. Nútiš ma pozerať desivé filmy, potom radšej zaleziem pod perinu. Napcháš ma jedlom a ja som potom unavená. Keď pred tebou utekám, tak sa tak vyčerpám, že sa mi chce spať. Plus tie uhryznutia. A tá bariéra. Potrebujem čo najviac energie." Ticho som mu vysvetlila príčiny môjho spánku. "A to podstatné. Táto posteľ je tá najlepšia na akej som spala. A ver mi. Ja som decké domovi striedala dosť často."

,,Ja som ťa tie filmy ale nikdy nenútil. Tiež druhé uhryznutie si mi dovolila. Jesť potrebuješ a ty vždy utekáš. Nikto ti to nekáže" Zdvihol som obočie.

"Moja verzia sa mi páčila viac." Uculila som sa naňho.

,,Fajn.. Ako chceš.. Už ťa nekusnem. Bariéru môžeš kľudne vypnúť a po mojej smrti si nechať tento dom" Zliezol som z nej.

Ihneď zom ho chytila a nejakým zázrakom ho dostala pod seba. Sedela som obkročmo na ňom a bola som k nemu naklonená. "Toto už viac nehovor." V očiach ma štípali slzy.

Zatvoril som oči.,,Dobrú noc" Na oplátku som sa správal ako ona, aby vedela aké to je.

Zakňučala som, no ľahla si naňho. "Dobrú." Šepla som a potichu plakala. Nechcem ho stratiť. Nemôžem.

Neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať.

Kým on spal, ja som zatiaľ na ňom ticho ležala a plakala. Ani si nevedomil, ako mi tou vetou ublížil.

Po asi dvoch hodinách som sa zobudil.

Ani som si nevšimla, že sa zobudil. Z mojich červených očí odplaču stále tiekli slzy.

Pozrel som na Lauren.,,Ty plačeš?"

"Nie." Čelo som si oprela o jeho hruď, nech ma nevidí.

Zamračil som sa.,,Počujem ťa. Viem kedy niekto plače"

Ostala som ticho.

Objal som ju.,,Neplač.. Nemáš dôvod" Pošepkal som jej.

Objala som ho okolo krku. Ležala som na ňom, no teraz som mala kolená po bokoch jeho brucha, takže som naňom znova sedela.

Usmial som sa na ňu.

Takto prešiel týždeň. Tichý a nerušený. Loganova mama nás nijako nenapádala. Môj krk bol stále boľavý, no nesťažovala som sa.

,,Lauren.. Raňajky!" Kričal som zdola na Lauren.

"Už idem!" Odkričala som a cez hlavu si pretiahla biele tričko. Legíny som si vytiahla vyššie, nech po nich nestúpem a utekala dolu po schodoch.

Na stole už boli pripravené raňajky a sedel som už na stoličke.

"Ahoj." Pozdravila som, keď som prišla do kuchyne. "Hmm.. A čo ty? Kedy budeš jesť?" Uškrnula som sa. Mala som na mysli svoju krv.

,,Neviem" Usmial som sa na ňu.

"Ok. Najem sa a potom sa naješ, respektíve napiješ, ty. Platí?" Slabo som sa naňho usmiala a sadla si za stôl.

,,Tak fajn" Mykol som plecom.

Keď som dojedla upretala som za sebou a sadla si na kuchynskú linku, nech sa nezostpem na zem. "Ok. Brú chuť." Naklonila som hlavu na stranu.

Vstal som a išiel k nej. Podišiel som k nej a s úsmevom som jej rukou jemne prešiel po líci.

Slabo som sa naňho usmiala a nakoniec zatvorila oči. Nervozitou som si hrýzla peru.