~Capricorn ~(Kozorožec)

● XII. ●

,, Pridajte! Neflákajte sa! Odľahčite to!" Vrieskal po nás profesor, alebo skôr by som to nazvala tréner. Mali sme práve hodinu Sebaobrany a bojových umení, a už na začiatku roka sa profesor Foster rozhodol, že na to pôjdeme postupne - najprv kondícia, potom pružnosť, svalstvo, trocha gymnastiky, a až tak, ku koncu roka,príde skutočná výučba,ktorú prenesieme do toho nasledujúceho.

Pred dvoma rokmi by som to zvládla ľahko ale teraz...Fučala som ako stokilový astmatik idúci po schodoch na dvanáste poschodie.

Presne ako som si myslela. Všetko to, čo som od piatich rokov na korčuľovaní budovala, bolo po roku a pol v liečebni preč - kondícia, svalová hmota a dokonca aj ohybnosť. Stratila som to tak rýchlo ako svoje sebavedomie.

Výhodu tu mali upíri a vlkolaci. Keďže sú nenormálne rýchli a silní, toto bola pre nich slabá rozcvička. Ešte sa nám ostatným stíhali popritom aj vysmievať. My ostatní, najmä úbohé nymfy, sme to mali fakt ťažké.

,, Pán profesor, nekŕmil som sa už takmer šesť dní. Nemám energiu na tieto..." začula som Ethanov hlas, ale profesor ho tvrdo prerušil.

,, Mňa nezaujíma váš démonický hlad, Ethan. Viete dobre, že na tejto škole platí pre vás pravidlo - "potravu" si zaobstarávate sami. A i keď ju nemáte, nás to nezaujíma, úľavy nebudete mať v žiadnom predmete. Tak buďte ticho a spravte si ešte ďalších pätnásť angličákov." Ethan nadurdene prešiel okolo mňa. Všimol si môj pohľad.

,, Ak sa tu začnem pred vašimi očami rozpadávať, nieje to moja chyba. "

,, Čo sa stane keď sa ti energia...Minie?"

,, Moje ľudské telo sa rozpadne. Ale duša...Duša môže ísť len na jediné miesto."

Ethan na chvíľu stíchne. Príde ku mne bližšie a pozrie mi tvrdo do očí.

,, Do pekla."

⏺⏺⏺

Celý zvyšok...Noci...Som rozmýšľala nad Ethanovymi slovami.

Dokonca aj keď som už okolo piatej ráno ležala v posteli a snažila sa zaspať, neustále mi v hlave behalo: do pekla, do pekla, do pekla...

Démoni nemali na výber. Nikdy nezomrú, ale tak isto nemajú žiadnu nádej , vždy pôjdu len do pekla.

Je to spravodlivé?

Ako sa vlastne démon stane démonom?

Zvedavosť mi nedala spať. V izbe bola navyše len Astrid, Ariel zas spala u niekoho iného. Presne ako sa dalo čakať.

Nemohla som si pomôcť, zvedavosť bola silnejšia ako rozum.

Bosími nohami som kráčala po studených tichých chodbách internátu. Vedela som, kde má izbu, všetci to vedeli.

Netušila som prečo to robím. Sebi to predsa jasne povedal - prekliaty inkubovia. Nič dobré sa nedá od nich očakávať. Napriek tomu mi niečo hovorilo, že Ethan je možno predsa len dobrý. Možno za to mohli prázdninové zážitky, možno moja naivita. Bohvie.

Zaklopala som. Nič sa neozvalo. Zaklopala som znova. Stále sa nič neozývalo.

,, Ethan? "Otvorila som dvere a pohľad sa mi naskytol na prekvapivo upratanú izbu.

Ethan sedel na posteli bokom ku mne a tvárou k oknu.

,, Prepáč neotváral si..." zašepkala som, no on sa ani nepohol.

Podišla som k nemu a sadla si vedľa neho. Stále nič nehovoril.

,,Vieš, rozmýšľala som nad všetkým, o čom sme sa dnes rozprávali a...Chcela by som vedieť viac. "

Ethan sa konečne na mňa otočil.

,, Oh vážne? Tak ty chceš niečo vedieť o prašivom inkubovi?" Výhražne zašepkal a jednou rukou sa dotkol môjho pravého spánku.

Odrazu sa mi pohľad zahmlil, a keď sa znova rozjasnil, bola som v škole. Bola to úplne obyčajná škola.

Videla som, ako o niečo mladší Ethan kráča chodbami. Ponorený do kníh, so strojčekom na zuboch.

Usmejem sa.

Potom vidím nejaké dievča. Príde k nemu, pobozká ho.

,, Dnes mám pre teba prekvapenie," povie dievča.

,, Aké?"

,, Zoznámim ťa s mojimi priateľmi. Sú...Zábavní." žmurkne naňho.

Prostredie sa zmení. Sme v nejakej temnej miestnosti, všade plno ľudí.

,,Ethan, chcel by si sa stať nesmrteľným? Chcel by si, aby po tebe každá túžila?"
Spýta sa ho krásna blondína a pohladí ho po vlasoch.

,, Ja...Ľúbim Carin. "

,, Carin nevie ľúbiť. Slúži iba mne. A ja potrebujem nové deti do našej...Rodiny."

,, A potom ma už bude ľúbiť?"

,, Všetci ťa budeme ľúbiť."

Žena si zareže do zápästia.

,, Čo musím preto urobiť?" Opýta sa Ethan.

Žena sa napije svojej krvi.

,, Pobozkaj ma."

Scéna sa zmení. Ethan je úplne zúfalý, stojí v daždi a kričí, preklína všetkých a všetko.

,, Prečo si ju zvrhla do pekla Lilith? Prečo si ma oklamala?"

Odrazu sa vrátim do reality. Ethan už ma nedrží.

,, Takže takto si zatratil svoju dušu? Z lásky k dievčaťu?"

,, Presne tak."

,, A ani si o tom nevedel. Kedy sa to stalo?"

,, Pred rokom. Tá žena, Lilith, ktorá ma premenila a Carin zhodila do pekla, je matkou nás všetkých. Z každého kŕmenia jej musíme časť poslať. Ak to neurobíme, zhodí nás do pekla."

,, Ako dlho si sa nekŕmil?"

,, Už asi šesť dní. Možno viac."

,, A prečo sa teda nenakŕmiš? Je to ľahké. "

,, Nie nieje. Je to ponižujúce. Som ako mužská štetka. "

,, Robíš to aby si prežil. "

,, A k čomu mi to bude? Čo je to za život?" Už takmer kričí. Pozerám naňho. Má slzy v očiach.

Príde mi ho ľúto. Kým si to rozmyslím, ruka sa dotkne jeho líca.

,, Ethan, sľubujem, že tu budem pre teba, keď to budeš potrebovať." Ethan na mňa chvíľu hladí , zelené oči ma prepaľujú, akoby chcel zistiť, o čo mi ide.

,, Ďakujem," povie na koniec. Opriem sa o jeho plece a spoločne len sledujeme slnko za oknami.

😊❤❤❤❤

Xoxo

Nela 💙