~Capricorn ~(Kozorožec)

● I.●

,, Do školy? To vážne? " pozrela som na Phelpsa pochybovačne.

Úprimne, školu som si už takmer nepamätala. Spolužiaci, učitelia, to všetko patrilo do minulosti.

Kedysi som mala priateľov. Ale to je minulosť. Teraz nemám nikoho, iba lekárov.

,, Áno Zaira, do školy, " vzdychol si Phelps netrpezlivo.

,, Ale prečo ja? Prečo práve teraz?"

,, Všetko sa včas dozvieš. Teraz sa obleč, o  chvíľu odchádzame," položil mi profesor na kraj postele oblečenie, topánky, malú taštičku a ešte akúsi krabičku. Potom obaja aj s lekárom odišli z izby.

Chvíľu som hľadela na kôpku vecí a potom som sa postavila. Výnimočne som nemala nič napichané v tele, a tak som sa mohla postaviť a ponaťahovať.

Moje bosé nohy sa dotkli studenej bielej podlahy. Zahľadela som sa na ne. Boli kostnaté a bledé, s výraznými žilami.

Zhnusene som odvrátila pohľad. Kedysi som športovala. Robila som krasokorčuľovanie. Som si istá, že momentálne nemám žiadnu svalovú hmotu ani kondíciu.

No to je jedno.Idem von. Práve, keď som si myslela, že už odtiaľto nikdy neuniknem.

Rýchlo na seba hodím oblečenie - obtiahnuté čierne rifle, veľký pletený sivý sveter a biele tenisky.
Po toľkom čase v nemocničnej košeli je to ako znovuzrodenie.

Potom sa zahľadím na krabičku a natiahnem sa za ňou. Zisťujem, že je to telefón. Je k nemu pribalená aj simkarta a SD karta.

Pousmejem sa. Niekto na mňa myslel.

Posledný krát sa obzriem za izbou. Kvety zo steny zmizli. Vedia, že odchádzam, a tak odišli aj oni.

Nadýchnem sa. Cítim nemocničnú  dezinfekciu a vôňu ruží. Vždy voniam ako kvetina, bez toho aby som niečo používala. Vlasy mám tiež vždy lesklé a svieže, ale nikdy nie mastné. Aj po takom čase v ústave vyzerajú stále zdravo.

Pozriem sa do zrkadla. Vidím bledú tvár, úplne bledú, s jasnomodrými očami a krvavými, suchými perami. Pod očami mám tmavofialové kruhy.

Ale je mi to jedno.

Na posteli si všimnem tú malú taštičku. Je v nej balzam na pery a jemný svetlý púder.

Oboje si po tak dlhom čase jemne nanesiem na tvár. Je to už večnosť.

Prešlo toľko času odkedy som žúrovala každý večer a spala s kade kým. Nebola som neviniatko, uznávam.

Konečne vyjdem na chodbu. Phelps už tam čaká a pri nohách má kufor. Ružový.

,, To je vaše?" Spýtam sa posmešne.

,, Nie, tvoje. Kúpili sme ti pár vecí."

Prešla som k nemu a dotkla som sa rúčky kufra.

,, Neznášam ružovú," povedala som napokon.

,, Prosté ďakujem by stačilo Zaira." Prevrátil očami a ukázal smerom k východu.

Tesne pred samootváracími dverami som ho zastavila.

,, Profesor Phelps....Čo je za deň?"

,, Je 31. Augusta 2016."

,, Wow, už viac ako osem mesiacov mám osemnásť," povedala som prekvapene.

,, Nato, že si bola rok a pol zavretá na psychiatrii si nejaká dosť veselá," pozrel na mňa Phelps pobavene a ja som pokrčila plecami.

,, Konečne voľná?"

,, Vidím, že ti sloboda chýbala. "

,, Každý deň. "

Vyjdeme von. Neoslepí ma slnko akoby som to na konci leta čakala.

Na moje sklamanie prší a fúka vietor. Už chápem ten sveter. Je riadna kosa.

Phelps ma vedie k veľkému čiernemu mercedesu a usadí ma dopredu. Batožinu  odloží do kufra auta.

Prvých pár minút sme šli mlčky. Po chvíli Phelps prehovoril.

,, Asi by som ti mal vysvetliť niečo o škole. "

,, Bolo by to celkom vhodné. Celé je to dosť...Záhadné. "

,, Fajn Zaira, vysvetlím ti to, ale nesmieš vyvádzať, sľubuješ?"

,, Prosím vás, mňa už nič neprekvapí."

,, Fajn. Takže, v prvom rade ti chcem povedať, že ja ako riaditeľ  a  niektorí učitelia sme jediní ľudia na škole."

,, Aj ja som. O jedného viac!"

,, Nie niesi Zaira. "

,, Niesom?"

,, Nie. Si vládkyňa jedného zo štyroch elementov, konkrétne zeme. Narodila si sa v decembri, je tak? Teda si kozorožec. Iba traja Ľudia na svete majú silu ovládať element zeme, a jedna z nich si ty. Potom sú to ešte panna a býk. Aj tých spoznáš, spolu s ďalšími držiteľmi elementov. Ale spoznáš sa aj s démonmi, anjelmi, upírmi a vlkolakmi, či čarodejnicami. To všetko sú žiaci našej školy."

Chvíľu som mlčala a spracovávala som tie informácie.

,, Nič sa ma nechceš opýtať?"

,, Hmm...Varíte tam dobre?"

,, Vážne sa ma pýtaš na jedlo?"

,, Áno. Popravde, niesom prekvapená. Vždy som vedela že  nadprirodzeno je, aj to, že som iná. Vlastne sa tam už veľmi teším. "

,, To je dobré. Bude sa ti tam páčiť, Uvidíš. Ale mám pre teba nejaké rady."

,, Počúvam. "

,, Za prvé, zisti si čo najviac informácií o každom druhu démona, anjela či inej bytosti. Pomôže ti to lepšie spoznať tvojich spolužiakov a pochopiť ich.

Za druhé, dávaj si na každého pozor. Je lepšie byť neustále ostražitá a neotvoriť ľuďom všetko.

Nechcem tým povedať, že nemáš mať blízkych priateľov, práve naopak.

Len buď opatrná.

A posledná vec..." Phelps sa naklonil ku mne bližšie a zašepkal: ,, Nikdy, hovorím ti nikdy nejedz fašírku v našej jedálni." Chvíľu som naňho pozerala a potom som sa po dlhom čase rozosmiala.

,, Och Zaira a ešte jedna vec. U nás sa žije aj vyučuje v noci. Takže ti radím aby si si teraz pospala , lebo kým prídeme na miesto, akurát sa budú všetci zobúdzať."

Fajn, suché úvody mám za sebou.

V budúcej kapitole by sa to už malo rozprúdiť.

Xoxo,

Nela ♥