Surprise (BOOK2)

31. kapitola

btw.: Ďakujte Niam99Stylinson. Takže táto kapitola je venová tebe💟💟.

"Prečo si ma pobozkal?" zašepkal brunet, keď ošetroval mladšiemu roztrhnutú peru. Sedeli na chladnom okraji vane. Louis v rukách držal vatu nasiaknutú dezinfekciou a prikladal ju na otvorené rany jeho kamaráta. Neboli hlboké, ale Louis sa nedal odbiť s ošetrením.

"Bol to kamarátsky bozk," zamrmlal a prudko sa postavil hnedooký. Hneď ale zastonal od bolesti a musel sa zaprieť o umývadlo. Louis sa hneď postavil a podoprel ho, "prestaň, ešte sa vám niečo stane."

Protestoval a snažil sa udržať si rovnováhu.

"Budeme v pohode," zamrmlal tvrdohlavo a pohol sa s Liamom napred. Plánoval ho uložiť, predsa len, čo by robil s deťmi, ktoré aj tak boli už dosť vystrašené? Opatrne ho položil do perín a poriadne ho prikryl.

"Ak by si niečo potreboval-"

"Tak si po to dôjdem. Nie si môj sluha," pokrútil hlavou a natiahol dlaň za brunetovím lícom. Ten si povzdychol a nechal sa po ňom pohladiť, "musím sa dať doporiadku, o chvíľu máš termín pôrodu. Chcem sa o tena postarať."

"Liam," zašepkal a ľahol si k nemu do náruče, "chcem tak veľmi odísť z tohto hnusného miesta."

"Viem," pevnejšie ho stisol k sebe e prehrabol mu vlasy. Druhú ruku položil na veľké tehotenské bruško a prechádzal po ňom končekmi prstov, "robím všetko, čo môžem, aby som nám zohnal byt v Írsku."

"Ty a Niall, ste jediní," šepol potichu a zavŕtal tvár do jeho krku, načo Liam potichu zastonal od bolesti, "ktorí ste mi zostali."

Liam si zaboril tvár do brunetových vlasoch a zaťal sánku.

"Zayn spal s Harrym," priznal potichu, čo dnes zistil. Louis sa v jeho náručí napol, no hneď sa uvoľnil a viac sa k nemu pritúlil.

"Sú stvorení jeden pre druhého," pokrčil ramenami a pozrel smerom k dverám. V nich stála Joy spolu s Tateom. Držali sa za ruku, a keď si všimli, že im venujú pozornosť opatrne vyliezli na posteľ k nim.

"Oci?" šepla a pritúlila sa k jeho brušku. Tate sa naopak pritúlil k Liamovi a sledoval Louisovu tvár. Ten sa usmial a natiahol k nemu ruku, pričom ho jemne pohladil po líčku.

"Áno, princezná?" zamrmlal a zasmial sa, keď mu vyhrnula košeľu a dala na jeho holé bruško niekoľko bozkov. Takto ho bozkával aj Harry. Vždy večer pred spaním si ľahol k jeho bruchu a rozprával sa s ich dieťaťom. Celý deň sa tešil len na to.

Ale život nie je rozprávka takže sa to muselo pokaziť. Skôr, či neskôr.

"Prečo sa ocko a strýko Liam bili?" zamrmlala a pozrela mu do modrých očí. Louis si povzdychol a prešiel jej prstami cez kučierky.

"Pretože, otec Harold, veľmi ublížil tvojho ockovi a bábätku," nahlas povedal a posadil sa aj s Tateom na posteli. Kedže Louis ležal na jeho ramene tak ho vytiahol so sebou, pričom Joy stále mala hlavičku položenú na jeho brušku.

"Teraz ale zábavnejšia téma! Čo poviete decká, keby som vás zajtra zobral na výlet, zatiaľ čo si Louis oddýchne a pripraví nám veci na svadbu?" zasmial sa a potlačil zastonanie, keď naňho obaja skočili a radostne výskali. Louis sa so slzami v očiach zasmial a pohladil sa po brušku. Dokonca cítil ako malé sa od radosti pohlo a jemne štuchlo nôžkou na súhlas.

"Takže, vy ma tu necháte samého?" urazene povedal, ale aj tak mu na tvári hral malý úsmev, "sklamem vás, pretože ani Tate, ani Joy nemajú oblečenie na svadbu."

Deti sa naňho smutne pozreli, no jeho pohľad bol nekompromisný. Liam im niečo zašepkal do ucha, načo sa zasmiali a obaja vystrelili z izby a zatvorili za sebou dvere.

"Čo si im zasa sľúbil?" zasmial sa a ľahol si do postele, keď sa nad neho Liam nahol a pobozkal ho na čelo.

"Zajtra pôjdeme aj do obchodného centra, kúpim im niečo pekné.. a aj tebe," zamrmlal a obzeral si jeho tvár, ktorá sa červenala. Louis pokrútil hlavou a odstrčil ho od seba. Hnedooký sa zasmial, pretože Louis vedel, že aj napriek jeho prostestom im všetkým kúpi niečo na seba.

V jeho srdci rástla stále väčšia a väčšia túžba zažiariť na svadbe jeho kamaráta a ukázať tak Haroldovi, o koľko je lepší ako on. Pritiahol si ho za pás k sebe a menší hlasno vykríkol od prekvapenia.

"Nedostaneš večeru," vyhrážal sa mu, keď prsty staršieho útočili na jeho štekivé miesta. 

"Nedostaneš zmrzlinu," zamrmlal mu do vlasov a ďalej prechádzal po jeho krku a bokoch.

"Naposledy, keď ma niekto šteklil, vyvolalo mi to pôrod," stiahol k sebe Liama a uzemnil jeho ruky. Liam sa k nemu sklonil a jemne obtrel svoj nos o ten menšieho. Modrooký sa zasmial a opätoval mu eskimácke pusinky. Cítil sa akoby mal zasa dvadsať, a len tak blbol so svojim kamošom.

"Šetri sa," zahryzol mu do líca a vyskočil z postele, aby skontroloval deti. Louis si s menším úsmevom prešiel po pohryznutom lícu. Detinsky sa zasmial a natiahol sa za telefónom.

***

"Hovorím ti, je to malé číslo!" zadýchane šepol brunet a začal skákať, aby dostal svoje tehotenské brucho do úzkych nohavíc. 

"Skoč ešte raz," zamrlal za ním a snažil sa na neho navliecť tie tisícove nohavice od obleku, "pôjdem ich vrátiť."

Oprel si čelo o jeho jemné vlásky. Zvykol si na ich vôňu, rovnako ako na to, ako po každej sprche prevonia aróma celý byt. Jemne ho do nich pobozkach a snažil sa uvoľniť napnuté telo muža.

"Nemyslím, že ich zoberú," zadýchane zašepkal a pevne zovrel jeho ruky okolo pásu. Oprel sa celým svojim telom na hruď za sebou a zhlboka dýchal.

"Prečo by nemali? Mám bloček a-" zastonal keď na svojom rozkroku zacítil niečo mokré, "voda?"

"Voda," spanikáril a potiahol nosom, "vezmeš ma do nemocnice, však?"

"Áno, samozrejme! Tate! Joy! Idete, bohužiaľ, k vašim rodičom!" zakričal do bytu a natiahol sa za zabalenou cestovnou taškou pripravenú na odchod do nemocnice.

"Bohužiaľ?" zasmial sa starší a hneď na to nahlas zastonal a padol mu priamo do náruče, keďže mu začali zlyhávať nohy.

"Áno, dáme ich radšej k Perrie. Haroldovi neverím," začal ho viesť ku dverám. Joy a Tate sa k nim pripojili na chodbe. Na hlave mali stále čiapky zo zábavného parku a dojedali cukrovú vatu. Brunet zhlboka dýchal a snažil sa na nich usmiať, aby ich nevyplašil.

"Ocovi sú malé, ideme ich vymeniť?" spýtala sa Joy. Sledovala nedopnuté nohavice jeho otca.

"Nie, zlatíčko. Tvoj ocko ide do nemocnice pre tvojho bračeka. Ja idem s ním a vy pôjdete k tete Perrie," usmial sa a hneď na to zhíkol, keď mu Louis stiskol ruku. Zalapal po dychu a pozrel na svoju zbelavetú ruku, do ktorej prestala prechádzať krv.

"Liam, mama je na skúške," pripomenul mu Tate a pozrel svojimi modrými očami na veľké brucho. Čaakal kedy z neho vyskočí to malé čudo, ktoré nazývajú Joyiným bratom.

"Sakra, sakra, sakra.. Tak Niall, pôjdete k Niallovi!" zatiahol ich do auta. 

"Za tri dni je svadba," zamrmlal modrooký na predných sedačkách, "nemôžeme mu ich tam dať!"

"Zvládne to," rozhodol a dupol na plyn. 

"Budeme mať syna," šepol smerom k jeho brušku a ani si neuvedomil, že povedal množné číslo. Liam naňho uprel svoje oči a pousmial sa. Dal ruku na jeho koleno a jemne ho stlačil.

"Budeme."

Hola!
Vrátila som sa z lyžiarskeho s poranenou nohou! Ale som relatívne celá. A vďaka jednej dievčine som si spomenula, že som ešte nevydala kapitolu, ktorá mi stojí v zásuvke už nejaku dobu!

Takže, čo si myslíte, aký vzťah/puto/ hocičo je medzi Louisom a Liamom? Napíšte mi to dole ⬇⬇.

Budem sa na vás tešiť v ďalšej kapitole.

Vaša,
Ria