~Capricorn ~(Kozorožec)

● XXVIII. ●

Ethanovi oči zažiaria červenou. Viem že je zle.

,, Sebastian, varujem ťa, neťahaj sem staré spory, skončí to zle..." snaží sa.

,, A čo, ha? Čo urobíš Ethan? Zabiješ ma?" Škodoradostne sa zasmeje Sebi a ja sa len šokovane prizerám. Nikdy som v ňom nevidela toľko zla.

,, Nie, nezabijem.  Nebudem si špiniť ruky tvojou úbohou krvou ty bastard. " vedela som že je zle. V Ethanovi to vrelo ako v tlakovom hrnci.  Videla som to. Cítila. A hoci hovoril pokojným tónom, vedela som že sa musí veľmi ovládať.

Rozhodla som sa zasiahnuť.

,, Hej, to by už stačilo.  Ethan poď, ideme na chvíľu hore..." vzala som Ethana za ruku a ťahala som ho smerom ku schodom. 

Keď sme však prechádzali okolo Sebiho, neodpustil si osudovú poznámku.

,, Ethan je určite hladný Zaira. Nezabudni mu vyfaj..." nedokončil vetu, pretože Ethan sa rýchlosťou blesku rozohnal a vrazil mu päsťou do tváre tak silno, že Sebi sa aj so stoličkou prevrátil na zem. Z nosa sa mu rynula krv.

,, Do Zairy sa navážať nebudeš,  hrdina,"  prehodil Ethan pohŕdavo a  takmer si odpľul. Potom vybehol rýchlo hore schodmi.

Hodila som pohľad na pomaly sa zbierajúceho Sebiho. Pod nosom si pridŕžal uterák, ktorý mu niekto narýchlo priniesol. Všetci sedeli okolo neho v hlúčiku, len ja som bola mimo skupinky, stála som na prvom schode.

,, Si pomstychtivý kretén Sebastian," pokrútila som hlavou a bežala rýchlo hore za Ethanom.

Sedel na posteli chrbtom k dverám a pozeral cez okno na ulicu. Nebolo tam ani živej duše, ale ja som vedela že nehľadá nič konkrétne. Len tam tak sedel, pozeral na pomaly padajúce vločky a zatínal päste.

Zaregistroval môj príchod, no ani sa neobzrel. Len sklonil hlavu, zvesil plecia a takmer nečujne  povedal: ,, Nechcel som to urobiť. Prepáč mi to."

,, Nemám ti za čo prepáčiť. Sebi sa choval ako idiot. Chápem že si vybuchol."

,, Snažil som sa ovládať ale keď do toho zatiahol teba.. nedalo sa to. "

,, Už je to v poriadku," podišla som k nemu a sadla som si zaňho tak, že som ho zozadu objímala. Ethan ma chytil za ruky prekrížené na jeho bruchu.

,, Toľko hnevu.. Nemal som to dopustiť."

,, Nechcel si urobiť nič zlé. Pokoj," chlácholila som ho ako malé dieťa.

Po pár dlhých minútach sa na mňa otočil a smutnými stmavnutými očami mi pozrel na pery.

,, Môžem ťa pobozkať?" Zašepká.

,, Čo je to za hlúpu otázku?" Usmejem sa a sama si ho k sebe pritiahnem.

,, Ďakujem Zaira, za všetko, ďakujem..."

⚫⚫⚫

Po pár hodinách, keď všetci kúsok vychladli, zvolali sme znova stretnutie všetkých trinástich členov našej prechodnej domácnosti. Vedenia som sa však tentokrát pre pokoj v "rodine" ujala ja, a tak nemohol nikto rýpať do Ethana a spôsobovať mu nervové zrútenia.

Sebi sedel na stoličke rovno oproti a bolo skutočne ťažké nevšímať si jeho červeno-fialový, opuchnutý nos. Videla som , že na mňa zazerá, no necítila som sa ani trochu previnilo. To čo sa stalo nebola moja vina.

,, Takže ľudia, už by sme sa mohli konečne trochu vážnejšie porozprávať. Sme tu dva dni a zatiaľ sme si ani poriadne neobjasnili čo sa deje. Vôbec vás to neštve?" Prehováram im do duše. Všetci okrem opuchnutého Sebiho skláňajú hlavy.

,, Musíme sa spamätať. A zachrániť školu. Urobíme to nejako takto.."

⚫⚫⚫

,, Krásne si ma dnes podporila Zaira.  Neuveriteľne si to všetko vážim, vieš to?"

,, Len ma toľko nevychvaľuj lebo budem namyslená," žmurknem naňho ,,aj keď sa to dobre počúva!" Ethan ma obdaruje jedným zo svojich žiarivých úsmevov a dá mi nežný bozk na čelo.

,, Mali by sme už ísť spať," poviem a ľahnem si na bok tak aby som bola otočená naňho.

,, Zaira, musíme sa ešte o niečom porozprávať. Vieš, útok démonov je len jedným z našich problémov."

,, Ako to myslíš?"

,, Zabudla si už vari na sny? Na krvavé ryhy na rukách? Záhadné úmrtia rodičov?" Ethan mi pripomenul staré záležitosti a ja som si odrazu uvedomila ako sme to všetko v dôsledku nedávnych udalostí zanedbali. Všetko som však mala v živej pamäti.

,, Nezabudla, no útoky a nevysvetliteľné záhady ustali, takže momentálne to niesu naše najväčšie problémy. "

,,Možno aktuálne nie, ale obávam sa že sú to beztak dosť veľké ťažkosti. Toto nemajú na svedomí démoni, teda aspoň nie inkubovia. Neviem prečo sa to deje,ale mám pocit že viacero skupín sa vás snaží dostať. Podľa mňa..niečo sa zmenilo.. Musíte mať moc ktorú chcú všetci získať." Počúvam Ethana a nič z toho sa mi ani trochu nepáči.

,, Začínam sa kúsok báť."

,, Neboj sa. Dám na teba pozor aj keby neviemčo všetko malo po tebe ísť," stisne mi ruky a ľahne si ku mne.

,, Čo také môžme v sebe mať že po nás všetci tak túžia?" Pýtam sa uložená v jeho pevnom objatí.

,, Ste veľmi mocní. Celá príroda sa vám podriaďuje. Všetky životné procesy. Je to viac ako si myslíš. "

,, Ale aj tak.. Naše schopnosti sa nedajú ukradnúť nie?"

,, To možno nie,ale dajú sa využiť vo vlastný prospech. Zaira, keby ti niekto povedal že buď sa vrátiš v čase a urobíš službu pre démona, alebo ti niekoho zabijú, čo by si urobila?"

,, Zachránila by som priateľa."

,, No vidíš. Ťažia z vašej láskavosti.  Tak ako všetci. "

Tieto slová mi zneli v hlave ešte dlho po tom ako Ethan stíchol a zaspal.

Lásky,
ak by ste mali nejaký nápad na zlepšenie, alebo nejaké otázky,hocičo, pokojne všetko píšte do komentárov, budem len rada :)

Ďakujem za všetko 🌹

Nela💙