Surprise (BOOK2)

34. kapitola

"Čo to sakra, Liam!" zakvílil a odtiahol sa od neho. Minimálne na diaľku paží a vytreštene na neho pozeral. Nechápal, čo to do neho vošlo. Samozrejme, predtým sa bozkávali, ale nebolo to nič vážne..

"Ja- ja.." nervózne koktal a díval sa do jeho očí. Louis  ho potiahol dovnútra domu a zatvoril za nimi dvere. Liam ho stále držal za ruku, a vyzeralo to tak, že ho tak rýchlo nepustí. Jemne ho začal viesť do ich obývačke. Myslel si len, že je opitý. Síce ho mal chuť vyhrešiť za to, že šoféroval keď si vypil. 

Ale pery bruneta ho znova umlčali a Louis nespokojne zavrčal, keď z jeho pier nezacítil skoro vôbec alkohol. Musel byť pri plnom vedomí. Svalnaté ruky sa obmotali okolo jeho pásu a vyzdvihol si ho do náruče. Jemne ho oprel o stenu a začal mu hryzať spodnú peru. 

Louis sa až pozastavoval nad tým, aký je k nemu Liam jemný. Dával pozor a premýšľal o každom jeho pohybe a dotyku, ktorý mu venoval.

"Toto nie je správne," zašepkal modrooký, ale jeho osamelá a zranená duša kvílila nadtým ako chcela viac. 

"Ja viem," zašepkal a zaboril prsty do jeho mäkkej pokožky.

"Mali by sme prestať," zašepkal mu do pier a pritiahol si ho bližšie k sebe. Liam horlivo prikývol, ale aj napriek tomu ho viac oprel o stenu a ďalej obtieral svoje pery o tie jeho.

"Tati?" ozval sa za nimi a oboja sa od seba s trhnutím odtiahli. Miesto toho, aby venovali pozornosť detskému hlásku, sa dívali do očí toho druhého a splašene dýchali. Louis opatrne zliezol z Liamovej náruče a pozrel sa na Joy, ktorá sa mračila.

"Áno, princezná?" sklonil sa k nej a pobozkal ju na čelo.

"Tateovi nie je dobre, leží v posteli a hovorí, že mu je zima, aj keď som naplno zapla topenie a dala mu aj svoju perinu," brunet sa zamračil a začal vychádzať schody do izby, kde bol Tate. Joy nechal v spoločnosti Liama.

Hneď za prvým rohom sa oprel o stenu a roztrasene sa pozrel pred seba. Trasúcimi rukami prešiel po svojich perách a privrel oči. Tak veľmi si prial, aby to boli kučeravcove pery a jeho dotyky, aby mu spôsobovali ten úžasný pocit a motýle v žalúdku. Ale malo sa zmysel sa brániť? Hlavne, keď o neho teraz Liam prejavil záujem?

Prešiel k dverám a vošiel dovnútra. Pozrel na trasúce sa telíčko pod perinami. Mal privreté oči a Louis, ako už mnohokrát za ten čas preklínal genetiku za to, že Tate vyzeral presne ako Zayn.

"Už som tu," prešiel k nemu a opatrne k nemu vliezol pod perinu. Pritúlil si ho k sebe na hruď a jemne ho upokojoval. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že to bude jednodňová horúčka, ktorá sa musí len vyspať.

"Tati," zamrmlal a zaboril si tvár do jeho krku. Louis sa bolestivo zamračil a snažil sa utíšiť jeho prudké pohyby a slová z polospánku.

"Som tu, všetko je dobré. Zvládneme to," zašepkal a rozhodne pozrel na čiernu oblohu za oknom. Bol rozhodnutý, že je čas všetku tú frašku ukončiť.

***

"Usteliem ti na gauči," poznamenal a omráčene pozrel do obývačky. Počul ako Joy ťapkala za ním. Liam sa miesto toho, aby jej pripravil gauč, naňho padol a prehrabol si nakrátko zastrihuté vlasy. Joy s hlasným zívnutím si ustlala v jeho náruči. Sadla si pohodlne do jeho lona a položila si hlavu na jeho hruď.

"Joy?" zašepkal potichu a pohladil ju po dlhých vláskoch.

"Yeah?" ešte aj po tých mesiacoch tam počul ten americký prízvuk. Sklonil sa k nej a dal jej niekoľko bozkov do vlasov. 

"J-ja..." povzdychol si a viac si ju k sebe pritiskol, "nič miláčik.. spi."

***

"Nie, Louis ja vás tam nepustím!" zamračil sa na neho z vrcholu stola a sledoval ako Louis balí veci.

"Ja už toho mám, ale sakra pokrk! Ak neverí sakra mne, tak testom uverí!" hodil na stôl papiere s výsledkami DNA testov.

"Pôjdem s tebou!" ponúkol sa hneď a postavil sa.

"Nie, Liam!" povzdychol si a prešiel k nemu, "chcem, aby spoznal Jamesa. Joy zostane s tebou. Potrebujem, aby si pri nich zostal."

Zobral jeho tvár do dlaní a díval sa mu uprene do očí.  Jemne ho pohladil po strnisku palcom. James spokojne driemal v autosedačke a nestaral sa o to, že práve ide spoznať svojho biologického otca. Liam sa k menšiemu chlapcovi sklonil a jemne ho pobozkal.

"Liam," zašepkal a jemne pokrútil hlavou. Dohodli sa, že to čo sa stalo v ten večer sa nebude rozvíjať. Obaja milovali niekoho iného. Len si navzájom ubližovali.

"Ak ti tam niekto skryví len jeden vlasok, alebo Jamesov zabij-"

"Shhh," pousmial sa a odtiahol sa. Prešiel k malému a zdvihol sedačku. Odniesol ho do auta a spolu s papiermi nasadol na miesto vodiča. Joy sa s ním lúčila už niekoľkokrát, takže teraz sa hrala na záhrade s loptou. Pousmial sa a naštartoval.

Zvládne to, musí.

***

Zazvonil rovnako ako niekoľkokrát predtým na ten ohraný zvonček a netrpezlivo prešľapoval z nohy na nohu. Konečne započul hlasné kroky a nadávanie. Bohužiaľ bol to Tyler, ktorý prudko otvoril dvere. Najprv si všimol detskú sedačku a potom zdvihol tvár, aby pozrel do tej Louisovej.

"A-ahoj," nervózne sa pousmial a chcel ho pozvať dovnútra, ale z domu sa ozval hlasný ston. Preto rýchlo popadol svoju bundu a topánky a zatvoril za nimi dvere.

"Čo by si povedal na čaj?" snažil sa to zakecať a natiahol na seba svoju bundu. Louis si nemohol pomôcť vážne vyzeral ako tínedžer, ktorý práve vstal z postele. Usmial sa naňho a Louis si povzdychol. Domov sa nemohol vrátiť, lebo druhýkrát by už Liama neukecal, aby ho nechal ísť. Chcel zobrať tašku s detskými vecami pre malého, ale Tyler ho predbehol. 

"Na konci ulice je kaviareň," usmial sa naňho, keď mu pomáhal vyťahovať kočiar z kufru. 

"Viem, býval som tu," povzdychol si a začal tlačiť kočík smerom dolu na ulicu. S chlapcom vedľa neho išiel mlčky, až kým nesedeli vnútri v kaviarni a Louis si k sebe nezobral Jamesa.

"Nedokážem uveriť, akí su obaja slepí," zašepkal a natiahol k malému ruku s hračkou. Louis naňho začudovane pozrel. Čakal práve od neho, že ich bude štvať proti Louisovi.

"Ty a Liam, prepáč Louis, ale vážne? Aj idiot by si všimol, že vy dvaja.." pobavene sa uchechtol a Louis sa pousmial. Pritiahol si malého viac k sebe a pobozkal ho na hlavičku. Začal sa s ním kolíbať.

"Opúšťam ho," po chvíli šepol a pozrel naňho  hnedými očami, "už to viac- už to viac nemôžem vydržať. Ak sa u nás v dome nekričí od hnevu a frustrácie, tak kvôli sexu."

"Čakáš ľútosť? Prepáč Tyler, ale odlákal si Harryho od rodiny, ktorá ho potrebovala," zašepkal chladne a nechal nech sa naňho uprie bolestný pohľad.

"Viem a mrzí ma to," pousmial sa na čašníka, ktorý mu podal hrnček s čajom. Pred Louisa to isté plus aj detskú fľašu s príjemne ohriatou vodou. Rýchlo urobil malému mlieko a začal ho krmiť, "myslel som, že to medzi mnou a Harrym je naozajstná láska.. ale.. teraz si tam užíva so Zaynom a mňa si vôbec nevšíma."

"Takže oni spolu naozaj niečo majú?" ublížene povedal a privrel oči. Pozrel sa do tváre malého a trhane sa nadýchol. Jeho očká sa zmenili na už čisto nezakalené zelené. Zelené drahokami sa naňho upierali a on si pridržal fľašu pri sebe.

Dnešok bude ešte zaujímavý.

Nová kapitolkaaa!

Dúfam, že sa vám to páčilo! Budem rada ak zanecháte komentár s názorom, a ako to bude pokračovať?

Rada si prečítam vaše teórie.

Vaša, Ria