WITHOUT WINGS ✔️

29.

"Nie. Povinnosťou strážcu Rademzi a Zemi je strážiť a mať potomka. To je koniec. Keď sa rozhodnú, môžu odísť do Rademzi skôr, dobrovoľne, takže práca strážcu pripadá na potomka. Vždy je len jeden strážca. Preto som svojich rodičov nepoznala. Odišli obaja. Spoločne."

,,Ou.. Aha."

Mykla som plecami.

Doniesli nám konečne jedlo a aj víno. Ktoré som nám nalial do pohárov.,,Prípitok... Na nás" Zvdihol som pohár a štrngol si s ňou.

"Vieš, mám ešte týždeň sedemnásť, nemala by som piť. A k tomu, víli sa príliš rýchlo opijú, aj keď viem zo svojho tela odstrániť alkohol." Povedala som po prípitku.

,,Nemusíš to vypiť všetko.. Dopijem aj za teba" Zasmial som sa.

"Ok." Položila som pohár k nemu. Najprv som to chcela preliať, no keď sme v tak drahej reštaurácii, asi by sa to nehodilo.

Vzal som si ho na moju stranu a celé som to vypil.,,Červené víno a navyše také kvalitné ako tu je moje najobľúbenejšie" Uškrnul som sa.

"Dobre vedieť." Zasmiala som sa.

Pustili sme sa do jedla..

Rande bolo perfektné. Logan sa stihol trocha opiť, keďže stiahol celú fľašu sám. No ako upír, vytriezvel rýchlo. Domov sme sa vrili až o niekoľko hodín. Boli sme preč až do večera, keďže sme stihli aj prechádzku po parku, pláži a ja som ho stihla zatiahnúť aj do galérie.

Došli sme domov úplne unavený a hodili sme sa do postele. Naraz. Hneď som zo seba strhol všetko oblečenie a ľahol si do postele. Samozrejme spodné prádlo mi zostalo.

Zopakaovala som postup po Loganovi a prikryla sa.

Pritiahol som si ju zo zadu k sebe a pevne mal cez ňu preloženú ruku.,,Dobrú noc" Pošepkal som jej.

"Dobrú." Unavene som vydýchla.

Spolu v objatí sme zaspali.

Keď som sa ráno zobudila, Logan ma držal pevne v objatí. Bolo to príjemné, preto som sa tvárila, že spím.

,,Viem, že si hore" Pošepkal som jej do ucha a zamurčal.

Ticho som sa zachichotala. "Pšt! Ja spím."

Zachechtol som sa a snažil som sa znova zaspať.

Obaja sme znova zaspali.

Prebudil nás zvonček zdola.

Rývhlo zom si sadla. "Asi som dostala infarkt." Chytila som sa za srdce a snažila sa ukľudniť.

Aj ja som sa posadil.,,Nemáš poňatia kto by to mohol byť?"

"Hmm... Ja.. Nejaký chlap. Temný, zlý, má city, no skôr je úpne bezciný. Neviem, kto to je. Nepoznám ho, no je mi nejako povedomý." Povedala som a radšej sa išla obliecť.

Zamračil som sa a vstal som. Obliekol som sa. Zas sa ozval zvonček. Prekrútil som očami.,,Idem tam" Zbehol som dole upírskou rýchlosťou a otvoril som dvere, ale osoba, ktorá tam stála mi už len svojim zjavom vyrazila dych.

"Logan?" Prišla som za ním.

Zarazene som stále pozeral na osobu predomnou.,,Otec? Ty.. Ty žiješ?" Zasmial som sa a hneď som ho obajal.