Surprise (BOOK2)

19. kapitola

"Oco! Ja si nechcem obliesť tú hroznú uniformu! Doma som to nosiť nemusela!" kričala na svojho unaveného otca Joy a nervózne si podupkávala malou nožičkou, na ktorej už mala natiahnuté biele nadkolienky.

"Pretože, doma si chodila na štátnu školu," povzdychol si Louis a pokúsil sa prinútiť jeho dcéru si natiahnúť košeľu, ktorú mal v rukách, "nastupuješ do súkromnej školy, Joy. Aj Tate si to musí obliekať tiež, takže nechcem počuť nejaké namietky."

"Miláčik, naozaj sa necítim dobre," šepol brunet a pretrel si červené oči, ktoré boli rovnako unavené ako ich majiteľ.

"Si chorý?" šepla smutne a sama sa natiahla za košeľou, ktorú si po pár sekundách znechutenej grimasy nasadila.

"Len unavený. Rýchlo sa obleč, aby si sa stihla ešte naraňajkovať. Ocko potom s tebou pôjde do školy a zapíše ťa na futbal, dobre?" pousmial sa na ňu a zaviazal jej kravatu, ktorá bola úplne čierna. Joy iba prikývla a venovala svojmu ockovi úsmev, ktorým mu dodala aspoň trocha energie.

"Joy! Pohni si, už teraz nestíhame!" kričal z prízemia kučeravec a dojedal svoje raňajky, ktoré mu Louis urobil zatiaľ, čo spal. 

"Už ideme!" odpovedal mu rovnako Louis a spolu so smejúcou Joy zišiel schody, na ktorých bolo porozhadzované oblečenie, ako dôkaz včerajšieho sexu po charitatívnom večierku.

"Fuj oci!" nakrčila brunetka nos, keď prechádzala okolo pohodených boxeriek.

"Ocko bol zasa námesačný," pokrčil ramenami a zčervenal, keď zbadal obal od kondómu. Preto Joy, čo najrýchlejšie odviedol k jeho priateľovi a  vysadil ju na vysokú barovú stoličku. S úsmevom pred ňu postavil jej raňajky a sledoval ako sa navzájom s Harrym pošťuchujú.

"Oci a to keď je Harry námesačný rozhadzuje veci a kričí?" nabrala si si hrsť mrkvy a začala ju pomaly jesť, pritom ako sledovala svojho koktajúceho otca. V noci ju zobudil krik jej otcov, ale hlavne počula jeho 'nového' otca.

"Čože? Ach áno, iste musíme začať zamykať práčovňu," pousmial sa a napil sa z hrnčeka, ktorý pevne zvieral.

"Ale veď to oblečenie bolo to, čo ste mali včera na sebe!" zamračila sa a odhrnula prameň vlasov z jej čela.

"Myslím, že čas ísť!" ozval sa Harry a postavil sa zo svojo miesta, "padaj sa obuť krpec. Naraňajkuješ sa cestou."

Harry zatiaľ prešiel k svojmu stále červenajúcemu sa priateľovi a venoval mu zopár bozkov.

"Bojím sa o ňu. Čo keď ju znova budú prenasledovať novinári? Alebo sa jej budú posmievať? Nikoho tam nemá a- a-" prerušili ho jemné pery na tých jeho. Nespokojne zamrnčal do bozku, ale nechal kučeravcove pery pravidelne narážať do tých jeho.

"Novinári sa jej ani nedotknú, preto sme ju dávali do súkromnej školy. Posmievať sa jej nebudú určite tiež, lebo má povahu po tebe. Musia ju milovať. A k tomu bude tam mať Tatea, jej frajera takže.." zasmial sa keď ho menší brunet buchol do pleca a zamračil sa. Nemal rád, keď spomínal to, že jeho malé dievčatko prežíva svoju prvú lásku.

"Oci! Povedal si, že nestíhame!" rozčuľovala sa brunetka a vpadla do kuchyne. Keď však videla, ako sa jej ockovia a seba dívajú iba spokojne hľadela na ľudí, ktorý jej dali život.

"Ľúbim ťa," šepol kučeravec a sklonil sa k nemu, aby mu vtisol jemný bozk, predtým ako sa odtiahol a prešiel k Joy. Tá si kúsala peru a dívala sa do zeme, jej vlasy jej padali do tváre a sama sa snažila zakryť červeň, ktorá sa jej vháňala do tváre.  

"Uži si prvý deň v novej škole," počula ešte svojho ocka a cítila ako ju pobozkal na čelo a potom ešte raz na vrch hlavy.

"A ty na ňu dávaj pozor!" poučil aj muža vedľa nej a tiež mu venoval jemný bozk, "a tiež ťa ľúbim."