Surprise (BOOK2)

27. kapitola

"Dá sa to tak povedať.." 

"Hovor," nespokojne sa zavrtel na svojej sedačke starší z nich a zovrej lem svojho kabátu.

"Nie si v stave, aby si niečo také počúval, Louis," díval sa Liam nervózne na cestu a vydýchol si, keď už spoznával jej koniec a začiatok mesta, v ktorom pár dní zostanú.

"Práve som sa rozišiel s otcom mojich detí, myslím, že znesiem všetko," zavrčal a pozrel na Joy a Tatea na zadných sedačkách. Oči mali sotva otvorené tak sa Louis rozhodol preto, že si vyzlečie kabát a prikrije ich ním.

"Mal som troška nemiestnejšiu poznámku na, ehm, na tvoj účet. Možno si na to Harry spomenul," zčervenali mu líca a trocha spomalil.

"Akú poznámku?" spýtal sa menší a prekvapenen pozeral na Liama. Toto by do neho nikdy nepovedal.

"Povedal som len, že aj po tých rokoch a pôrode máš stále dobrú postavu," pretočil očami a Louis zdvihol obočie.

"Povedal si ešte neičo Liam, však?" založil si ruky na prsiach.

"Len-" nervózne pozrel na menšieho bruneta vedľa neho, "sľúb mi, že sa nenaštveš, myslel som to ako hlúpu poznámku nič vážne."

"Hovor," strácal trpezlivosť modrooký a uprene sa naňho díval.

"Bola to len somarina, Louis takže nechápem ako to mohol-"

"Liam!" zakričal naňho šeptom.

"Povedal som, že je určite slasť ťa no-" významne naňho ozrel a vrátil sa k riadeniu. Louis nahlas zastonal a dal si tvár do dlaní. Preklínal svojho bývalého priateľa, že nemá zmysel pre humor, "nebol veľmi nadšený. Dokonca som mal pocit, že keby tam neboli ľudia tak sa na mňa vrhne ako dnes."

"Čuduješ sa mu?" spýtal sa, "vieš, že všetko berie vážne."

"Iba som povedal, že máš dobrý zadok, sakra!" pretočil očami a zabočil doprava.

"To je síce milé a ďakujem, ale sakra Li," prehrabol si vlasy.

"Viem, som idiot a mrzí ma to, ale predsa vieš, že nikdy by som Zayna nepodviedol," položil jemne ruku na jeho koleno a potom ju vrátil naspäť na volant.

"On ja zbláznil, iné východisko nie je," pokrútil hlavou starší a pohladil si bruško.

"Nie, to Zayn sa zbláznil a Harry je v tom celkom nevinne," pokrútil hlavou a zastavil pred hotelom, "nechal sa len ovplyvniť."

Louis sa otočil na zadné sedadlá a zadíval sa na Joy a Tatea, ktorý potichu oddychovali schúlený pod Louisovým plášťom.

"Ako im to vysvetlíme?" zúfalo sa pozrel Louis do očí Liama.

"Zatiaľ nijako, povieme im to až sa spýtajú sami. Nemá zmysel ich tým zaťažovať. A teraz mi pomôž, pozrebujem aby si zobral kufre, zatiaľ čo ja zoberiem deti," odvetil Liam a vystúpil von z auta. Louis si povzdychol a natiahol sa k tým anjelikom, aby ich jemne pohladil po detskej tvári. Cítil sa hrozne, že Joy znova odtrhol od otca, ale ona to pochopí. Vedel, že áno. Jeho dvere sa otvorili a Liam mu pomohol vystúpiť.

"Všetko bude dobré Louis," objal ho s povzdychom a jemne ho hladil po chrbte, aby sa Louis aspoň trocha upokojil.

"Poďme uložiť deti," prikývol brunet a prebral si od Liama kufre. Ďakoval bohu, že su na kolečkách, lebo inak by nevedel ako by mal pomôcť Liamovi. Ten si nejakým zázrakol zobral na ruky obe deti a spolu s Louisom prešiel na recepciu, kde v rekordnom čase zajednal izbu. Na ich šťastie mali voľnú poslednú, a na ich nešťastie mala iba dve lôžka. A keďže deti sa od seba nechceli odtrhnúť ani v spánku, tak Liam a Louis stáli nad voľnou posteľou, sledujúc jeden druhého.

Louis bol prezlečení do pyžama, ktoré sa skladalo z boxeriek a dlhšieho trička, ktoré si stále tiahol nižšie, aby bolo vidieť čo najmenej. Liam zatiaľ na sebe mal len boxerky a pyžamové nohavice.

"Takže.." nervózne sa na krku poškrabal vyšší a pozrel na manželskú posteľ, ktorá bola zatiaľ pedantne ustlaná. Ani jeden z nich ešte neležali v spoločnej manželskej posteli s niekým, s kým nemali aspoň sex. Chvíľu na seba pozerali kým sa obaja nezasmiali.

"Toto je smiešne," potichu sa zasmial starší a vliezol si pod prikrívku. Liam nasledoval jeho príklad a pozrel sa na bruneta, ktorý sa díval smerom k deťom.

"Musím, čo najskôr zavolať Perrie," povzdychol si Liam a pohodlnejšie si ľahol, "a môjmu právnikovi."

"Naozaj sa s ním rozídeš? Už ho nemiluješ?" spýtal sa potichu a otočil sa na bok tak, aby mu videl do tváre. Liam si s povzdychom dal jednu ruku za hlavu a zadíval sa na strop.

"Milujem ho, ale.. toto nie je on. Milujem svojho Zayna, nie to, čo z neho urobila hlúpa žiarlivosť. Nedokážem s ním už byť," povzdychol si a zmučene zatvoril oči.

"To že sme odišli spolu.. nejako nám to nepomohlo," šepol Louis a prisunul sa bližšie k Liamovi, aby nemusel hovoriť nahlas.

"Je mi to ľúto Louis. To čo sa stalo tebe a Harrymu a verím, že ak by sa Harry nedal ovplyvniť Zaynom tak by sme tu neboli. Ale momentálne mi je úplne jedno, čo si myslí Zayn. Tým že prial smrť nenarodenému bábu, ešte k tomu svojho kamaráta. Tým u mňa skončil," zamrmlal a ľahol si rovnako ako brunet.

"To si prial aj ty Tateovi, nezabúdaj na to," pozrel sa na neho so zdvihnutým obočím.

"Ale vtedy som bol mladý a proste som sa bál, že sa na mňa Zayn vykašle. Jednal som v amoku, ale nikdy by som to nikomu neprial. Veď ma poznáš, Lou," šepol potichu, "Milujem Tatea ako svojho." 

"Mali by sme ísť spať," zamrmlal Louis po chvíli ako si navzájom hľadeli do očí, snažiac sa nájsť pochopenie toho druhého.

"Áno," odkašľal si a trocha sa pousmial, "zajtra si pôjdem po veci a taktiež sa budem snažiť pohľadať nejaký menší byt."

"To bude skvelé, ďakujem Liam za pomoc," zívol modrooký a objal si rukami brucho ako to zvyčajne robil Harry. Ale nemohol zaspať, ani po pár minútach preto jemne šťuchol do Liama.

"Hm?" ozvalo sa pomedzi zachrápanie.

"Spíš?" šepol potichu a prisunul sa viac k nemu.

"Hej, bežová je dobrá," nadtým sa brunet potichu zasmial a ľahol si k nemu chrbtom.

"Myslím, ale že modrá je presne to čo hľadáme," zamrmlal mu brunet za chrbtom a prehodil cez neho ochranne ruku, pričom si ho pritiahol bližšie.

"Modrá je dobrá," potichu pritakal Louis a dal preč svoju ruku, aby tak bola len tá Liamova. 

Síce to nebolo ako objatie od Harryho, ale na to aby to privolalo spánok to stačilo. Ďakoval bohu, že aspoň Liam pri ňom zostal. Stále mal ale pocit, že na niekoho zabudol...

"Panebože Niall nič nevie!" zhrozene vytreštil oči.

"Povedz mu, že nachos nemáme," zamrmlal za ním Liam a on s pretočením očí znova upadol do jeho náručia hovoriac si, že Niallovi ráno, čo najskôr zavolá.

Hi!
Nová kapitola!
Tak čo ako sa vám to zatiaľ pozdáva? Myslíte si, že je dobre že Louis má pri sebe aspoň Liama? A ako budú reagovať deti?

Budem rada za každý komentár s názorom na kapitolu a nepohnevám sa ani za vote.

Vaša,
Ria