Surprise (BOOK2)

8. kapitola

Louis sa do spálne vplížil až okolo polnoci. Na posteli už naňho netrpezlivo čakal blondiak a s prekríženými rukami čakal na vysvetlenie. Brunet naňho iba zopár minút pozeral a nakoniec mu s povzdychom vliezol do náruče.

"Skôr ako mi povieš, že bol hrozný nápad sem ísť, prosím chýbali mi," šepol brunet a nechal sa pobozkať do vlasov.

"Prečo si mi to nepovedal?" zaujímal sa miesto výčitiek blondiak. Louis naňho nechápavo pozrel a zdvihol svoje obočie. Nechápal o čom to jeho priateľ hovorí.

"O čom?" šepol po chvíli ticha a pozrel sa do hnedých očí svojho snúbenca.

"No predsa si tehotný! Vieš ako som si prial bábo a ty si mi to zatajoval, až do dnes," a brunetovi po týchto slovách došlo, o čom jeho láska hovorí. Myslí si, že je tehotný. Myslí, že je tehotný s ním a nepovedal mu to.

"Čo? Justin ty si to pochopil zle. Nečakáme bábo, len som potreboval, aby o tebe Harry prestal hovoriť tie škaredé veci," šepol a vzal jeho tvár do dlaní, "predsa ak by som aj malé čakal vedel by si to asi prvý, no nie?"

"Takže nebudema mať mimino," smutne poznamenal a trocha sa od neho odtiahol.

"Zatiaľ nie, ale pred ostatnými áno dobre? Sľubujem, že čo najskôr si mimi urobíme," pousmial sa a po dlhej dobe mu zažiarili oči pri predstave malého Biebra.

"Sľubuješ?"

"Na hrob našej mačky."

"My mačku nemáme!"

"Tak koho mačku som to krmil každý deň?!"

***

"Tati?" ozvalo sa do ticha izby v ktorej hlboko spal Zayn v náruči prebudeného Liama.

"Ocko spí. Čo je?" zamrmlal a zaostril na uplakanú tvár svojho nevlastného syna. Opatrne položil Zayna na jeho stranu postele a posadil sa, aby mal lepší prístup k Tateovi.

"J- ja.. nemohol by som pri vás spať?" zčervenal a priblížil sa k posteli jeho otcov.

"Tate už si dosť veľký na to, aby si spal v svojej izbe sám," šepol s povzdychom brunet a odhodil svoju perinu s úmyslom ísť uložiť malého späť do jeho izby.

"Chýba mi mama," šepol plačlivo a pozrel sa do Liamových očí. V modrých sa hromadili slzy smútku a odlúčenia od jeho rodiča.

"Poď sem," natiahol k nemu ruku a jemne si ho pritiahol k sebe do náruče, "mama musí pracovať, tým že si sa narodil jej do života prišiel veľký dar. No rovnako aj zodpovednosť, zlato," to po prvý krát,čo mu takto povedal.

"Ale ona skoro nikdy nie je doma! Stále som u vás a aj keď vás ľúbim... chcem svoju mamu," to Liama trochu zabolelo no nekomentoval to. Pritiahol si telíčko bližšie a prehrabol mu čierne vlasy.

"Vydrž to, baby boy," zamrmlal mu do ucha a spolu s ním si ľahol do postele. Položil si ho na svoju hruď a jemne mu prechádzal rukou po chrbátiku. Baby boy mu hovoril vždy, keď za ním s niečím prišiel. Čo sa v poslednej dobe nestávalo často.

"Opustíš ocka. Ako to urobil strýko Harry, Louisovi? Joy mi rozprávala o tom ako bol jeho oco smutný, kdekoľvek sa spomenulo strýkovo meno. Nechcem, aby to bolelo aj ocka. Nechcem aby to bolelo mňa. Mám ťa rád, dad," zamrmlal a posledné slová splynuli spoločne so zívnutím.

"Nikdy to neurobím baby boy, na to vás až priveľmi milujem. A teraz spi, zajtra teda už dnes máš tréning a nechceš predsa na ňom zaspať, hm?"

"Zaspievaš mi?" šepol a pohodlnejšie sa usalašil na jeho hrudi.