~Capricorn ~(Kozorožec)

● XXII. ●

,, Zaira," zašepká mi niekto  priamo do ucha a ja opatrne otvorím jedno oko.  Na pleci mám Ethanovu ruku, jeho dych ma šteklí na krku, cítim tlkot jeho srdca. Moje srdce sa splašene zatrasie,brucho mi zaplaví príjemné šteklenie a moje ruky automaticky začnú blúdiť po jeho tele.

,, Mmm."

,, Zairka vstávaj. "Hladí ma po kľúčnych kostiach. ,,Za dve hodiny máte byť na letisku," pohladká ma po ruke a presunie si moju dlaň k svojej tvári, aby mi pobozkal dlaň.

,,Máš pravdu,"  postavím sa neochotne z postele a lenivo začnem hľadať všetky svoje veci. Ethan ma pozoruje,viem že sa mi neustále díva na zadok a ani to nezakrýva.

,, Nohavičky máš v kúpeľni," zasmeje sa Ethan a ja po ňom hodím škaredý pohľad.

,, To nebolo vtipné Ethan. "

,, Aleee."

,,Fajn, možno trochu. Tvoja smola však je že viem že som si v kúpeľni žiadne nohavičky nenechala. A nečum mi toľko na zadok, je to nápadné," Vyplazím naňho jazyk a na voľné tričko si navlečiem mikinu.

,, Nemôžem za to že ma tvoj zadok fascinuje, som len chlap. Mala by si si ale švihnúť, niesi zbalená a pred odchodom musíš stihnúť aj raňajky. " posadí sa a ja takmer omdliem pri pohľade na jeho odhalené brucho a hrudník. Tvárim sa však že som úplne v poriadku.

,, Ešte stále si neviem zvyknúť na tunajší režim. Raňajky o šiestej večer, to je na hlavu." Mením tému.

,, Čo ti poviem. Treba myslieť na potreby všetkých bytostí. " Ethan sa začne naťahovať a každý jeden sval sa mu na chvíľku napne. Pane bože.

Odkašlem si. ,, Asi máš pravdu." Chvíľku sme v tichu. Ethan ku mne prikročí , palcom sa dotkne môjho líca. Potom sa na mňa nežne usmeje.

,, Dávaj si tam na seba pozor. A občas mi vyšli myšlienku, nech viem ako sa máš. Budeš mi chýbať. " skúma moju tvár svojimi svietiacimi očami a jeho zelené dúhovky sú teraz takmer tyrkysové. Jeho oči ma nenormálne fascinujú .

,, Aj ty mne Ethan. Prepáč mi to všetko. "

,, Nie, to ja som bol na teba hrubý. Ty si niečo čisté, ja som v podstate číre zlo priamo z pekla.  "

,, Je v tebe oveľa viac ako len peklo. Aj keď si fakt satan ale to je druhoradé," buchnem ho pleca a obaja sa chvíľku smejeme.

⏺⏺⏺

,, Faajn, už sa upokojíme všetci, sme na letisku medzi normálnymi ľuďmi, tak pokoj, " rozhadzuje Sebi rukami nad našou uhučanou skupinkou. Na jeho prste vidím prsteň od Phelpsa. Každý z nás taký dostal, slúži to na ukrytie našej mágie pred zrakom a čuchom iných nadprirodzených bytostí, ktoré by nás mohli hľadať.

Sedím rovno pod Sebim ktorý stojí nadomnou a dáva ešte zopár inštrukcií. Kútikom oka pozriem na Astrid a Ariel. Nepozerajú na mňa ale viem, že keď si myslia že ich nevidím, obe si ma premeriavajú pohľadmi. Od momentu keď som sa na nich naštvala a odišla som za Ethanom, sme neprehovorili ani slovo.

,, Fajn,poďme,za pol hodinu to odlieta,"mrkne Sebi na telefón a už sa všetci praceme do odletovej haly.

⏺⏺⏺

Let bol dlhý a nudný. Sedela som síce so Sebim, ale aj napriek tomu sme veľkú časť cesty mlčali. Odkedy sme sa pohádali kvôli Ethanovi, nebolo to medzi nami ako predtým.  Nemali sme sa o čom rozprávať a tak som si zapla do slúchadiel hudbu a len som hľadela na oblaky za oknom. Vyzerali ako kopčeky z vaty.

,, Zaira, " vytrhol ma zo zamyslenia Sebiho hlas.

,, No? "

,, Nevieš či dnes Ethan mal niekam ísť? "

,, Sebastian!" Zavrčím naňho.

,, Nie, zle si to pochopila.  Ja len že...Mi riaditeľ poslal správu že zmizol, odišiel bez toho aby sa nahlásil,  a Phelps sa snažil dovolať tebe pretože v jeho izbe cítili tvoju mágiu a.. Ehm skrátka chcel s tebou hovoriť. "

,, Neviem kde je  Ethan . Ale môžem sa s ním skúsiť spojiť. "

,, Buď taká zlatá ." Uškrnie sa na mňa Sebi a ja Prevrátim oči.

Ethan?

Mám trochu naponáhlo miláčik. Čo sa deje?

Vraj si zmizol.

Áno je to možné.

Kde si?

Zaira nemôžem ti to povedať. Bude to v poriadku.

Bojím sa o teba.

Neboj sa , Decembrová princezná. Ozvem sa ti keď bude po všetkom. Dovtedy sa ku mne neozývaj. Dobre? Mám ťa rád.

Aj ja teba.

Ukončím komunikáciu v mojej hlave a pozriem na Sebiho.

,, Neodpovedal," zaklamem a otočím sa k oknu. Nemôžem zniesť na sebe Sebiho spýtavo - skúmavý pohľad.

Okom šibnem po dračom prsteni na mojej ruke. Malý dráčik  je ako živý, nadychuje sa, odfukuje, natriasa krídlami. Potom otvorí jedno oko. Očakávam jasnú zelenú alo vždy, no to čo vidím ma prekvapí. Drakove oči žiaria načerveno.

Prosím nebite ma za ten čas medzi časťami. 💗

Xoxo

Nela 💙