Surprise (BOOK2)

Epilóg

"Zack! Jammie!" zakričal do záhrady Louis a pevne stískal malého chlapčeka vo svojom náruči. Zelené oči behali s tými jeho po okolí v snahe vyhľadať dvoch nezbedníkov, ktorí lietali po záhrade. Nechápal ako rýchlo to zbehlo. 

Jammie práve oslavoval svoje šieste narodininy a Zack bol päťročný chvostík, ktorý ho všade nasledoval. Louis sa zasmial, keď sa malé ruky jeho najmladšieho syna dotkli jeho krku a začal mu štípať pokožku. Upriamil svoje oči do tých zelených plných nevinnosti a uchechtol sa.

"Netvár sa tak nevinne. Ty si ich videl, však?" pošteklil ho po brušku a čakal na odpoveď svojho trojročného syna. Ten však pokrútil hlavou a mlčal. Louis sa zasmial a sklonil sa k nemu, aby ho pobozkal na čele a líčkach. Nemohol si pomôcť, milovať jeho tri deti rovnako, ale malý Daniel mal v jeho srdci špeciálne miestečko. Skoro neprežil pôrod, takže bol ohľadom neho strašne ochranársky.

"Jammie!" zakričal znova a povzdychol si, keď sa znova nič neozvalo. Chcel ešte raz skríknuť, ale okolo jeho nôh sa obmotali štyri detské ruky. Pozrel na zem a povzdychol si, než sa úľavne usmial. Okolo pravej nohy ho objímal s úsmevom James a okolo ľavej to bol zasa Zack.

"Padajte dovnútra. Ideme sa najesť a potom sa môžete ísť ešte chvíľu hrať," popohnal ich dovnútra. Práve, keď zatváral dvere do zadnej záhrady dole zbehla oblečená Joy, ktorá si do vrecka strkala peňaženku.

"Kam ideš?" zdvihol obočie a položil Daniela na zem. Joy sa zastavila a potom pozrela na svojho otca.

"Von," pokrčila ramenami a začala sa obúvať do tenisiek.

"Vážne, zlatko? Nikam nejdeš, obed je hotový," zastavil ju  a postrčil ju smerom k jedálni. Joy si otravene povzdychla a prešla spolu s otcom do jedálni, kde už boli všetci. Otrávane si uvedomila, že Tate ju nečaká vonku, ale sedí za stolom spolu s jeho rodičmi. Zayn zvieral pri sebe malý uzlíček, ktorý poťahoval nosom pripravený na plač a Liam niečo vysvetľoval Zackovi.

Sadla si vedľa neho a prebodla ho pohľadom. On len pokrčil ramenami a začal sa hrať na mobile.

"Trhni si, Malik," zamrmlala jeho smerom, keď zistila, že píše ich priateľom, že neprídu. Louis sa s úsmevom posadil a nechal všetkých nech si naberú z mnohých nádob, ktoré boli na obrovskom stole.

"Joy!" zavrčal na ňu varovne Harry a ona znova pretočila očami ako to mala zvykom. Louis mu upokojujúco položil dlaň na tú jeho a jemne ho pobozkal. Usmial sa na Daniela a pomohol mu nakrať mäso. Ten v dlaniach zvieral medvedíka a spieval si jednu z detských pesničiek.

"Čo ste dnes robili v škole, Tate?" spýtal sa s úsmevom modrooký a vlažil si kúsok jedla do úst. Potom nabral sústo menšou lyžičkou a priložil ju k detským ústam Daniela. Ten pokrútil hlavou a odtiahol sa od jedla. Louis sa usmial a položil ju naspäť do taniera hovoriac svojmu najmladšiemu, že to skúsia neskôr.

"Ale nič, normálne. Vyučko, trest a potom- au!" zavrčal na svoju kamarátku, ktorá ho kopla do nohy, "čo robíš! Vieš ako ma bolí po tom, čo som spadol z toho rebríku!"

"Panebože, ty si idiot," zastonala nahlas a začala jesť. Vyhýbala sa pohľadu jej otcov a ďalej jedla zeleninu, ktorú si nabrala.

"Čo ste znova urobili," spýtal sa pokojne Liam a prestal jesť, aby na nich upriamil svoj pohľad. Obaja sa zamrvili a pozreli na svoje jedlá.

"Nič závažné, len sme sa trocha pochytili," zašepkal a pozrel ospravedlňujúco na Joy. Tá znova pretočila očami. Nevyjadrovala sa k tomu, že medzi nimi bola dnes verejná hádka a bitka o nejakej blbosti. Obaja zdedili panovačné povahy po svojich rodičoch, preto to u nich bolo celkom normálne.